{"guid": "2b540d98-9fcf-4c3e-8e99-de975d1249ea:972f3c16-e2a7-4d1c-9309-68529bf5d791", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1", "spisova_znacka": "19Co/160/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/160/2013 z 22. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. októbra 2014, sp. zn. 19Co/160/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1", "identifikacne_cislo": "8710200407", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2014-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/972f3c16-e2a7-4d1c-9309-68529bf5d791", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/160/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200407
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710200407.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava,
proti žalovaným: 1/ Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX a 2/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V.
XXX/XX, o zaplatenie sumy 9.277,51 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 10C/76/2010 - 129 zo dňa 24.04.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti voči žalovaným v 1) a 2) rade a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 2) rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 7 850,30 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.12.2009 do zaplatenia v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 1), ktorému táto povinnosť bola
uložená I. výrokom  rozsudku tohto súdu č.k. 10C/76/2010 - 74 zo dňa 16.06.2010 a s právoplatnosťou
k 03.08.2010. Plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia  zaniká povinnosť plniť druhým zo
žalovaných.

V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovaným 1) a 2) zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1) a 2) rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne trovy konania vo výške 1 051,39 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána
Šoltésa, advokáta v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Plnením jedného zo žalovaných v
rozsahu plnenia  zaniká povinnosť plniť druhým zo žalovaných.

V odôvodnení uviedol, že pôvodný  žalobca sa domáhal voči žalovanému 1) ako dlžníkovi a žalovanému
2) ako ručiteľovi dlžníka zaplatenia sumy 9 277,51 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žaloba bola
odôvodená tým, že zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.12.2003 bol
žalovanému 1) ako dlžníkovi poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 300 000 Sk a to do dňa
pridelenia cieľovej sumy podľa zmluvy o stavebnom úvere. Žalovaný  v 2) rade bol ručiteľom dlžníka
na základe vyhlásenia ručiteľa zo dňa 09.12.2003 k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v 1) rade dňa 09.12.2003. Keďže žalovaný
v 1) rade ako dlžník prestal splácať dohodnuté splátky a neurobil tak ani žalovaný v 2) rade ako jeho
ručiteľ, pôvodný žalobca z dôvodu tohto hrubého porušenia zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy
a vyhlásil splatnosť zostatku mimoriadneho medziúveru ku dňu 06.10.2009.



Žalovaný v 1) rade bol ochotný žalobcovi zaplatiť písomne uznaný dlh na základe dohody o uznaní zo
04.04.2008 a to vo výške 8 447,79 Eur. Žalovaný v 2) rade so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že nie je v
žiadnom ručiteľskom vzťahu, lebo odstúpením od zmluvy žalobcom jeho ručiteľský záväzok zanikol.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2010, ktorým v I. výroku uložil povinnosť
žalovanému v 1) rade zaplaiť žalobcovi istinu 7 850,30 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
01.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 471 Eur a to v mesačných splátkach po 150
Eur vždy do 25. dňa každého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že  nesplnením
niektorej zročnej splátky stáva sa splatným celé plnenie. Druhým výrokom bola žaloba v prevyšujúcej
časti voči žalovanému v 1) rade zamietnutá. Tretím výrokom rozsudku súd žalobu voči žalovanému v
2) rade v celosti zamietol. Štvrtým výrokom rozsudku súd náhradu trov konania žalovanému v 2) rade
voči žalobcovi nepriznal. Prvý výrok uvedeného rozsudku, okrem trov konania nadobudol právoplatnosť
k 03.08.2010.

V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 1) rade, vo výroku o zamietnutí
žaloby voči žalovanému v 2) rade a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia odvolací súd vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  V priebehu odvolacieho konania bolo rozhodnuté o zmene
pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu.

Súd prvého stupňa následne opätovne vo veci rozhodol po doplnení dokazovania a mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným v 1) dňa 09.12.2003 zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 6289714/325417904, na základe ktorej bol žalovanému v 1) rade
poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 300 000 Sk a to do dňa pridelenia cieľovej sumy podľa
zmluvy o stavebnom úvere vo výške cca 180 000 Sk. Žalovaný  v 1) rade ako dlžník sa zaviazal
splácať právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnutý mimoriadny medziúver v pravidelných
mesačných splátkach a okrem toho sa zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia dohodnuté
mesačné sumy.  Žalovaný v 2) rade prevzal ručenie za záväzok dlžníka z uvedeného zmluvného
vzťahu na základe písomného vyhlásenia ručiteľa zo dňa 09.12.2003. Z dôvodu hrubého porušenia
zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu dňa 19.03.2008 písomne odstúpil od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09.12.2003 s tým, že účinky odstúpenia nastali
ku dňu 31.03.2008 jeho doručením obom žalovaným. Následne právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným v 1) ako dlžníkom dňa 04.04.2008 písomnú dohodu o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní a to
vo výške 8 447,79 Eur. Žalovaný v 1) rade sa túto sumu zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu
v 20-ich mesačných splátkach po 13 000  Sk od 30.04.2008 do 30.11.2009. Z tejto sumy žalovaný zaplatil
18 000 Sk, čo je 597,49 Eur. Zostatok nezaplatenej sumy predstavuje 7 850,30 Eur. Na základe toho
súd prvého stupňa rozhodol I. výrokom rozsudku o povinnosti žalovaného v 1) rade zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu ako veriteľovi sumu 7.850,30 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne  a tento
výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť 03.08.2010.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa z dôvodu zrušenia rozsudku opätovne vyhodnotil dôsledky
odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a opätovne rozhodol.

Súd prvého stupňa tak citujúc ustanovenie § 52, § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 4,5 a 6 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 265 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ustálil, že žalovaný v 2/ rade ako pôvodný ručiteľ aj po odstúpení od zmluvy veriteľom je
naďalej zodpovedný podľa vyššie cit. ustanovení Obch. zák.. Súd ho týmto rozsudkom zaviazal spoločne
a nerozdielne so žalovaným  v 1)  na zaplatenie  tej istej dlžnej sumy, ako bol už právoplatne zaviazaný
predchádzajúcim rozsudkom tohto súdu žalovaný  v 1), t.j. na zaplatenie sumy 7 850,30 eur spolu s 9
% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2009 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných v
rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť druhým zo žalovaných.  Skonštatoval, že úverový vzťah skončil
odstúpením od zmluvy a predmetom postúpenia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom
nemohla byť vyššia suma pohľadávky ako vyčíslená a dohodnutá dňa  04.04.2008. Po čiastočnej úhrady



18 000 Sk na zaplatenie dohodnutej vyčíslenej  sumy teda žalovaná suma  správne činí 7 850,30 Eur.
Súd prvého stupňa preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol voči obom žalovaným.

Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti  čo do istiny a príslušenstva nad priznané
plnenie voči obom žalovaným boli neprijateľné podmienky  uvedené v pôvodnej zmluve, ktoré sú výrazne
v neprospech oboch žalovaných po skončení zmluvného vzťahu a sú po zániku pôvodného zmluvného
vzťahu nepriaznivé voči žalovaným v 1) a v 2), spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
veriteľom a dlžníkom a to v neprospech dlžníka, resp. jeho ručiteľa a hoci boli uvedené v zmluve, súd k
nim neprihliada, pretože sú zo zákona neplatné a teda nemôžu požívať súdnu ochranu.

Súd prvého stupňa uviedol, že právny predchodca žalobcu zvolil taký právny postup, ktorým odstúpil od
zmluvy, pričom zrušením zmluvy právny vzťah zanikol a tak sa dostal žalobca vo vzťahu ku žalovaným
do iného právneho režimu, keď môže od nich žiadať zaplatenie  peňažného dlhu s úrokom z omeškania
podľa všeobecných predpisov a nemôže naďalej aplikovať dojednané podmienky ako pri úvere, pretože
úverový vzťah už predtým zanikol.

Výrok o trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením  § 142 ods. 2 a 3 O.s.p. Zhodnotil, že
úspech žalobcu voči obom žalovaným bol v rozsahu 85 % a úspech oboch žalovaných  voči žalobcovi bol
na 15 %. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh a za odvolanie a
trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci ( prevzatie a príprava zastúpenie, podanie žaloby
na súd a  podanie odvolania voči predchádzajúcemu rozsudku, čo je 2 x po 253,94 Eur + 2x paušál
po 6,95 Eur + 1 úkon 253,94 Eur + paušál 7,21 Eur, k tomu 19% DPH, čo spolu predstavuje 931,69
Eur. S prihliadnutím na výsledok pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v konaní, priznaná náhrada
trov konania je vo výške 1.051,39 Eur, ktorá má byť zaplatená právnemu zástupcovi žalobcu podľa §
149 ods. 1 O.s.p..

Okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovaným v 1) a 2) rade zamietol, v zákonom
stanovenej lehote podali odvolanie obaja žalovaní. V odvolaní poukázali na to, že predchádzajúcim
rozsudkom č.k. 10C/76/2010 - 74 bol zaviazaný žalovaný v 1 )rade na zaplatenie žalobcovi istiny 7
850,30 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2009 do zaplatenia a trov konania vo výške 471
Eur, všetko v mesačných splátkach po 150 Eur.  V dôsledku odvolania uznesením Krajského súdu v
Prešove bol rušený rozsudok v jeho napadnutej časti. Odvolaním napadli tú časť rozsudku okresného
súdu, ktorou rozdielnym spôsobom zaviazal žalovaného v 1) a 2) rade k zaplateniu istiny 7 850,30 Eur
s úrokom z omeškania, keď súd povolil žalovanému v 1) rade mesačné splátky po 150 Eur pod stratou
výhody splátok a žalovaného ( zrejme v 2) rade ) zaviazal zaplatiť uvedenú sumu v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, pritom na plnenie zaviazal oboch spoločne a nerozdielne. Tým navodil pre
každého žalovaného iné podmienky, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť ich právne postavenie pri
splácaní dlhu. Žalovaný v 2) rade má dve deti, z ktorých má jedno z predchádzajúceho manželstva a
platí výživné vo výške 100 Eur a jeho zárobok predstavuje 650 Eur mesačne a má úver 83 Eur mesačne.

Rovnako bol odvolaním napadnutý aj výrok o trovách konania, ktorým bolo uložené žalovaným nahradiť
trovy vo výške 1 051,39 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku napriek tomu, že pôvodným
rozsudkom boli trovy uložené zaplatiť žalovanému v 1) rade v podstatne nižšej sume 471 Eur a v
mesačných splátkach po 150 Eur. Splácanie trov konania v splátkach nebolo spochybnené a nemalo
byť predmetom opätovného rozhodnutia okresného súdu.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a má inú vadu, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie.  Navrhli preto rozsudok v
napadnutej časti zrušiť alebo zmeniť a priznať im trovy odvolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci
zo sumy 7 850 Eur vo výške 474,60 Eur + 2 x paušálna sumy 7,81 Eur, čo je 490,22 Eur + 20% DPH vo
výške 98,04 Eur, spolu 588,26 Eur, všetko v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.



Žalovaný v 1) rade vo svojom odvolaní poukázal aj na to, že rozsudkom súdu zo dňa 16.06.2013
( správne rok 2010 ) bol zaviazaný splatiť istinu, úroky a trovy konania v splátkach po 150 Eur mesačne,
tento výrok nebol žiadnym spôsobom napadnutý či spochybnený, preto nemal byť rozsudkom zo dňa
24.04.2013 zmenený.

K odvolaniu žalovaných v 1) a 2) rade sa žalobca nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutí o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ),
vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaných v 1) v 2)
rade je dôvodné.

Keďže odvolanie žalovaných nesmerovalo proti druhému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti voči žalovaným v 1) a 2) rade zamietnutá, tento výrok sa podľa § 206
ods. 2 O.s.p. stal právoplatným.

Z obsahu spisu jednoznačne  vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10C/76/2010 - 74 zo
dňa 16.06.2010 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný v 1) rade je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu 7 850,30 Eur spolu  s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2009 do zaplatenia s tým, že
žalovanému v 1) rade súd povolil uvedené zaplatiť v mesačných splátkach po 150 Eur splatných vždy
do 25. dňa každého mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku až do úplného
splatenia, pričom nesplatením niektorej zročnej splátky stáva sa splatným celé plnenie. Uvedený výrok
rozsudku súdu prvého stupňa sa stal právoplatným 03.08.2010.

Rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 10C/76/2010 - 129 zo dňa 24.04.2013 bolo právoplatne rozhodnuté
o tom, že žaloba voči obom žalovaným bola v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Predmetom tohto odvolacieho konania preto ostalo iba konanie týkajúce sa povinnosti žalovaného v 2)
rade zaplatiť žalobcovi istinu 7 850,30 Eur s prísl. a výrok o trovách konania vo vzťahu medzi všetkými
účastníkmi konania.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval na riešenie predmetného sporu
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a správne posúdil, že zmluva o stavebnom úvere
a mimoriadnom medziúvere je zmluvou spotrebiteľskou. Správne súdom prvého stupňa bolo tiež
konštatované, že odstúpením od zmluvy pôvodným žalobcom došlo k zániku právnych vzťahov medzi
účastníkmi konania vyplývajúcich z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc už z právoplatného
rozsudku súdu prvého stupňa v predmetnom konaní čo do povinnosti žalovaného v 1) rade uhradiť
žalobcovi sumu  7 850,30 Eur s prísl. nebolo však správne na úhradu uvedenej sumy zaviazať aj
žalovaného v 2) rade a to ešte za iných podmienok splatnosti, ako o tom už bolo skôr právoplatne
rozhodnuté. Vychádzajúc z konštatovania súdu prvého stupňa o odstúpení pôvodného žalobcu od
úverovej zmluvy a tým k zániku nárokov vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy a teda aj ručiteľského záväzku
je potrebné uviesť, že podľa všetkého zodpovednosť žalovaného v 2) rade ako ručiteľa už nie je možné
posudzovať a vyvodzovať zo zaniknutého právneho vzťahu ručiteľsky záväzok.

Od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
zmien a doplnkov ).



Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľom, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,  sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 OZ ).

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa súdnu prax zameranú a ochranu spotrebiteľa je nutné aj v predmetnej právnej
veci dôsledne aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je zakotvená pre
jednotlivé konkrétne tipy zmlúv, a to nie len v Občianskom zákonníku, ale aj v iných zákonoch vrátane
Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na
to, že či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu upravenú Občianskym zákonníkom alebo napr. Obchodným
zákonníkom alebo podľa iných osobitných zákonov. Množstvo typických spotrebiteľských zmlúv sa totiž
uzatvára aj pdoľa ďalších osobitných zákonov.

Vzhľadom na vyššie uvedené a už čiastočne právoplatný rozsudok č.k. 10C/76/2010 - 129 vo vzťahu
k žalovanému v 1) rade je na mieste vyhodnotiť odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom žalobcu
ako odstúpenie majúce za následok zánik zmluvy ex tunc a iba z toho je možné vyvodiť ďalšie právne
dôsledky.

Odvolací súd ešte uvádza, že nie je možné, aby v jednej veci existovali dva exekučné tituly týkajúce
sa úhrady tej istej istiny.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o
zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1) a 2) rade v prevyšujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p..

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu voči
žalovanému v 2) rade. Je potrebné žalovanému v 2) rade poskytnúť náležitú ochranu vyplývajúcu
jednak z ustanovení o ochrane spotrebiteľa pri vyhodnocovaní účinkov odstúpenia od zmluvy právnym
predchodcom žalobcu. Odstúpenie od zmluvy je potrebné vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka. V
novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o všetkých trovách konania vo vzťahu medzi všetkými
účastníkmi konania.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 1) rade týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1) rade odvolací súd uvádza, že aj tento výrok rozsudku súdu prvého
stupňa bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/104/2010 - 110 zo dňa 20.10.2011 zrušený.
Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo rozhodnúť aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 1) rade.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/76/2010", "guid": "92a85d38-d2df-4733-af1c-9521e62a3fca:62d4b46f-4abe-4d41-9901-d87d11ac2bcd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}