Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/132/2013 z 14. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. mája 2013, sp. zn. 6CoE/132/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3508899171.4 Krajský súd Trenčín | 6CoE/132/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3508899171.4 | 2013-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 36 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75279e83-0d63-4a58-80f3-87644b7a1b9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3508899171.4 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/132/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899171 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3508899171.4 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Advocate s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 31 815 138, v mene ktorej koná konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, advokát a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná konateľ spoločnosti doc. JUDr. Fridrich Paľko, PhD., advokát proti povinnému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, t. č. K. XXX/X, Y., J. republika, o vymoženie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. marca 2013, č.k. 2Er/1007/2008-131, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v napadnutom uznesení výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 182,11 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 , § 196, § 200, § 203 Ex. por., príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Ďalej v odôvodnení uviedol, že na poverením okresného zo dňa 10.12.2003 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 62.534 Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2765/2003, NZ 75879/2003 spísanej dňa 29.08.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2Er/1007/2008-89 zo dňa 25.04.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustná a zastavená. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/185/2012-115 zo dňa 28.09.2012 bolo uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2Er/1007/2008-89 zo dňa 25.04.2012 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že v danom prípade bolo nevyhnutné vo veci nariadiť pojednávanie, a to s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré bolo do Exekučného poriadku zavedené s účinnosťou od 09.08.2012. Vzhľadom k tomu, že od 01.01.2013 bolo ustanovenie §-u 57 ods. 5 Exekučného poriadku zrušené, vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Z predloženého exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá je podkladom na vykonanie exekúcie okresný súd zistil, že právnym dôvodom vyhlásenia dlžníka o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 Exekučného poriadku bol záväzok zo zmluvy o úvere č. 3300064 zo dňa 02.05.2003. Z obsahu predmetnej zmluvy súd zistil, že priamo v texte zmluvy v časti označenej ako "Splnomocnenie" povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z notárskej zápisnice N 2765/2003, NZ 75879/2003 vyplynulo, že táto bola spísaná dňa 29.08.2003 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, s tým, že Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky koncipient Mgr. Tomáša Kušníra na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, konajúci na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve číslo 3300064 požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve bol povinný splnomocnení na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky koncipient Mgr. Tomáša Kušníra na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca konajúceho na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve číslo 3300064 za povinného uznal v notárskej zápisnici dlh vo výške 67.993,- Sk, z tohto úver a poplatok predstavujú sumu 62.534,- Sk, s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 04.06.2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh Mgr. Bruno Žlnay za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil, že tento dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 04.06.2003 do zaplatenia splatí povinný v lehote do 08.09.2003. Zároveň za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 08.09.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom, na poklade ktorého môže byť exekúcia vykonávaná, je i notárska zápisnica ako procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 45 Notárskeho poriadku) nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. V danom prípade mal okresný súd preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej zápisnice N 2765/2003, NZ 75879/2003 zo dňa 29.08.2003 je zmluva o úvere číslo 3300064 zo dňa 02.05.2003 spísaná medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom (oprávneným) a W. ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi tvoriace súčasť predmetnej zmluvy je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z tohto dôvodu okresný súd uvedené splnomocnenie preskúmal zo všetkých hľadísk nevyhnutných k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný právny úkon spôsobuje žiadané právne účinky. Právny úkon musí byť dostatočne určitý, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností z toho právneho úkonu vyplývajúcich. Pre svoju neurčitosť sa právny úkon stáva neplatným. Neurčitým právnym úkonom je i úkon, ktorý je síce vyjadrený zrozumiteľne, ale vyvoláva pochybnosti o obsahu práv a povinností účastníkov a túto neistotu nemožno odstrániť ani výkladom. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere číslo 3300064 zo dňa 02.05.2003 je podľa názoru okresného súdu koncipované veľmi všeobecne a široko. Táto všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani vedomosť mať nemohol. Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. V danom prípade, ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca dlžníka (povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto postupom podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než Mgr. Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli povinného pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Na základe uvedeného okresný súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere číslo 3300064 zo dňa 02.05.20033 vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra vykonaných v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska zápisnica N 2765/2003, NZ 75879/2003 zo dňa 29.08.2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť a takýto nespôsobilý exekučný titul vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii. Keďže okresný súd vyššie uvedenú notársku zápisnicu vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou pod spisovou značkou EX 1419/2003 za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil. V danom prípade zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, a to predložením nespôsobilého exekučného titulu, preto ho okresný súd v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal k náhrade trov exekúcie. Trovy exekúcie predstavujú odmenu za: 1/ 390 minút t. j. 7 účelne vynaložených hodín na exekúciu po á 200,- Sk, t. j. 1.400,- Sk (46,47 Eur) za vypracovanie: výzvy na úhradu splátok (40 min), podnet na zastavenie exekúcie (40 min), odvolanie (40 min), vyjadrenie na KS (40 min), oznámenie OS (max. 20 min), 2 x vyjadrenie (odpoveď) OS (spolu 80 min), návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie (40 min), vyčíslenie trov (50 min), zrušenie blokácie na účte povinného (40 min), keď súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena za: "zaslanie exekučného spisu 40 min, 2 x urgencia á 40 min, vrátenie poverenia 40 min", nakoľko sa nejedná o úkony exekučnej činnosti, ale o administratívne úkony, náhrada za ktoré je zahnutá už v odmene (§ 25 vyhlášky); 2/ 15 úkonov exekučnej činnosti po á 100,- Sk t.j. 1.500,- Sk (49,79 Eur) podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/,c/, d/, g/, h/, j/ cit. vyhlášky za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 3 x každé zisťovanie bydliska povinného, 6 x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x každé zisťovanie majetku povinného), keď súdnemu exekútorovi nebola priznaná paušálna odmena za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu ale len raz, nakoľko v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, sa jedná o paušálnu náhradu bez ohľadu na počet doručení; 3/ náhradu hotových výdavkov (§ 22 cit. vyhlášky) vo výške 55,50 Eur (poštovné 44,38 Eur, telefón 0,70 Eur, poštové poukážky 0,12 Eur, papier 6,44 Eur, obálky 3,65 Eur, spisový obal 0,21 Eur). Súdnemu exekútorovi bola priznaná i 20% DPH zo sumy 151,76 Eur vo výške 30,35 Eur. Trovy exekúcie predstavujú sumu 182,11 Eur. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) a § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. s tým že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup v situácii, keď už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti ( ust. § 44 ods. 2 Ex. por.). Zdôraznil, že notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Žalovanému totiž nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa zrušenia zápisnice alebo náhrady škody, čo však neurobil a následky jeho nečinnosti nemožno zvrátiť v exekučnom konaní. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania , právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe , bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Zdôraznil, že plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere, povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti, označil oprávnený za nesprávny. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Tiež oprávnený namietal, že v neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnic ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex,. poriadku musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. V závere odvolania oprávnený upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Spolu s odvolaním podal oprávnený na okresný súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie odvolacích dôvodov k podanému odvolaniu, týkajúce sa aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadne výkladu pojmu nekalá zmluvná podmienka. Mal za to, že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“ )povinnosť položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade sa otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná možnosť posúdiť exekučné konanie v danej veci komplexne tak, aby účastníkov zbavil právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky: 1/ je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým splnomocnil dobrovoľne fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, a 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne a procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existuje komunitárna povinnosť členských štátov Európskej únie interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely tohto posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku. (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej C-40/08). Smernica Rady 93/13/EHS podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje za nekalé, neprimerané aj také podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. por. preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. V danom prípade okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú v prvom rade z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá bola vo veci exekučným titulom, neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por.. s tým, že právny dôvod vyhlásenia dlžníka o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou podľa § 41 Ex. por., t.j. zmluva o úvere č. 3300064 zo dňa 02.05.2003 ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi dňa 02.05.2003 je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver vo výške 35.000,- Sk. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal dlh vo výške 67.993,- Sk, z tohto úver a poplatok predstavujú sumu 62.534,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 04.06.2003 do zaplatenia. Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex.por.. Notárska zápisnica musí obsahovať presné označenie oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah, obsah a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Ex.por., musí obsahovať uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného dlhu. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je síce rýdzo procesno-právnym inštitútom, avšak tento inštitút nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho, prípadne obchodného práva o uznaní dlhu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak uznanie daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti. V predtlači zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi dňa 02.05.2003, je pritom zakotvený súhlas povinného s exekúciou tak, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie preto opodstatnene okresný súd považoval za odporujúce dobrým mravom, nakoľko povinný týmto zásadným spôsobom zhoršil svoje zmluvné postavenie tak, že sa vopred vzdal svojich práv. Odvolací súd musí ďalej vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania, pretože tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov jednému a tomu istému splnomocnencovi, o ktorom má odvolací súd poznatky zo svojej úradnej činnosti, existuje dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je v bode 07. VPPÚ dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru odvolacieho súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.) neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinného vyhlásenia do notárskej zápisnice. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že notárska zápisnica ako exekučný titul potom neobsahuje jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por., a to súhlas (prejav vôle) povinného s jej vykonateľnosťou, a teda aj z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd rovnako považuje za správny postup, keď okresný súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie tak ako to má na mysli § 203 ods. 1 Ex. por.. a stotožňuje sa aj z výškou trov exekúcie, ktoré boli správne vypočítané v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .