Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/177/2017 z 26. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. júna 2018, sp. zn. 6Co/177/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4416207847.1 Krajský súd Nitra | 6Co/177/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4416207847.1 | 2018-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1281d06-2f92-4f04-9a9b-43f83be65508 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4416207847.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/177/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416207847
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416207847.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Vratislav ŠTEFFEK, advokát, so sídlom
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I. XXXX/X, V. O.,
o zaplatenie 382,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 17. marca 2017 č. k. 18C/180/2016-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 268,50 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15 % ročne, zo sumy 268,50 eura od 07. 09. 2014 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 40,38 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 24. 02. 201 č. 120140306, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 300 eur. Úrok bol dohodnutý
vo výške 60 eur, servisný poplatok vo výške 54 eur, ročná priemerná miera nákladov 46,30 eura a
úver mal byť splatený v 13. mesačných splátkach. Žalovaná z úveru zaplatila len sumu vo výške
31,50 eura. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 02. 10. 2014 mal za preukázané, že žalobca
oznámil žalovanej, že sa stáva splatný celý dlh z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 - 5, § 54 OZ, ako aj ust. § 1, § 11 ods. 1 písm.
d/, § 24 ods. 1, § 25f ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd mal za preukázané, že RPMN v uvedenom
prípade vysoko prekračovala ročnú percentuálnu mieru nákladov obvyklú v čase poskytnutia pôžičky
uvádzanou Národnou bankou Slovenska, preto považoval pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov. Súd
teda žalobcovi vyhovel iba v časti a žalovanú zaviazal zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a
zaplatenými splátkami, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že podľa internetovej stránky
Národnej banky Slovenska mal za preukázané, že vo februári 2014, teda v čase uzavretia zmluvy medzi
žalobcom a žalovanou bola RPMN pre spotrebiteľské úvery v priemere 14,73 %. Súd priznal aj úroky
z dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol v
súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci mieru
úspechu väčšiu ako žalovaná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,38 %.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Rozhodnutie súdu považuje za nedostatočne
odôvodnené a nepreskúmateľné a to s odkazom na ust. § 220 CSP. Podľa jeho názoru súd v konaní



nepostupoval v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie rozhodnutie o bezúročnosti a
bez poplatkovosti zakladá na porovnaní dvoch nejakých údajov, konkrétne ročnej percentuálnej miere
nákladov zverejnenou Národnou bankou Slovenska vo februári 2014 a asi hodnotou ročnej percentuálnej
miere náklady uvedenej v zmluve. Žalobcovi nie je zrejmé, ktorú hodnotu zo zmluvy mal súd prvej
inštancie na mysli, keďže v zmluve je uvedená aj hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery náklady.
Tiež mu nie známe, že by Národná banka Slovenska zverejňovala hodnoty ročných percentuálnych mier
nákladov v mesačných intervaloch, naopak tieto hodnoty v súlade s ustanovením zák. č. 129/2010
Z. z. zverejňuje Ministerstvo financií SR. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, aké hodnoty vôbec súd
prvej inštancie porovnával a teda uvedené rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné. Ani
pri vynaložení maximálneho úsilia nevedel dohľadať RPMN pre spotrebiteľské úvery v priemere 14,73
%, ktorú uvádza súd prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia. V súvislosti s nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008, ako aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako i v časti o trovách konania je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 24. 02. 2014 žalobca a žalovaná uzatvorili
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120140306, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo
výške 300 eur. Dohodnutý úrok bol vo výške 60 eur, servisný poplatok vo výške 54 eur a celková dlžná
čiastka na úhradu predstavovala 414 eur. Žalovaná sa zaviazala úver zaplatiť v mesačných splátkach
a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 1,50 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných
desať mesačných splátkach vo výške 40,95 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. 1/ zákona ku dňu podpisu zmluvy bola 45,30 %.
Žalobca oznámil žalovanej prípisom zo dňa 02. 10. 2014 zosplatnenie záväzku z dôvodu omeškania
jeho splácania, pričom oznámil, že celková dlžná čiastka k uvedenému dňu činí 452,40 eura.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny



prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je
v priamej spojiteľnosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy, a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základným právam na súdnu
ochranu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

12. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie z vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, na čo dôvodne vo svojom odvolaní
žalobca poukazuje. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí iba opísal skutkový stav a zároveň uviedol,
že podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenska bola ročná percentuálna miera nákladov pre
spotrebiteľské úvery v priemere 14,73 % a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala 46,30 eura a skonštatoval, že RPMN v danom prípade vysoko prekračovala
RPMN obvyklú v čase poskytnutia úveru, a preto považoval úver poskytnutý žalobcom za bezúročný
a bez poplatkov. V tomto smere treba prisvedčiť námietkam žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé,
ktorú RPMN súd prvej inštancie posudzoval, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 1. zmluvy
je určená RPMN vo výške 67,70 % a priemerná RPMN v bode 2. zmluvy 46,30 % a nie eur, tak
ako uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Len takéto stručné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie (jedna veta) nespĺňa požiadavky presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len skonštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie
nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť, zákonnosť
a spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Jeho rozhodnutie zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie nie je logickým a právnym vyústením priebehu konania,
a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti
a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

13. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť v
opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP);
konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom prvej inštancie neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj
znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 CSP). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby
mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno
hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné
tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu



neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej
inštancie s prípadným, menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadne rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnom platnosťou.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
a v nej nadväzujúcej časti o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).