Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/18/2011 z 20. 9. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. septembra 2011, sp. zn. 2CoE/18/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3510206741.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/18/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3510206741.1 | 2011-09-20 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7326fdf-a93f-47f6-a97a-a5ead8602588 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3510206741.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510206741
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3510206741.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Komerční banka a.s., IČO: 45317054, Na Příkopě
33/969, Praha 1, Česká republika, zast. JUDr. Romanom Majerom, usadeným euroadvokátom so sídlom
Trenčín, Legionárska 14 proti povinnej Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. X., X. XXX/X na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11Er/877/2010-22 zo dňa
14. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa,
Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Legionárska 14, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa 13.08.2010 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na vymoženie 33.748,99 Kč s prísl. Exekučným titulom je české rozhodcovské rozhodnutie
vydané v Prahe, rozhodcom JUDr. Janom Brožom dňa 13.11.2008 pod sp. zn. K /2008/07282. Keďže
oprávnený žiadal vykonať exekučný titul vydaný na území Českej republiky, posudzoval súd prvého
stupňa možnosti uznania a výkonu tohto rozhodnutia podľa dvojstrannej medzinárodnej zmluvy z
29. októbra 1992 uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach (ďalej Zmluva o právnej pomoci). Zmluva o právnej pomoci bola zverejnená v Zbierke zákonov
pod č. 193/1993 Z.z. Pre účely posúdenia splnenia uvedenej podmienky predložil oprávnený súd prvého
stupňa originál úverovej zmluvy, originál prehľadu poplatkov spojených s úverom, kópie úverových
podmienok, výzvy na vyjadrenie k žalobe a doručeniek k výzve a rozhodcovskému nálezu. Zo zmluvy
o úvere č. 0520906220305, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.08.2006 bolo zistené,
že účastníci v bode 9.2. výslovne uviedli adresy, na ktorých budú preberať zásielky. Povinná uviedla
adresu V., B. G. XXXX. Podľa úverových podmienok, poslednej vety bodu XVI. "Rozhodcovská doložka",
bolo výslovne dohodnuté, že písomnosti sa v rozhodcovskom konaní účastníkom doručujú na adresu
žalovanej strany uvedenú v zmluve. Z doručenky zásielky, ktorou bola povinnej doručovaná výzva na
vyjadrenie k žalobe a žaloba bolo zistené, že tieto listiny boli zaslané na povinnej na adresu V., B. G.
XXXX, teda na adresu odlišnú od adresy uvedenej v zmluve čo do orientačného čísla. Z uvedenej adresy
(rovnako ako z adresy povinnej v SR, kam bolo tiež doručované) sa zásielka vrátila späť ako neprevzatá.
Následne bol v rozhodcovskom konaní povinnej z dôvodu neznámeho pobytu ustanovený opatrovník,
s ktorým sa ďalej konalo, a ktorému bolo doručený aj rozhodcovský nález. Pochybenie rozhodcu pri
doručovaní žaloby a výzvy na vyjadrenie spočívajúce v nedodržaní presnej adresy uvedenej povinnou
v zmluve považuje súd prvého stupňa za odopretie možnosti riadne sa zúčastniť na konaní. Pretože
adresa uvedená v zmluve bola výslovne uvedená ako korešpondenčná adresa, nemožno ani pokus o
doručenie na adresu pobytu v SR považovať za zhojenie uvedeného pochybenia. Za tejto procesnej
situácie nebolo potom dôvodné ani následné ustanovenia opatrovníka. Keďže povinnej bola odopretá
možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, neboli v tomto prípade splnené všetky podmienky stanovené



Zmluvou o právnej pomoci na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodcovský nález ako cudzí exekučný titul neuznal a podľa § 44 ods. 2 zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na jeho vykonanie. O zastavení exekučného konania k okamžiku právoplatného zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia rozhodol súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa
ktorého, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Pretože v konaní doposiaľ nebolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania podľa § 47 ods. 3
posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor nemá právo na náhradu trov konania za
úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Oprávnený sa domnieva, že podmienky
predpokladané v čl. 23 písm. c) Zmluvy č. 193/1993 Z. z. boli dodržané. Rozhodca postupoval pri
doručovaní a ustanovení opatrovníka povinnému úplne v poriadku, v súlade s právnym poriadkom
Českej republiky. Poukazuje na správny postup rozhodcu pri doručovaní písomnosti na adresy, ktoré
boli uvedené v zmluve a tvrdí, že na adrese V českej republike, ktorá bola uvedená v zmluve, sa
povinná odsťahovala, preto bol správny postup rozhodcu, keď zaslal písomnosti na náhradnú adresu
na Slovensku, ktorú uviedla povinná v zmluve. Poukazuje na ustanovenia § 29 ods. 3 a § 49 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku v Českej republike. V závere svojho odvolania žiada, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že sa udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie, exekúčné konanie sa
nezastavuje a súdnemu exekútorovi sa priznáva náhrada trov konania.

Povinná sa k rozhodnutiu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi
Crkoňovi dňa 13.08.2010 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je Rozhodcovský nález vydaný rozhodcom JUDr. Janom Brožom pod sp.zn. K/2008/07282 zo
dňa 13.11.2008.

V prejednávanej veci je nepochybné, že exekučným titulom je rozhodcovský nález vydaný rozhodcom
v Českej republike. Z tohto potom následne vyplýva, že pre styk s Českou republikou v oblasti uznaní a
výkonu rozhodnutí platí v prvom rade zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi zo dňa 29.10.1992 uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z.z..
Zmluva je konštruovaná odlišne od väčšiny ostatných dvojstranných zmlúv a to predovšetkým tým, že
samostatne upravuje uznanie a výkon rozhodnutia v rôznych oblastiach súkromného práva.

Čo sa týka rozhodnutia v majetkových veciach, týmto je venované ust. čl. 22 predmetnej zmluvy, kde
písm. c/ sa týka rozhodcovských nálezov. Vecné predpoklady uznania a výkonu sú upravené v čl. 23
predmetnej zmluvy. Konaniu o uznanie a výkone je venované ust. čl. 24, kedy návrh na uznanie a výkon
rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na ktorého území sa rozhodnutie má
uznať a vykonať.

Súd, ktorý rozhoduje o uznaní o nariadení výkonu rozhodnutia sa obmedzí na zistenia, či boli splnené
podmienky uvedené v čl. 22 a 23 a ak tieto podmienky sú splnené rozhodnutie uzná, prípadne nariadi
jeho výkon (čl. 24 ods. 1 a 3). Z tohto potom vyplýva, že uznanie rozhodnutia o majetkových veciach
podliehajúcich režimu zmluvy sa v Slovenskej republike nevyslovuje zvláštnym výrokom a rozhodnutie
je uznané tým, že slovenský orgán k nemu prihliadne ako by išlo o rozhodnutie slovenského orgánu.

Podľa Čl. 23 písm. c) Zmluvy o právnej pomoci je jednou z podmienok uznania a výkonu českého
rozhodcovského nálezu, aby účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak



bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na
pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu
bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.

Zo zmluvy o úvere č. 0520906220305, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.08.2006 bolo
zistené, že účastníci v bode 9.2. výslovne uviedli adresy, na ktorých budú preberať zásielky. Povinná
uviedla adresu V., B. G. XXXX, avšak z priložených doručeniek vyplýva, že výzva na vyjadrenie k žalobe
a žaloba boli chybne zaslané rozhodcom na adresu V., B. G. XXXX. Z uvedenej adresy (rovnako ako z
adresy povinnej v SR, kam bolo tiež doručované) sa zásielka vrátila späť ako neprevzatá. Následne bol v
rozhodcovskom konaní povinnej z dôvodu neznámeho pobytu ustanovený opatrovník, s ktorým sa ďalej
konalo, a ktorému bolo doručený aj rozhodcovský nález. Pochybenie rozhodcu pri doručovaní žaloby
a výzvy na vyjadrenie spočívajúce v nedodržaní presnej adresy uvedenej povinnou v zmluve považuje
odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa za odopretie možnosti riadne sa zúčastniť na konaní.
Pretože adresa uvedená v zmluve bola výslovne uvedená ako korešpondenčná adresa, nemožno ani
pokus o doručenie na adresu pobytu v SR považovať za zhojenie uvedeného pochybenia.

Súd prvého stupňa teda postupoval v prejednávanej veci správne, pokiaľ návrh na vydanie poverenia
zamietol, kedy správne sa zaoberal v prvom rade otázkou uznania cudzieho rozhodcovského
rozhodnutia.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é