Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/65/2014 z 27. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. januára 2015, sp. zn. 6CoP/65/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5713212572.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/65/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5713212572.1 | 2015-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1b4d47e-80b2-48dc-a2d6-1a458bc07c5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5713212572.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212572
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713212572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a
členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky I. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Karolom Žirkom, advokátom, so sídlom N. XXX/XXX, XXX XX
Y. Y. a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., právne zastúpeného
JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou, so sídlom E. I. X/XX, XXX XX L. a JUDr. Miroslavom Záhorákom,
advokátom, so sídlom E. 1, XXX XX I., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/290/2013-102 zo dňa 07. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/290/2013-102 zo dňa 27. 05. 2014 vo výrokoch
o zverení maloletého dieťaťa do výchovy matky, o určení výživného otca na maloleté
dieťa, určení nedoplatku otca na výživnom a stanovení splátkového harmonogramu na jeho splácanie,
povinnosti matky zriadiť maloletej osobitný účet na príjem časti výživného, vo výroku, že na nakladanie
s prostriedkami na osobitnom účte je potrebný súhlas súdu a vo výroku o trovách konania p o t v r
d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/290/2013-102 zo dňa 27. 05. 2014 vo výroku,
ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, že:

I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. V., nar. XX.XX.XXXX, po dobu šiestich mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku, každú párnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti matky.

II. Po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, je otec oprávnený stretávať sa s
maloletou Z. V., nar. XX.XX.XXXX, každý druhý týždeň v kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod. do
nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

Otec si dieťa v určenom čase prevezme od matky v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tomto
mieste ho v určenom čase matke aj odovzdá.

Matka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť.

Rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.



Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú Z. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil platiť na maloletú výživné vo
výške 250,00 Eur mesačne, od 01.09.2013, z toho bežné výživné v sume 100,00 Eur mesačne k rukám
matky a v sume 150,00 Eur mesačne na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletej zriadený matkou, vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 31.05.2014, v
celkovej výške 1.350,00 Eur na úsporách, súd povolil otcovi splácať v splátkach po 40,00 Eur mesačne,
na osobitný účet maloletej, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom
straty výhody splátok. Súd tiež uložil matke povinnosť zriadiť maloletej osobitný účet na príjem
časti výživného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo otcovi, v lehote najneskôr do sedem dní
od jeho zriadenia. Vyslovil, že na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletej je potrebný
súhlas súdu. Zároveň upravil styk otca s maloletou Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každú párnu nedeľu v kalendárnom roku od 10.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Otec si
maloletú prevezme pred bytom matky a po ukončení styku odovzdá matke pred týmto bytom.
Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť. Zároveň uložil
rodičom povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť, najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rodičia maloletej Z. nie sú a nikdy neboli
manželia, maloletá sa matke narodila ako slobodnej, otec otcovstvo uznal, je tiež slobodný. Rodičia žili v
spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte, ktorý zakúpil otec. Matku však začal otec z bytu vyhadzovať, v
dôasledku čoho sa matka s maloletou v auguste 2013 odsťahovala do 3-izbového bytu k svojim starým
rodičom - H. a I. Z., kde bývala aj predtým do svojich trinástich rokov, tiež počas tehotenstva a do troch
mesiacov veku maloletej Z.. Na výdavky za byt by mala prispievať 60,00 Eur, túto sumu za ňu platí jej
matka I. V., ona si platí stravu pre seba a maloletú, aj ďalšie potreby (predovšetkým maloletej).
Výdavky sú SVB 144,00 Eur, za rok 2013 bol preplatok 26,49 Eur, elektrina 24,50 Eur, RTVS 2,32 Eur,
plyn 18,00 Eur, káblová televízia 9,13 Eur, ročne poplatok za komunálny odpad 25,00 Eur na osobu .
Matke je na rodičovskej dovolenke s maloletou a z úradu práce poberá rodičovský príspevok 203,20
Eur od 01.01.2014, dovtedy 199,60 Eur a 194,70 Eur a tiež prídavky na dieťa 23,52 Eur od 01.01.2014,
dovtedy 23,10 Eur a 22,54 Eur, iný príjem nemá. Okrem toho si platí mobilný telefón v priemere cca
30,00 Eur, nemá žiadne úvery, pôžičky, sporenia, neplatí si žiadne poistenie, ani maloletej.

Maloletá Z. je v každodennej osobnej starostlivosti matky, ktorá s ňou má bežné výdavky dieťaťa v
jej veku, na stravu, na oblečenie, na zaobutie, na hygienické a kozmetické potreby, na hračky. Stále
používa sušené mlieko Sunar, Bebu, maloletá je bežnú stravu vrátane mäsa, rýb, ovocia, zeleniny,
naďalej potrebuje plienky (napr. Pampers junior 14,99 Eur). Býva častejšie chorá, na odporučenie lekárky
užíva Imunoglukán, na ktorý sa dopláca. Otec na dieťa platí výživné 100,00 Eur mesačne od septembra
2013 na základe predbežného opatrenia.

Otec je zamestnaný ako senior operátor oddelenia montáž v Kia Motors Slovakia, s.r.o., Teplička nad
Váhom a za rok 2012 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 931,54 Eur, 1.051,60 Eur za rok 2013 a 886,66
Eur za dva mesiace roka 2014. Do októbra 2013 býval v 3-izbovom byte na ul. C. S. v S., ktorý kúpil v
apríli 2013 za 53.400,00 Eur, platil SVB 180,00 Eur, plyn 10,00 Eur, elektrinu 38,00 Eur, digitálnu televíziu.
Na kúpu a rekonštrukciu bytu si zobral úver v ČSOB, a.s. vo výške 45.390,00 Eur s mesačnou splátkou
226,22 Eur, v Consumer Finance Holding, a.s., divízia Slovenská požičovňa, s mesačnou splátkou
155,09 Eur a medziúver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 21.366,62 Eur, s mesačnou platbou
181,53 Eur od 01.03.2014, dovtedy 119,03 Eur. Byt však predal v apríli 2014 cez realitnú kanceláriu za
52.000,00 Eur. Z jeho predaja vyplatil úver v ČSOB, vrátane poplatku za predčasné splatenie a 2.000,00
Eur bol poplatok kancelárii, pričom stále spláca Prvú stavebnú sporiteľňu a Slovenskú požičovňu, iné
úvery a pôžičky nemá. Od októbra 2013 býva otec v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi H. a Y. H.,
zamestnaným bratom S. a sestrou M., študentkou vysokej školy prevažne sa zdržujúcou u priateľa v 3-
izbovom byte v osobnom vlastníctve rodičov, ktorým prispieva 100,00 Eur. Otec si tiež platí si firemnú
dopravu do zamestnania 15,00 Eur, časť hradí zamestnávateľ. Podľa správy Úradu práce, sociálnych



vecí a rodiny Žilina je byt vhodne zariadený, hygiena domácnosti je na požadovanej úrovni, otec má
spoločnú izbu s bratom. Voľný čas a víkend otec a jeho rodičia trávia v 3-izbovej rekreačnej chalupe.

Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú, matka vlastní osobné motorové vozidlo Peugeot 607, rok
výroby 2008, otec nevlastní žiadny majetok, 3-izbový byt v S. predal.

Prvostupňový súd citoval ust. § 24 ods. 2, 4 a 5, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
§ 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 vety prvej, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“) a konštatoval, že pri rozhodovaní
každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede všetkých
účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, a o ktorých nemal pochybnosti
zo stavu v čase vyhlásenia. Za preukázané považoval u rodičov výšku príjmu, výdavky bývania matky u
starých rodičov, splácanie úverov otcom a výdavky maloletej. Za zhodné súd považoval konštatovanie
účastníkov o platení výživného otcom podľa predbežného opatrenia 100,00 Eur od septembra 2013
doteraz.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že osobnú každodennú starostlivosť o maloletej Z.
od augusta 2013 ( t.j. od odchodu zo spoločnej domácnosti v byte, ktorý zakúpil otec ) zabezpečuje
len matka. Prostredie v byte u starých rodičov, v ktorom teraz bývajú, je pre výchovu a zabezpečenie
zdravého vývoja maloletej priaznivé a vhodné, kolízny opatrovník v starostlivosti nezistil žiadne
nedostatky. V konečnom dôsledku otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke súhlasil,
čo je najlepšie riešenie aj vzhľadom na nízky vek dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď
rozsah výživného v Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného
hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu
postaveniu rodičov, a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť
nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický a duševný vývoj
maloletého dieťaťa. Súd tak zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletej Z., ktoré sú dané jej
nízkym vekom - bude mať v auguste 2014 dva roky, uspokojovaním bežných hmotných potrieb, ako
sú strava, oblečenie, obutie, hygienické potreby a hračky, ale aj výdavkami pri častejších
ochoreniach a zakupovaním liečiv na podporu imunity. Súd I. stupňa prihliadol aj na to, že časť jej potrieb
je krytá štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku na dieťa. Matka sa na potrebách maloletej podieľa a
čiastočne si vyživovaciu povinnosť voči nej plní osobnou starostlivosťou, spojenou so zabezpečovaním
každodenných potrieb a zabezpečovaním bývania. Určené bežné výživné je primerané a optimálne k
odôvodneným potrebám maloletej a jeho platenie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca.
Skúmaním jeho možností a schopností súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem je nadštandardný
- cca 1.050,00 Eur a je preto opodstatnené, aby z tohto príjmu bolo prispievané nielen na bezprostredné
potreby a výživu, ale aj na vytváranie úspor v prospech maloletej Z., keď iné vyživovacie povinnosti
k maloletým deťom alebo k manželke otec nemá. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca
hospodárstva SR bola v roku 2013 podľa údajov Štatistického úradu SR 824,00 Eur a v 1. štvrťroku 2014
dosiahla hodnotu 821,00 Eur, potom mzda otca je v porovnaní s rokom 2013 vyššia o 226,00 Eur a je
dôvodné, aby z takéhoto príjmu otec prispieval aj na tvorbu úspor, ktoré môžu byť využité v budúcnosti
napr. na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, každodenných potrieb v prípade straty zamestnania
otca, podstatného zníženia jeho príjmu a podobne. Súd nemohol akceptovať splácanie úverov otca
určených na modernizáciu zakúpeného bytu, keď vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť
pred inými nie nevyhnutnými výdavkami. V prvom rade si otec musí plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Aj keď súd chápe dobrý úmysel otca, že kúpou a modernizáciou bytu chcel vytvoriť pre vznikajúcu rodinu
moderné a kvalitné prostredie, je však potrebné vychádzať z reality, ktorá je tu v čase rozhodovania. V
súčasnosti spláca dva úvery cca 330,00 Eur a po ich zaplatení, zaplatení podielu na terajšom bývaní mu
zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie jeho potrieb a udržanie doterajšej životnej
úrovne. Okresný súd tak vyslovil presvedčenie, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť určené
výživné 250,00 Eur, vrátane tvorby úspor, keď z jeho príjmu je to približne jedna štvrtina. Matka z
rodičovského príspevku 203,20 Eur musí zabezpečiť potreby seba a maloletej Z., je odkázaná na pomoc
svojej matky a starých rodičov. Životná úroveň otca je podstatne vyššia a z nej sa primeraným dielom
musí dostať aj maloletej dcére.



U obidvoch rodičov prvostupňový súd prihliadol na výdavky na bývanie. Matka sa na nich vďaka svojej
matke nepodieľa vzhľadom na svoj nízky príjem - suma 60,00 Eur nie je primeraná tomu čo by mala
matka platiť, lebo výdavky vrátane prepočítanej platby za komunálny odpad by mali byť
na matku 53,65 Eur a rovnako na maloletú, spolu 107,30 Eur, spolu sú mesačne 214,61 Eur. Otec sa
na nich podieľa spoločne so svojimi rodičmi a bratom, za primeranú súd považoval sumu 100,00 Eur,
ktorú otec uviedol na pojednávaní, výdavky nepreukázal a vyhodnotiť jeho podiel presne nebolo možné.
Súd to ale nepovažoval za nevyhnutné a vo veci rozhodol aj bez ich preukázania vzhľadom na príjmové
pomery otca, jeho možnosti a schopnosti.

Výživné súd určil od 01.09.2013, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, keď vychádzal
z toho, že výživné sa platí mesačne vopred a je prirodzené a spravodlivé určiť ho od prvého dňa mesiaca,
v ktorom bol návrh podaný na súd, keďže sa jedná o maloleté dieťa. Pri takto určenom výživnom otcovi
vznikol nedoplatok 1.350,00 Eur len na úsporách, ktorý súd vypočítal sumou a mesiacmi, za ktoré
vznikol, keď od septembra 2013 platí výživné 100,00 Eur mesačne, a preto mu na bežnom výživnom
nedoplatok na tomto výživnom nevznikol. Výpočet je nasledujúci: výživné spolu 250,00
Eur x 9 mesiacov (september 2013 až máj 2014) = 2.250,00 Eur mínus zaplatené výživné
100,00 Eur x 9 mesiacov = 1.350,00 Eur, z toho bežné výživné 100,00 Eur x 9 mesiacov = 900,00 Eur a
bolo aj zaplatené. Úspory predstavujú sumu 150,00 Eur x 9 mesiacov = 1.350,00 Eur. Nedoplatok súd
umožnil otcovi splácať v splátkach po 40,00 Eur mesačne na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor,
čo je primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam, keď ho bude splácať 34 mesiacov.

Súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou Z. ako súčasti rodičovských práv a povinností, keď
otec, hoci je vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu, najmä
zo sústavného výchovného pôsobenia, nie je však zbavený zodpovednosti za jeho všestranný vývoj a
v záujme zdravého psychického vývoja, udržiavania a prehlbovania rodičovského vzťahu, upevňovania
citového puta má úprava osobného styku nezastupiteľnú úlohu. Prvostupňový súd vyslovil presvedčenie,
že styk otca s maloletou bude k jej prospechu, keď nezistil žiadne dôvody brániace otcovi alebo maloletej.
Pri rozhodovaní súd starostlivo posúdil časové vymedzenie stretávania, zobral do úvahy nízky vek
maloletej, jej režim, vhodnosť prostredia, v ktorom sa s otcom budú stretávať a tráviť spoločný čas,
okolnosti na strane rodičov a ich vzájomný vzťah. Je potrebné, aby otec s dcérou trávil čas sám, bez
prítomnosti matky, najmä s ohľadom na zlé vzájomné vzťahy rodičov, keď takúto úpravu odporučil aj
kolízny opatrovník. Matka neuviedla také dôvody, ktoré by súd mohol zohľadniť pri rozhodovaní o tom
či to bude za jej prítomnosti alebo nie. Problémy pri poslednom stretnutí otca s maloletou také nie sú.
V podstate od narodenia až do augusta 2013 rodičia žili v spoločnej domácnosti, otec sa tiež podieľal
na starostlivosti o maloletú a určite je schopný sa o maloletú náležite postarať bez ohrozenia jej zdravia
alebo potrieb. Podmienky v domácnosti jeho rodičov sú na to vytvorené a s dieťaťom mu pomôcť môžu
aj starí rodičia, najmä stará matka.

Aby pri realizácii stretávania bol zabezpečený záujem maloletej Z. a aby bol styk bez problémov, súd tiež
určil rodičom určité povinnosti. Je len na obidvoch rodičoch či stretávanie dcéry s otcom bude pozitívne
a obohatí jej vývoj. Vzťahy medzi rodičmi, ktoré z pohľadu súdu nie sú optimálne a dobré, nesmú
zasahovať do oprávnených záujmov maloletej, ktorá má právo prežiť určitý čas aj s druhým rodičom a
tento má právo a aj povinnosť, aj keď v obmedzenom rozsahu, ale predsa vhodným spôsobom vplývať
na jej výchovu a všestranný vývoj. Ani jeden z rodičov nemôže mariť výsledky výchovy druhého rodiča,
práve naopak, obidvaja musia vytvárať priaznivé podmienky k stretávaniu majúc na zreteli
predovšetkým záujem ich dieťaťa a nie svoje vlastné priania, pocity a záujmy.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyčítal okresnému súdu, že nevykonal dôsledne dokazovanie v tom smere, aby vyhodnotil skutkový stav
uvádzaný otcom na pojednávaní. Najmä, nevyhodnotil skutočnosť, že otec aktuálne býva v spoločnej
domácnosti s rodičmi a súrodencami, kde sa stará o svoju dlhodobo chorú matku. Pripojil tiež k odvolaniu
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti svojej matky a jej žiadosť o invalidný dôchodok. Odvolateľ
namietal, že v konaní pred okresným súdom bola vypočutá výlučne zaujatá svedkyňa a priateľka matky
Z. E.. Otec tiež nesúhlasil s výškou výživného určeného na dieťa, a to najmä vo vzťahu k



sume 150,00 Eur, určenej na tvorbu úspor. Súd vôbec neodôvodnil na aký účel má slúžiť tvorba úspor a
najmä skutočnosť, prečo zaviazal na jeho platenie otca aj spätne. Výživné na maloleté dieťa má slúžiť
na potreby dieťaťa v ten-ktorý mesiac. Odvolateľ tiež uviedol, že zakúpil trojizbový byt v S. tak pre matku,
ako aj dieťa, ktorý bol následne (po rozchode rodičov) nútený predať. Z titulu kúpy bytu
mu dodnes vyplývajú voči peňažným ústavom finančné záväzky. Ani táto skutočnosť nebola okresným
súdom zohľadnená pri určení výživného na maloleté dieťaťa. Mesačný príjem otca nie je
stabilný, a preto výška výživného v sume 250,00 Eur mesačne na maloletú Z. je neprimeraná. Súd tiež
vôbec nezohľadnil majetkové aktíva matky - luxusné osobné motorové vozidlo Peugeot 607. Rovnako
súd nevyhovel otcovi, aby sa mohol stretávať s dcérou od soboty do nedele každý druhý týždeň. Je
pritom povinnosťou súdu prihliadať aj na záujmy a práva otca vo vzťahu k dieťaťu. Styk určený okresným
súdom zabraňuje otcovi dieťa vychovávať. Zdôraznil, že súdna prax využíva inštitút striedavej výchovy,
čo je v zjavnom nepomere v určenom styku otca s dieťaťom prvostupňovým súdom. Odvolateľ je preto
názoru, že súd nekomplexne zhodnotil dôkazy, najmä ktoré produkoval on a tieto neboli vyhodnotené.
Rozhodnutie o úprave styku považoval otec za právne chybné.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Konštatovala, že z obsahu odvolania otca nie je zrejmé, či smeruje proti celému výroku alebo len jeho
časti. Pokiaľ otec uvádza, že sa stará o dlhodobo chorú matku, matka zdôraznila, že túto starostlivosť je
jej povinný poskytovať predovšetkým manžel a tiež ďalší dvaja súrodenci otca. Okrem toho z návštevy
maloletej u otca vyplynulo, že otec maloletej sa zdržiaval mimo domácnosť i so svojou známosťou a
o maloletú sa starala jeho matka Tvrdenie otca o starostlivosti o svoju chorú matku, ktorá sa stará o
maloletú dcéru je potom protirečivé. Pri ukončení dokazovania pred okresným súdom otec nežiadal
vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Pokiaľ otec namieta sumu, ktorú má platiť na výživné na maloleté dieťa
na tvorbu úspor, matka zdôraznila, že súd nemusí podrobne zdôvodňovať účel tvorby úspor. Dôvod
a účel vytvorených úspor bude musieť súdu zdôvodniť matka pri ich čerpaní v prospech maloletej.
Tvorba úspor je nevyhnutná i preto, že otec má slušný príjem a je predpoklad, že bude mať ešte deti v
ďalšom vzťahu a môže sa dostať do tiesne s platením výživného, s negatívnym následkom pre maloletú
Z.. Pokiaľ otec namietal, že matka má vo vlastníctve luxusné osobné auto, matka zdôraznila, že už na
pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že auto zakúpila jej matka a matka auto využíva pre potreby
maloletej. Bez použitia auta sama matka má veľmi obmedzené možnosti cestovať s maloletou k lekárovi
a pod.. V súčasnosti je to už pri starostlivosti o dieťa nevyhnutnosť. Rozšírenie styku nad
rámec rozsudku okresného súdu nie je zdôvodniteľné, pričom zo strany otca nejde o úprimný záujem.
Dieťa otca nepozná. Počas návštevy maloletej v H. J. S. má záujem o dieťa záujem len stará matka
dieťaťa (matka otca). Dieťa otca nepozná, no po vybudovaní ich vzájomného vzťahu vzniká
možnosť, aby sa otec s Z. stýkal i po dlhšiu dobu.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2, písm. a), b) O.s.p. preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p. ) vo výrokoch
o zverení maloletého dieťaťa do výchovy matky, o určení výživného otca na maloleté deti, určení jeho
nedoplatku na výživnom a v stanovení splátkového harmonogramu na jeho splácanie, povinnosti matky
zriadiť maloletej osobitný účet na príjem časti výživného, vo výroku, že na nakladanie s prostriedkami
na osobitnom účte je potrebný súhlas súdu a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil a podľa § 220 O.s.p. vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zmenil
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom po dobu šiestich mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku každú párnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti matky; po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je oprávnený
stretávať sa otec s maloletou každý druhý týždeň v kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod. do nedele
do 17.00 hod. bez prítomnosti matky stým, že upravil ostatné povinnosti rodičov v súvislosti s upraveným
stykom.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam
a prejednávanú vec (v potvrdzujúcej časti) aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti napadnutého rozsudku odvolací súd nepovažoval odvolacie námietka
otca za dôvodné z nasledovných dôvodov :

Maloletá Z. je v útlom veku, keď celodennú starostlivosť jej zabezpečuje matka. Túto skutočnosť
nepoprel v prvostupňovom konaní ani otec. Z tohto dôvodu okresný súd postupoval správne, keď
rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok. Vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku, (hoci otec napadol rozsudok okresného
súdu ako celok), otec ani neuviedol žiadne odvolacie námietky. Výrok tohto rozsudku okresného súdu
odvolací súd však považoval za správny, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

Rovnako sa odvolací súd stotožnil s výrokom okresného súdu o určení výživného otca na maloletú vo
výške 250,00 Eur mesačne od 01.09.2013, z toho bežné výživné v sume 100,00 Eur mesačne, ktoré
je povinný platiť k rukám matky a 150,00 Eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet
maloletej zriadenej matku, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výživného otca súd zhodnotil
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako aj skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami
rodičov, a preto okresný súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca postupoval
správne, keď nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takými nie sú
ani jeho výdavky v súvislosti s jeho aktuálnym bývaním u matky a starostlivosťou o ňu. Tak ako správne
uviedla matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, prioritne má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke
jej manžel (starý otec maloletého dieťaťa), pričom v spoločnej domácnosti otec aktuálne žije aj s ďalšími
svojimi dvoma plnoletými súrodencami, ktorí jej taktiež môžu pomáhať. Výživné na maloleté dieťa má
však prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči rodičovi otca, ktorý navyše žije v manželstve.

Pokiaľ okresný súd určil výživné otca na maloletú na bežné výživné, ale aj na tvorbu úspor, postupoval v
plnom súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti. Zásada
spotrebného charakteru výživného už dávno neplatí. Súd teda môže v konaní určiť povinnosť povinnému
rodičovi (v súdenej veci otcovi) platiť aj vyššie výživné, než je oprávnené dieťa preukázateľne schopné za
mesačné obdobie spotrebovať. Ak teda okresný súd určil otcovi povinnosť platiť na maloleté dieťa bežné
výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor, ktoré zodpovedá jeho osobným, majetkovým a zárobkovým
pomerom, postupoval správne. Tieto prostriedky v budúcnosti môžu napr. zabezpečiť prípravu dieťaťa
na budúce povolanie a pod. Rovnako začiatok vyživovacej povinnosti bol súdom určený v súlade s
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže určoval výživné na maloleté dieťaťa, a výživné na maloleté
dieťaťa sa poukazuje mesačne vopred. Skutočnosť, že otec platil na dieťa na základe
predbežného opatrenia výživné vo výške 100,00 Eur mesačne, prvostupňový súd zohľadnil a správne
postupoval aj pri výpočte nedoplatku otca na výživnom na tvorbu úspor vo výške 150,00 Eur mesačne
vyčíslenú za obdobie od 01.09.2013 do 31.05.2014 v celkovej výške 1.350,00 Eur, ktoré v
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil otcovi splácať v splátkach po 40,00 Eur mesačne na osobitný
účet maloletej pod následkom straty výhody splátok. Určené výživné zohľadňuje aj fakt, že matka si
časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu plní aj výkonom osobnej starostlivosti a
uspokojovaním jeho bytovej potreby. Zároveň okresný súd správne určil obidvom rodičom aj povinnosti
v súvislosti s určením výživného na tvorbu úspor na maloleté dieťa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v predmetnej časti a v závislom výroku o
trovách konania (proti ktorému otec nepodal odvolacie námietky) napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .



Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom vykonanou prvostupňovým súdom napadnutým
rozhodnutím, v tejto časti sa odvolací súd s výrokom rozhodnutia okresného súdu a jeho dôvodmi celkom
nestotožnil. Vychádzal pritom zo skutkového stavu ustáleného okresným súdom, ktorý považoval za
správny.

Vo vzťahu k obidvom rodičom odvolací súd zdôrazňuje, že ich práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu
sú rovnaké, pričom pri ich výkone sú povinní prioritne chrániť záujem maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2
Zákona o rodine). Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný
vývoj na fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou.
Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade
právo (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad
ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať.
Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky,
že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov
podieľať na sa výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu
nežijú. Okresný súd vychádzajúc zo skutočností, ktoré mal v predmetnom konaní preukázané, správne
poukázal na existenciu a ohrozenie citovej väzby medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné a zároveň žiaduce túto citovú väzbu zachovať, a to najmä z dôvodu,
aby maloleté dieťa nestratilo osobný a citový kontakt so svojím otcom. Je nepochybné že maloletá
Z. je vo svojom útlom veku citovo viac naviazaná na svoju matku, ktorá jej zabezpečuje celodennú
starostlivosť. V priebehu doterajšieho konania nebolo preukázané, že by otec svojmu dieťaťu nejakým
spôsobom ubližoval, resp. sa oň nestaral. Naopak, takmer do jedného roku veku maloletej, otec žil
s matkou a Z. v spoločnej domácnosti, je potrebné upraviť jeho styk s dieťaťom dôslednejšie a vo
väčšom rozsahu, najmä v záujme zachovania citových väzieb medzi nimi navzájom. V tomto útlom veku
sú deti manipulovateľné, ovplyvniteľné a je aj vysoko pravdepodobné, že matka aj otec si vzájomnú
animozitu z rozpadnutého vzťahu riešia aj prostredníctvom svojho maloletého dieťaťa, čo na maloletú Z.
môže pôsobiť veľmi negatívne. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom je potrebné,
aby súd prihliadal na najlepší záujem dieťaťa, keď zohľadňuje najmä existenciu pokrvného puta medzi
dieťaťom a obidvomi rodičmi; mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade
zverenia do starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov; schopnosť osoby usilujúcej sa o styk s dieťaťom do
starostlivosti, zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby; a
taktiež vo vyššom veku i želanie dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a skutočnosť,
že v prvostupňovom konaní nebola zistená okolnosť, ktorá by bránila otcovi realizovať jeho styk s
dieťaťom, nebola namieste úprava styku otca s dieťaťom v tak malom časovom rozpätí. Práve naopak,
do budúcnosti treba uvažovať, či nebude namieste rozhodnúť o striedavej rodičovskej starostlivosti k
dieťaťu, prípadne o výraznom rozšírení styku otca s dieťaťom. Obidvaja rodičia sú povinní prekonať
vzájomnú averziu a v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby si vybudovali
korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s dieťaťom, ktoré nemá zverené do
výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s dieťaťom. Práve naopak, je povinná vytvárať podmienky
pre hladký priebeh týchto stretnutí. Na to je potrebné, aby otec nerobil prieky a realizoval styk spôsobom
určeným súdom s ohľadom na prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že ak
by matka do budúcnosti bránila otcovi v styku s dieťaťom, je možné, že súd rozhodne o jeho zverení do
výchovy otca. Ako už bolo uvedené vyššie, do budúcna nie je vylúčená u rodičov ani striedavá rodičovská
starostlivosť. Rodičia sú totiž povinní v práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať,
a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu otca s
maloletým dieťaťom a ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.

S prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá je síce v útlom veku a fakt, že otec takmer do jej jedného
roku veku s ňou a matkou žil v spoločnej domácnosti, je namieste úprava styku bez prítomnosti matky, a
to každú párnu nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. v období prvých
šiestich mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. V nasledujúcom období, keď už bude vybudovaná
väčšia citová väzba s dieťaťom je namieste, aby sa a otec s maloletou dcérou stretával každý druhý
týždeň v kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom čo do jeho rozsahu v období po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti jeho



rozhodnutia tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti zároveň upravil aj súvisiace povinnosti obidvoch
rodičov, ktoré im vyplývajú z upraveného styku (§ 220 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.