Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/84/2018 z 25. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. novembra 2019, sp. zn. 3Cob/84/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7116201718.1 Krajský súd Košice | 3Cob/84/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7116201718.1 | 2019-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e42ed9-a397-4c6b-a468-2dfeaf85f8c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116201718.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/84/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201718
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116201718.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: František Hegedüs - HEGALS, s
miestom podnikania v Turni nad Bodvou, Ulica Čiga 621/17, IČO: 14379881, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26, IČO:
47237406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31595545, zastúpenému Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Krmanova 1, IČO: 31819796, o zaplatenie 233,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2018, č. k. 29Cb/11/2016-80 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
233,69 eur s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 31.12.2015 až do zaplatenia, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v prevyšujúcej časti zastavil (výrok II.); žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania (výrok III.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 233,69 eur s 9,05%-ným úrokom z omeškania ročne od
31.12.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške 40 eur, titulom nevyplatenia poistného plnenia
a nahradiť trovy konania.

3. Uviedol, že dňa 15.10.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle Ford Focus, EČV: KS XXX DN, rok výroby: 1999, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo
poškodenému: T. P. bytom: X. XX, XXX XX P. nad W., narodený: XX.XX.XXXX, (ďalej aj len poškodený).
Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastníkom
je B., s.r.o. H., so sídlom: H. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice 1, oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/V (ďalej aj len „vinník nehody). Vinník nehody
mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému hneď na druhý deň, t.j. 16.10.2015
riadne ohlásená. Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.
8012570242. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Ford Focus, EČV: KS XXX DN, v dôsledku
poistnej udalosti č. 8012570242, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise: František



Hegedüs - HEGALS, s miestom podnikania: Ulica Čiga 621/17, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 14
379 881, zapísaný: Okresným úradom Košice - okolie, číslo živ. reg.: 806-4980, t.j. u žalobcu. Náklady
na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 561,12 eur. Táto suma bola následne
uplatnená u žalovaného faktúrou č. 21/2015. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa
18.12.2015 oznámené, že bolo dňa 15.12.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012570242,
a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalobca František Hegedüs - HEGALS vyfakturoval T. P.
opravu motorového vozidla EČV: KS XXX DN faktúrou č. 21/2015 zo dňa 4.11.2015 na sumu 561,12
eur so splatnosťou 11.11.2015.
Táto neuznaná suma vo výške 233,69 eur bola vlastníkom motorového vozidla Ford Focus, EČV: KS
XXX DN ktorým je poškodený, t.j. T. P., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky
zo dňa 14.01.2016.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 29Cb/11/2016-17 z 14.3.2016 uviedol, že žalovaný
uhradil poistné plnenie vo výške 327,43 eur. Má zato, že poistné plnenie bolo vyplatené v súlade
so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001
Z.z.), nakoľko poisťovňa je v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinná zaplatiť poškodenému skutočnú škodu (§
442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.- Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“). Poukázal na rozhodnutie 1 Cz
82/88, v zmysle ktorého zásada, že je treba vychádzať zo skutočnej ceny opravy platí za predpokladu, že
oprava bola vykonaná v plnom rozsahu, a to opravovňou k tomu určenou. Aj tak je ale potrebné zvažovať,
či cena opravy bola stanovená správne. Žalovaný tvrdil, že fakturovaná cena opravy nebola stanovená
správne z dôvodov uvedených nižšie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., podľa
ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo
stratou veci. Zároveň v zmysle § 15 zák č. 381/2001 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poisťovňa vyplatila
poistné plnenie v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z, č. 40/1964 Zb., VPP a ZD.
Uviedol, že na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú okrem ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., Občianskeho
zákonníka (§ 415 a nasl., § 788 a nasl. OZ) aj všeobecné poistné podmienky (VPP). V zmysle ust.
ČI. 9 ods. 3 VPP žalovaný oznámil poškodenému, prečo krátil poistné plnenie, resp. v akom rozsahu
nemá uplatnený nárok na náhradu škody preukázaný. Žalovaný uhrádza namiesto svojho poisteného
náhradu škody v rozsahu, v akom je táto škoda preukázaná a predstavuje primerané náklady na opravu,
t.j. v rozsahu v akom sú náklady na opravu vyúčtované správne a v akom je samotná oprava vykonaná
účelne. Nie je významné to, že poškodený si dal vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, ale to,
že poškodený bol vopred upozornený aká bude výška poistného plnenia v prípade opravy vozidla v
zmluvnom servise a aká v prípade opravy v inom servise. Náklady na opravu kalkuloval pomocou
kalkulačného programu, a vyhotovil kalkuláciu, ktorú priložil.
Žalovaný zároveň predložil súdu doklad, ktorý obdŕžal každý poškodený, a ktorým je mu oznámený
zoznam zmluvných servisov. Zároveň v zápise o obhliadke je uvedené, že poškodený prevzal zoznam
partnerských opravovní. To znamená, že poškodený už v čase pred začatím opravy vedel, aká bude
cena opravy podľa kalkulačného programu (bola mu odovzdaná kalkulácia spoločnosťou Slovexperta
s.r.o.). Bol mu odovzdaný zoznam odporúčaných servisov. Napriek tomu sa poškodený rozhodol dať si
vozidlo opraviť v inej opravovni.
K ochrane práv spotrebiteľa žalovaný uviedol, že z hľadiska poisťovne tzv. zmluvné servisy sú overené
servisy, pri ktorých je zaručená kvalita vykonanej opravy, v opačnom prípade sa ukončí zmluvný vzťah.
Tým, že právnemu predchodcovi žalobcu určili skupinu preverených servisov, prispeli k ochrane jeho
oprávnených záujmov.
Poukázal na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého je poškodený povinný preukázať výšku
nákladov za opravu. Nestotožnil sa s názorom, podľa ktorého jediným hodnoverným dôkazom o cene
opravy je faktúra za opravu. Výška ceny opravy podľa faktúry nemusí zodpovedať skutočne odvedenej
práci, účelnosti opravy, ani normám výrobcu. Prihliadať na oprávnenosť fakturácie servisu je oprávnením
poisťovateľa aj v zmysle uvedeného rozhodnutie 1 Cz 82/88.
Pokiaľ ide o lakovanie, servis navýšil cenu za materiál a prácu pri lakovaní oproti nákladom, ktoré sú
primerané vzhľadom na poškodenia vozidla a technológiu opravy danú výrobcom. Servis účtoval výšku
lakovacej konštanty vyššiu ako je 110 %, čo nepovažuje za primerané. Poistné plnenie bolo krátené z
dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke práce, ako aj vedľajšie práce
oproti priemerným cenám v danom regióne v čase vzniku škody. Podotkol, že v prípade, ak si poškodený



dá vozidlo opraviť v zmluvnej opravovni (opravovni, s ktorou je poisťovňa v zmluvnom vzťahu), tieto
opravovne účtujú dohodnutú cenu (ktorú poisťovňa vždy akceptuje), ktorú v prípade neautorizovaných
opravovní určuje na 20 eur s DPH/hodina práce. Pretože servisom predložená faktúra obsahovala
položky nad rámec nákladov na opravu vozidla, ktoré by zodpovedali technológii opravy stanovenej
výrobcom daného typu vozidla, krátil výšku lakovacej konštanty na 110%, a zároveň výšku ceny práce
tak, že za primeranú cenu práce považoval 20 eur/ normohodina s DPH.
Žalovaný ďalej ako dôvody krátenia poistného uviedol nepredloženie nadobúdacích dokladov s tým, že
na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 415 a nasl., § 788 a nasl.
OZ), pričom v zmysle ust. § 4 zák. o PZP poškodený je povinný preukázať svoj nárok. Aby bol žalovaný
schopný túto skutočnosť zistiť, musí mať k dispozícii doklady preukazujúce ceny použitých náhradných
dielov. Z cien náhradných dielov je možné vyvodiť, či sa jedná o originálne náhradné diely. V opačnom
prípade z dôvodu nepreukázania výšky nákladov opravy (nároku) nie je poisťovňa povinná vo výške cien
za originálne náhradné diely poskytnúť poistné plnenie. Je v súlade s právami spotrebiteľa vedieť, aké
diely a v akej cene boli použité pri oprave jeho motorového vozidla. V danom prípade servis aj predložil
nadobúdacie doklady okrem dokladov k bočnému sklu a ozdobnej lište. Ak zmluvné servisy, ale aj
veľká skupina nezmluvných servisov, predkladá likvidátorovi nadobúdacie doklady k nákupe náhradných
dielov, je otázkou, prečo žalobca (ak už predložil doklady k takmer všetkým náhradným dielom) nemohol
predložiť doklady aj k ozdobnej lište a bočnému sklu, a aké diely v skutočnosti použil ak ich nákup nevie
alebo nechce preukázať.
V danom prípade - na margo argumentácie žalobcu, podľa ktorej v zmysle ustálenej judikatúry a právnej
praxe, poškodený pri povinnom zmluvnom poistení nemá povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov,
je špecifikom to, že práve servis je žalobcom, pretože na neho bola postúpená pohľadávka.
Skutočnosti uvedené vyššie - konanie servisu nie je v konečnom dôsledku v neprospech poškodeného/
spotrebiteľa. Postup servisu sa potom odzrkadlil na kvalite vykonanej opravy, keďže je všeobecne
známou skutočnosťou, že alternatívne diely majú podstatne nižšiu životnosť. Poškodený sa,
samozrejme, môže rozhodnúť, že si chce dať vozidlo opraviť pomocou alternatívnych dielov. Potom
poisťovňa cenu týchto dielov preplatí, ak vo faktúre uvedené diely zodpovedajú cenám alternatívnych
dielov. Žalovaný tvrdil, že vyššie uvedeným spôsobom nebola preukázaná cena náhradných dielov
uvedených vyššie.
Nakoniec žalovaný v odpore uviedol, že nie je povinný nahradiť náklady na opravu, ktoré presahujú
skutočné náklady opravy, ktoré spočívajú v nákladoch na prácu a použité náhradné diely. V prípade,
ak boli servisom účtované ceny originálnych náhradných dielov, pričom v skutočnosti boli použité
neoriginálne, poisťovňa nie je povinná uhrádzať rozdiel v cene opravy takto vzniknutý.
Na základe uvedených skutočnosti žalovaný nárok žalobcu neuznal v plnom rozsahu.

5. Po vydaní platobného rozkazu vzal žalobca žalobu sčasti späť a trval na zaplatení sumy 233,69 eur
s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 31.12.2015 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
navrhol konanie zastaviť, a preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v
prevyšujúcej časti zastavil.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a citujúc ust. § 788 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 797 ods.
2 Občianskeho zákonníka a ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konštatoval, že kalkulačný
program žalovaného, nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy. Kalkulácia má slúžiť
len ako pomôcka, nemá byť určujúcim a rozhodujúcim podkladom pre výpočet poistného plnenia.
Kalkuláciou žalovaného je určená potenciálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný
program nie je schopný premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy vozidla.
Podľa názoru súdu je taktiež bezpredmetné, za akú cenu žalovaný našiel náhradné diely. Servis
vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely, sa nemusia stotožňovať
s cenou uvedenou vo faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo
je v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať. Preto
ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov
a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode poškodeného.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť servisu (žalobcu) vydať poškodenému nadobúdacie
doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4Cob/29/2013 zo 17.12.2013). Vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných dielov je obchodným
vzťahom a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane ceny. Ak by sa prijalo
stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej



žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné
zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Takýto právny názor by viedol k absurdnému výkladu
právnej povinnosti a takúto povinnosť žalovaného by nebolo možné splniť. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalovaný reálne nepreukázal súdu dôvod krátenia náhrady škody žalobcovi, ale len konštatoval, že cena
prác, ktorú vyúčtovala opravovňa nebola obvyklá na trhu, nešlo o cenu všeobecnú, s čím sa súd prvej
inštancie neuspokojil. Navyše žalovaný neuviedol zákonný predpis, či dohodu, resp. zmluvu, z ktorých
by mala vyplývať povinnosť žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu predložiť nadobúdacie doklady
k náhradným dielom, neuviedol ani dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre
neautorizovaný servis za jednu normohodinu 20,00 eur bez DHP.

7. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných dielov
je obchodný vzťah a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane ceny. Zároveň,
dodávatelia mnohokrát poskytujú opravcom nejaké zľavy, teda náhradné diely môžu byť nadobudnuté
aj za nižšie ceny, táto skutočnosť však nemôže byt' opravcovi na škodu, a v konečnom dôsledku na
škodu poistenému, a to v tom zmysle, že mu bude preplatená iba zľavnená suma. Bolo by to v rozpore
s právom slobodne podnikať a s poctivým obchodným stykom.

8. Ku kráteniu poistného aj z dôvodu „neprimeranej výšky normohodiny“, kde žalovaný priznal
normohodinu vo výške 20,00 eur/NH, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca predložil Cenníky
normohodín obvyklých v regióne, čím preukázal nesprávnosť postupu žalovaného. Taktiež súd poukázal
na skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie
majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný je
subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak
vykonával šetrenie riadne, tak má preukázať, že si v čase šetrenia predmetnej poistnej udalosti urobil
sám prieskum trhu a zistil ceny obvyklé v regióne, resp. na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že
výška normohodiny daná žalobcom nepredstavuje cenu obvyklú v danom regióne. Ak žalovaný odmietol
plniť kvôli „vysokej“ výške normohodiny či amortizácii, mal predložiť relevantný a nestranný dôkaz, a
to z akých skutočnosti vychádzal. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje
predloženú faktúru musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Vzhľadom na to, že sa škoda
vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady
v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) potrebných na obnovenie
pôvodného majetkového stavu. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu
opravy (nemusí byt výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a
jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko
to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však bola rovno predložená faktúra za opravu,
ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred
poistnou udalosťou 8012570242, t.j. faktúra, ktorá individualizovala a konkretizovala výšku škody.
Súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a
zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať
na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý
žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného
motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených
žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou
opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.
Zoznam servisov odovzdaný poškodenému, ani kalkulácia žalovaného nepredstavuje pre poškodeného
záväzný dokument, nakoľko vzťah žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou Zmluvou, ktorá by
mohla takéto skutočnosti obmedzovať, ale výlučne zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a Občianskym zákonníkom.

9. K tvrdeniu žalovaného v podanom odpore, že „Poistné plnenie bolo krátené z dôvodu navýšenia
ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke práce, ako aj vedľajšie práce oproti priemerným
cenám v danom regióne v čase vzniku škody. Je potrebné podotknúť, že v prípade, že poškodený
si dá vozidlo opraviť v zmluvnej opravovni, tieto opravovne účtujú dohodnutú cenu, ktorú v prípade
neautorizovaných opravovní určuje na 20 eur s DPH/hodina práce. Pretože servisom predložená
faktúra obsahovala položky nad rámec nákladov na opravu vozidla, ktoré by zodpovedali technológii
opravy stanovenej výrobcom daného typu vozidla, žalovaný krátil výšku lakovacej konštanty na 110%
a zároveň výšku ceny práce tak, že za primeranú cenu práce považoval 20 eur/normohodina s DPH“,



a z ktorého vyplýva, že rešpektuje iba dohodnutú cenu určitých opravovní, súd prvej inštancie uviedol,
že takýto postup žalovaného v priamom určení ceny práce navodzuje porušovanie zásad a podmienok
hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených. V zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o
ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov: „Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva
a) v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
d) záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo
porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia
znevýhodňovaní v súťaži.
Taktiež žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp.
zmluvné a nezmluvné, nemá, podľa názoru súdu, oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má
daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako
akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup
daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva
servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a
následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.Na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno
neoficiálne označiť ako: zmluvne servisy, nezmluvné, autorizované a neautorizované servisy. Ceny na
trhu tvoria všetky tieto servisy. Všetky tieto servisy, bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované
ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú riadne a legálne, pričom v
súlade s nariadením komisie (EU) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o
fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná
bloková výnimka) a v nariadení komisie (EU) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3
Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore
motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k po predajnému trhu - skrátene nazývané „bloková
výnimka“ majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či
preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou
hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Nakoniec žalobca predložil
cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne, čím preukázal svoje tvrdenia,
žalovaný však svoj postup nijako relevantne neodôvodnil a nepredložil dôkazy o ním určenej cene
obvyklej v danom regióne, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný len tvrdí a napáda žalobcu, avšak
zákonnosť svojho postupu nepreukázal.
V tomto smere nakoniec súd prvej inštancie uzavrel, že je neakceptovateľné, ak servis má určitú sumu
za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom slobodne podnikať, a ak dôjde k poistnej udalosti, aby
túto normohodinu znížil, len preto, že poisťovňa „zvykne“ preplácať iba určitú výšku. Takéto nazeranie
je absurdné, pri vynaložení rovnakej práce, ako keby to nebola poistná udalosť.

10. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že postúpenie
pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva
zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z
hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V danej veci postupca/
poškodený T. (t.j. veriteľ) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t.j. sumu vo výške 233,69 eur,
ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na náhradu škody ako poistného plnenia z poistnej udalosti
č. 8012570242, na postupníka (žalobcu), aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradené pohľadávky
od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný.
Predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky z 14.1.2016 obsahuje riadnu špecifikáciu pohľadávky, je z
nej zrejmé čo sa postupuje a zároveň postupca v danej dobe nemal iné pohľadávky voči žalovanému,
ktoré by bolo možné postúpiť. Postúpeniu pohľadávky nebráni ani jej prípadná spornosť, ani popieranie
jej existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie má postúpená pohľadávka
existovať alebo má byť pravdepodobný jej vznik v budúcnosti. Budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku,
ktorá má vzniknúť v budúcnosti, nevylučuje právny poriadok z okruhu postupiteľných práv. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2007, nález ÚS SR, sp.zn.
I. ÚS 242/07, nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 243/07, uznesenie NS ČR sp.zn. 20Cdo/2529/2007, rozsudok
NS SR sp.zn. 1MObdoV/6/2006, uznesenie NS ČR sp.zn. 33Cdo/4155/2011.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o postúpení
pohľadávky je platná, má zákonom stanovené náležitosti a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na uplatnenie práva proti žalovanému.



11. K námietke žalovaného ohľadne úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si
uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, ktorý bol poistený
u žalovaného, a preto je na jednotlivé vzťahy potrebné aplikovať Občiansky zákonník a aj lex specialis
zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Základom pre úpravu úroku z omeškania je tak v danom prípade § 517 a §
797 Občianskeho zákonníka, ktoré sú zároveň s určitými odchýlkami a precizovaním prenesené aj do
ustanovení zák.č. 381/2001 Z.z. (§ 11 ods. 6, 7, 8).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

13. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku (výroku I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ust. § 365 ods. 1
písm.f/ CSP t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; ust. § 365 ods. 1 písm.e/ CSP t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. V plnom rozsahu zotrval na svojej doterajšej argumentácii vo
vzťahu k neopodstatnenosti uplatňovaného nároku žalobcu a absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení
časti pohľadávky.

15. Vyjadril nesúhlas s právnym posúdením súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o postúpení časti
pohľadávky, nakoľko ten mal len nekriticky a v zásade doslovne prebrať argumentáciu žalobcu, ktorú
prezentoval vo svojich podaniach. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej
neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.01.2016, a to tak z dôvodu jej neurčitosti,
ako aj z dôvodu neexistencie časti postupovanej pohľadávky. Podľa žalovaného zmätočné a tým aj
neurčité je ustanovenie čl. I bod 2. Zmluvy o postúpení časti pohľadávky, kde je predmet zmluvy
vymedzený ako postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 233,69 EUR, pričom suma časti
pohľadávky je rovnaká ako celá pohľadávka v zmysle ČI. I. bod 1. tejto zmluvy. Je teda otázne a
neurčité, akú časť z pohľadávky vymedzenej v ČI. I. bod 1. Zmluvy o postúpení časti pohľadávky
postupca postupoval. Uviedol, že príslušenstvo postupovanej pohľadávky, tak ako je vymedzené v
Zmluve o postúpení časti pohľadávky s ohľadom na čas podpisu (súdny poplatok, trovy konania),
ako aj vzhľadom na právne postavenie postupcu (paušálna náhrada nákladov v zmysle Obchodného
zákonníka), ani nemohlo existovať. Akcentoval na skutočnosť, že okresný súd bez toho, aby v konaní
vykonal žalovanou navrhovaný výsluch postupcu k rozhodujúcim skutočnostiam ustálil, že Zmluva o
postúpení pohľadávky je platná. Bez vykonania výsluchu postupcu nie je preukázaná, a teda doposiaľ je
minimálne spochybnená, aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalovaný totiž navrhol vykonanie výsluchu
právneho predchodcu žalobcu p. T. P., nielen k okolnostiam postúpenia žalovanej pohľadávky, t.j. či
právny predchodca podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky, aká bola jeho skutočná vôľa, vzhľadom
na zjavnú obsahovú zmätočnosť dotknutého právneho úkonu, ale aj k okolnostiam, dôvodom a spôsobu
vykonania opravy motorového vozidla a likvidácie škody žalovanou.

16. V smere neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky žalovaný v odvolaní tiež tvrdil,
že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť Zmluvy o postúpení časti pohľadávky v
bode 76 odôvodnenia rozsudku, keďže zmluvné strany si dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky,
pričom odplata mala byt' dohodnutá v osobitnej dohode. Ak si zmluvné strany dohodli odplatné
postúpenie pohľadávky, určenie výšky odplaty je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o
postúpení pohľadávky. Určenie odplaty musí byť v súlade s požiadavkami ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t. j. určité a zrozumiteľné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky musí
byť v zmluve uvedená výška odplaty alebo aspoň spôsob jej určenia.

17. Žalovaný v podanom odvolaní vyjadril tiež nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym posúdením
súdu prvej inštancie, týkajúcich sa dôvodnosti nároku žalobcu vychádzajúc z faktúry žalobcu č. 21/2015.
Žalobca žalobou uplatnený nárok mal odvodzovať výlučne od faktúry, ktorú sám vyhotovil. Faktúra



ako jednostranný právny úkon v žiadnom prípade nepreukazuje ani len existenciu dohody vo vzťahu k
fakturovanej sume a už vôbec nie oprávnenosť fakturovanej sumy vo vzťahu k žalovanému. Žalobca
teda sám určil výšku údajne škody, ktorá je predmetom tohto konania, pričom súd bez akéhokoľvek
vlastného odôvodnenia resp. hodnotenia vychádzal výlučne z faktúry žalobcu. Uviedol, že súd opätovne
nekriticky a doslovne prevzal argumentáciu žalobcu a bez vlastného odôvodnenia ustálil, že kalkuláciu
(žalovaného) nemožno považovať za objektívny nástroj pre výpočet opravy, keďže likvidátor má možnosť
zasahovať' do jej obsahu, a to napriek tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zasahovanie
do jej obsahu. Súd prvej inštancie takéto žalobcom tvrdené zasahovanie akceptoval bez jediného
relevantného dôkazu, ktoré by ho potvrdzovalo.

18. Zdôraznil, že súd prvej inštancie určil, že kalkulácia predložená žalovaným nie je objektívnym
nástrojom pre výpočet výšky opravy, no na druhej strane v bode 51 odôvodnenia rozsudku ustálil, že
z podstaty poistenia vyplýva že stačí, ak poškodený (právny predchodca žalobcu) predloží kalkuláciu
opravy a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Okrem skutočnosti,
že súd doslovne prevzal argumentáciu žalobcu, poukazuje na skutočnosť, že žiadnym spôsobom
nevyhodnotil relevantnosť žalobcom predloženej kalkulácie (faktúry) v porovnaní s kalkuláciou opravy
predloženou žalovaným.

19. K záveru súdu prvej inštancie o náhrade škody, ktorý mal vychádzať výlučne z faktúry predloženej
žalobcom žalovaný uviedol, že faktúra ako jednostranný právny úkon, nemôže predstavovať objektívnu
kvantifikáciu škody. Výpovedná hodnota žalobcom predloženej faktúry je spochybnená aj tým, že túto
faktúru vystavil samotný žalobca, tj. predmetom súdneho konania je náhrada škody na základe faktúry
vystavenej žalobcom. Žalobca svoj nárok teda odvíja výlučne od faktúry, ktorú sám vytavil a teda sám
určil rozsah „svojho nároku". Žalobca navyše úhradu predloženej faktúry v konaní ani len netvrdil,
a už vôbec ju nepreukazoval. S poukazom na vyššie uvedené, k žiadnemu skutočnému zmenšeniu
majetku právneho predchodcu žalobcu (postupcu) nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Naopak žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení súdu prvej inštancie predložil kalkuláciu opravy podľa systému AUDATEX
Č. 8012570242, ktorá predstavuje objektívnu kvantifikáciu škody na dotknutom motorovom vozidle.

20. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť s právnym posúdením súdu, týkajúceho
sa žalobcom uplatňovaného nároku na úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 31.12.2015 do zaplatenia
zo sumy 233,69 EUR. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 78 - 79 odôvodnenia rozsudku
správne uvádza rozhodné ustanovenia §11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, predstavujúce
špeciálnu úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania z plnenia z povinného zmluvného poistenia, ktorá má
prednosť pred úpravou všeobecnou a to o povinnosti prešetriť poistnú udalosť v lehote 3 mesiacov. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že škodová udalosť nastala dňa 15.10.2015, ktorú dňa 16.10.2015
poškodený oznámil žalovanému. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 20.10.2015. S ohľadom
na právnu úpravu lex specialis ustanovenia § 11 ods. 6. 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. sa žalovaná
nemohla dostať do omeškania. Súd napriek vyššie uvedenému, bez ďalšieho odôvodnenia (bod. 82
odôvodnenia rozsudku) priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania.

21. Nakoniec žalovaný uviedol, že sa nemožno stotožniť ani s rozhodnutím súdu o trovách konania. Súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (ods. 84), kde síce správne určil rozhodné ustanovenie §
255 ods. 1 CSP, no predmetné ustanovenie vôbec, a to v spojitosti s ustanovením § 255 ods. 2 CSP
neaplikoval. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní o trovách mal vyriešiť otázku pomeru úspechu,
resp. neúspechu strán konania, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca zobral žalobu späť v časti
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, ako aj v časti
úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne do výšky pohľadávky žalobcu späť, a to na pojednávaní dňa
23.02.2018 až na základe riadne uplatnenej obrany žalovanej v podaní vo veci samej zo dňa 08.12.2017.
Porovnaním žaloby a rozsudku súdu prvej inštancie, bol tak žalobca neúspešný v sume 60,1 EUR, z
toho 40,- EUR je paušálna náhrada nákladov a 20,10 EUR nepriznané úroky z omeškania. Žalobca
bol teda neúspešný v 18,83 % uplatneného nároku, úspešný v rozsahu 81,17 %, teda miera úspechu
žalobcu činní 81,17% - 18,83 % = 62,34 %.

22. Žalobca následne podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, keď k absolútnej neplatnosti zmluvy
o postúpení časti pohľadávky tvrdenej žalovaným uviedol, že postúpenie pohľadávky je z povahy veci
vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a



má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného
identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V predmetnom prípade postupca/poškodený T.
tj. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, tj. sumu vo výške 233,69 Eur, ktorá mu mala byť
vyplatená z titulu nároku na náhradu škody ako poistného plnenia z poistnej udalosti č. 8012570242 na
motorovom vozidle Ford Focus, EČV: O na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať
neuhradené pohľadávky od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný.
Zároveň námietky žalovaného sú nezrozumiteľné a považujeme ich za účelové. Okrem iného postupca
s postupníkom v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky jasne uviedli, že s postúpením pohľadávky
prechádza na postupníka aj príslušenstvo danej pohľadávky, ktoré predstavuje aj súdny poplatok a trovy
konania a teda definovali príslušenstvo pohľadávky a vymedzili všetky práva spojené s pohľadávkou za
účelom ich nadobudnutia postupníkom v rámci cesie.
Zároveň uviedol, že postúpenie pohľadávky môže byť dohodnuté za úhradu (odplatu) alebo bez
úhrady (bezodplatne). Toto rozlišovanie má potom význam pri určení zodpovednosti pôvodného
veriteľa (postupcu) voči novému veriteľovi (postupníkovi) za právnu kvalitu postúpenej pohľadávky.
Zodpovednosť postupcu nevzniká, pravda, ak ide o bezodplatné postúpenie pohľadávky.
V prípade postúpenia pohľadávky za odplatu však žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka
nezakotvuje povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o postúpení pohľadávky aj výšku odplaty,
nepochybne postačuje, ak strany dohodnú, že výška odplaty bude uvedená v osobitnej dohode strán,
pretože podstatná je dohoda strán v zmluve o tom, že pohľadávka sa postupuje za odplatu, z čoho
následne vyplýva zodpovednosť postupcu.

23. K nevykonaniu výsluchu svedka navrhovaného žalovaným k spochybňovanej existencii pohľadávky,
resp. zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že je vylúčené nariadiť dokazovanie v časti
právneho posúdenia dokazovaním skutočného stavu veci. Platnosť a určitosť právneho úkonu je
právna otázka nie skutková. Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka k okolnostiam súvisiacich s
likvidáciou, avšak likvidáciu poistnej udalosti vykonával samotný žalovaný, t.j. iba žalovaný sa vie
vyjadriť k okolnostiam a priebehu likvidácie, a nie poškodený. Žalovaný disponuje všetkými informáciami,
postupcovi, resp. poškodenému bol oznámený už iba výsledok, ktorý už ovplyvniť nevedel. Žalovaný
navrhol výsluch svedka aj za účelom, aby sa vyjadril „k okolnostiam, dôvodom a spôsobu vykonania
opravy na motorovom vozidle“. Postupca si dal opraviť svoje vozidlo k žalobcovi, pretože bolo poškodené
v dôsledku krupobitia. K samotnej oprave sa však vyjadriť nevie, nakoľko pri samotnej oprave nebol, až
následne si vyzdvihol opravené motorové vozidlo.

24. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, dotýkajúcej sa skutočnej škody žalobca uviedol, že
samotná škoda objektívne vznikla vznikom škodovej udalosti, pričom jej vyčíslenie bolo prostredníctvom
faktúry za opravu poškodeného vozidla. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží
kalkuláciu opravy (nemusí byt výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz
o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa ma nahrádzať vzniknutú škodu,
nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však boli rovno predložené faktúry za
opravu, ktoré reflektovali všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodených vozidiel do
stavu pred poistnými udalosťami, t.j. faktúry, ktoré individualizovali a konkretizovali výšku škody.
Ďalej v tomto smere poukázal na to, že žalovaný sa zamýšľa nad tým, že ak by v inom autoservise
bola cena práce x-násobne drahšia, tak aj skutočná škoda by bola x-násobne vyššia? Ak by sa
prijali zamýšľania žalovaného, tak potom prečo by mal poškodený prijať ako výpočet škody kalkuláciu
žalovaného? Prečo náklady na opravu v servisoch odporúčaných žalovaným predstavujú skutočnú
škodu a v iných servisoch nie? Z akých skutočností žalovaný vychádza? Prečo práve jeho kalkulácia by
mala predstavovať skutočnú škodu? Kalkulácia žalovaného by zodpovedala potencionálnej škode, ale
nie skutočnej, nakoľko kalkulácia žalovaného nemusí zohľadniť jednotlivé špecifika procesu navrátenia
poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Zároveň ak opravu vykoná autoservis, ktorý ma na to
oprávnenie a všetky potrebné nástroje a technológiu, postačuje na preukázanie oprávnenosti poistného
plnenia faktúra, a to ako hodnoverný doklad o oprave vozidla. Faktúra predložená žalobcom predstavuje
konkrétne majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlá mali rovnaké
kvalitatívne, funkčne a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

25. K tvrdeniu žalovaného, že suma údajných nákladov na opravu nebola preukázaná ani len žiadnym
dokladom o úhrade vystavenej faktúry, čím ma žalovaný za to, že táto faktúra uhradená nebola, žalobca
uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia, resp. na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody
a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik



nároku, je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by
nárok na náhradu škody vznikol až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j.
doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho
názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom
hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poškodený musel najprv
uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného povinného
zmluvného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu
a aj z logického, či systematického výkladu.

26. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný iba spochybňuje všetko čo žalobca predložil alebo tvrdí, avšak
svoje tvrdenie a pochybnosti nijako nepreukázal a neoprel o relevantné, objektívne a nestranné dôkazy či
zákonné ustanovenia a judikatúru. Zároveň postupom žalovaného dochádza k neúmernému zaťaženiu
dôkazným bremenom jedného účastníka, tj. žalobcu, pričom žalovaný nič nepredložil a nič nepreukázal,
iba stále žiadal predloženie dôkazov a listín od žalobcu a presúval svoju zákonnú povinnosť na neho.
Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia
relevantne preukázať a zdôvodniť, a nie prenášať túto povinnosť na žalobcu. Obrana žalovaného je iba v
rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť
poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodne. Ak žalovaný kráti
nárok poškodeného, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu
konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. ( V tomto
smere poukázal na rozsudky NS SR, sp. zn. 4Cdo/258/2008 a sp. zn. 3M Cdo/6/2010 a rozsudok NS
ČR sp. zn. 22Cdo/883/2010)

27. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj priznaný úrok z omeškania, a to vzhľadom na ust. §
11 ods. ods.6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje
špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa omeškania. Žalobca vo svojom vyjadrení v tomto smere, zotrval
na svojej doterajšej argumentácii a zároveň poukázal aj na aktuálnu judikatúru v skutkovo a právne
obdobných veciach, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/60/2017 a rozsudky Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/328/2015 a sp. zn. 4Cob/42/2015.

28. Nakoniec sa žalobca vyjadril i k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania správne, nakoľko pri rozhodovaní nezohľadnil
príslušenstvo pozostávajúce z úroku. Vyjadril s tvrdením žalovaného nesúhlas, keď uviedol, že
rozhodujúci je úspech v uplatnenej istine, a to bez príslušenstva. Aj žalobca pri vyčísľovaní trov konania
v podanej žalobe vychádzal iba z istiny, nie aj z príslušenstva, taktiež aj súdny poplatok je vyrubovaný z
istiny a nie príslušenstva. Zároveň úrok z omeškania je v žalobnom návrhu zadefinovaný iba v neurčitej
výške - „do zaplatenia“, nakoľko žalobca nikdy nevie odhadnúť, kedy dôjde k zaplateniu pohľadávky.
V zmysle uvedeného, ako aj v súlade so spravodlivým procesom a dobrými mravmi, úspech vo veci je
potrebné posudzovať podľa objektívnych skutočností a podľa istiny, nie však príslušenstva. Poukázal aj
na judikatúru v otázke trov konania a neúspechu vo veci v časti úrokov z omeškania. ( uznesenia NS
SR, sp. zn. 2 M Cdo/13/2014 a 6 Obo/243/2007 a nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16 ).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

30. Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené (výrok II.), nebol napadnutý
odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 23.2.2018, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 233,69 eur s 5,05%-ným úrokom z
omeškania ročne odo dňa 31.12.2015 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.)
a výroky o trovách konania ako výroky súvisiace (výrok III. a IV.).

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez



nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

32. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, a h/ CSP, t.j.
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces)je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní
rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra
ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj
možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť
sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.



37. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

39. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o
postúpení pohľadávky je neurčitá a neobsahuje údaj o výške odplaty za postúpenie pohľadávky. S týmto
právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a
judikatúre súdov.

40. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

41. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení
pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva kto komu postupuje
pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zo zmlúv vyplýva, že boli
postúpené za odplatu s tým, že výška odplaty je uvedená v osobitnej dohode. Pokiaľ žalovaný založil
námietku neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok práve na tvrdení, že v zmluve nie je uvedená výška
odplaty, odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Pohľadávku možno postúpiť
odplatne i bezodplatne. V prípade postúpenia pohľadávky za odplatu žiadne ustanovenie Občianskeho
zákonníka nezakotvuje povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o postúpení pohľadávky aj výšku
odplaty, nepochybne postačuje, ak strany dohodnú, že výška odplaty bude uvedená v osobitnej dohode
strán, pretože podstatná je dohoda strán v zmluve o tom, že pohľadávka sa postupuje za odplatu
vzhľadom na zákonnú zodpovednosť postupcu podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne
na zodpovednosť (ručenie) na základe dohody podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo
ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre
predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen
popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo
navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce
namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy z časti z dôvodu, že žalobca nepredložil nadobúdacie
doklady a z časti ako nadhodnotenú cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 20,- eur bez
DPH za 1NH a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však
nepredložil žiadne dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný totiž neuviedol
zákonný predpis či dohodu, resp. zmluvu, z ktorých by mala vyplývať povinnosť žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu predložiť nadobúdacie doklady k náhradným dielom, neuviedol dôvody, pre ktoré
je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis za 1 NH 20,- eur bez DPH a nie
vo faktúre uvedená odmena vo výške 20,- eur s DPH a tiež nešpecifikoval a neozrejmil svoje výhrady k
cene lakovacieho materiálu. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a tento stav
by nezvrátil podľa názoru odvolacieho súdu ani výsluch poškodeného p. T.., ktorého žalovaný navrhoval
vypočuť na okolnosti postúpenia pohľadávky a za účelom vyjadrenia sa k celkovej oprave vozidla, keďže
ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol, aké okolnosti opravy by mali byť výsluchom menovaného
objasnené vzhľadom na to, že opravu si poškodený nevykonal sám, ale ju realizoval autoservis.



44. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú
zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť
poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom
stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť
ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil (zrejme aj na
základe dokladu o úhrade spornej faktúry), preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený
autoservisu zaplatil.

46. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy
vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Ani žalovaný rozsah opravy
nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu
bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Nevyjadril sa pritom k žalobcom
predloženým cenníkom preukazujúcim, že v mieste opravy poškodeného vozidla iné autoservisy účtujú
ešte vyššie ceny za normohodinu práce, ani k tvrdeniu žalobcu, že aj žalovaným odporúčaný autoservis
účtuje cenu prác vo výške 20,- eur bez DPH.

47. Odvolacie námietky žalovaného smerovali aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania tvrdiac, že si splnil všetky povinnosti
uložené mu v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože k škodovej udalosti došlo dňa 15.10.2015 a
listom zo dňa 22.12.2015 oznámil poškodenému, že šetrenie škodovej udalosti ukončil dňa 15.12.2015,
teda v lehote troch mesiacov od škodovej udalosti.

48. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

49. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do
omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu
sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť
aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto
šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote,
že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu
poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť
riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia
škodovej udalosti, nesplnil.

50. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 233,69 eur s 9,05% úrokom
z omeškania ročne od 31.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40,- eur. Po začatí
pojednávania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v úroku z omeškania nad 5,05% ročne zo sumy
233,69 eur od 31.12.2015 do zaplatenia a tiež v sume 40,- eur paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie
so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti zastavil.

51. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania
(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine
ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza
len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie



žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov
konania žiaden vplyv. Aj paušálna náhrada nie je istinou, ale príslušenstvom a aj na ňu sa vzťahuje
tento režim.

52. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní vo vzťahu k namietanej istine 233,69 eur plný
úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).