Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/273/2017 z 11. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2017, sp. zn. 5Co/273/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5116223463.1
Krajský súd Žilina | 5Co/273/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5116223463.1 | 2017-12-11 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01d93569-7742-4304-9866-dd1bf02df75a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116223463.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/273/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116223463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116223463.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: O.
L., nar. XX.XX.Z., bytom J. XXXX/XX, X., právne zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska
kancelária, Dolný val 574/7, Žilina, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17Csp/52/2016-33 zo dňa 7.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e.

Žalobca   m á   voči žalovanému    p r á v o    na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17Csp/52/2016-33 zo dňa 7.6.2017 zamietol žalobu o určenie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 8.11.2013, uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným, je neplatná v celom rozsahu. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.
Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca podaným
návrhom zo dňa 14.9.2016 sa domáhal, aby bolo určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 8.11.2013, uzatvorená medzi ním a žalovaným, je neplatná. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 8.11.2013 so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 501001010 zo
dňa 8.11.2013 na sumu 350,- eur , keď súčasne musel uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na
samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným
na príslušnom formulári a túto dohodu nemohol odmietnuť.  On ako spotrebiteľ bol už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je
súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, čím mohol byť
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa a z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa prostredníctvom inštitútu
môže domôcť vymoženia takých nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak by žalovaný nedisponoval
predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by s najväčšou
pravdepodobnosťou bol neúspešný. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako
dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu



v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej
súdnej kontroly.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, nestotožnil sa s názormi žalobcu. Poukázal na to, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na tom, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neplatnú,
keď poukázal na  ust. § 137 písm. c) CSP podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle uvedeného
ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Žalobca bol
oboznámený s  podmienkami poskytnutia úveru veriteľa ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
kde je taktiež zakotvená možnosť o uplatnení si dohody. V rámci všeobecných podmienok poskytnutia
úveru za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy, veriteľ požaduje poskytnutie zabezpečenia
vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a v procese vytvárania žiadosti o úver o uzavretie
zmluvy, kde bol žalobca informovaný nielen o zmluve, ale aj o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku
ktorým pristúpil a kde si mohol jednotlivé dojednania dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že vplýva
na text dohody, a preto zmluvné podmienky považujeme za individuálne dojednané. Inštitút zrážok zo
mzdy ustanovuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi
na zabezpečenie jeho dlhu.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, najmä z dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej podľa
§ 551 OZ 8.11.2013 zistil, že bola uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom, kedy v
čl. I bod a) veriteľ a dlžník uzavreli dňa 8.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 501001010, na
základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 350,- eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- eur. V čl.
I.  bode b/ veriteľ a dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy. V čl. II  bod
2/ dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ (identifikovaný  názvom a adresou)  zrážal
mesačne z jeho mzdy čiastku 56,- eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa až do celkovej výšky
zabezpečovanej pohľadávky. Účastníci tejto dohody prehlásili, že táto bola spísaná podľa ich pravej a
slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. Ďalej mal súd preukázané, že veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa sa zaväzuje pri podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi
bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 350,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vo výške 322,- eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 672,- eur do 27.10.2014. Doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane
dňa 27.10.2014.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 37 CSP a dospel k právnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol. Žalobca podal žalobu, v ktorej sa domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov zo dňa 8.11.2013 je neplatná, má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje
hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci posudzoval procesnú
prípustnosť žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP, keď vychádzajúc zo znenia citovaného
konštatoval, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej
skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným
právnym predpisom, t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je napr. Zákonník práce (žaloba o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon o dobrovoľných dražbách, (žaloba o
neplatnosť dražieb podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu
bytu podľa ust.   § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa § 137 písm. d) CSP) je spoločné, že priamo
osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na
súde určenia tejto právnej skutočnosti. V  tomto prípade žalobca, ktorý sa domáha určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, domáha sa určenia právnej skutočnosti a nie určenia,
či tu právo je alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, resp. neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Takéto určenie právnej skutočnosti podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda je možné len vtedy, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Právny úkon, v danom prípade dohoda ako viacstranný právny úkon, je



právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv
a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely citovaného ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu
o určení platnosti (resp. neplatnosti) právneho úkonu, ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nová
právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
S poukazom na vyššie uvedené súdu prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že za takýto právny
predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich
ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 citovaného zákona, nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti.
Podľa tohto citovaného ustanovenia sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany svojho práva, ale nie je v
zákone presne špecifikované, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti; vo všeobecnosti zákon o
ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho,
aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušiteľovi na
súde. Preto dospel k záveru vychádzajúc z výkladu ust. § 137 písm. d) CSP o procesnej neprípustnosti
žaloby žalobcu o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 8.11.2013 je neplatná,
a preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu odvolanie. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho
rozhodnutie je nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobu podal na základe uznesenia
tamojšieho súdu, ktorým súd vydal neodkladné opatrenie pred začatím konania. Preto je teraz
prekvapený a zmätený, že ten istý súd jeho žalobu zamietol z dôvodu, že je neprípustná. Preto
považuje napadnutý rozsudok za rozsudok, ktorý je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
- veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému predmetná dohoda umožňuje bez
súdnej kontroly mimosúdne domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo listiny a zákonného príslušenstva
bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a je príslušenstve.
Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ef
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore
s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.
Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie
každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ
má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či
dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom
na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Podľa ustálenej judikatúry vychádza
systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna
2000, Océano Grupo Editoriai a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Zb. s. 1-4941, bod 25, a z
26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. 1-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 37). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od
samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores,bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 39).V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu
predstavuje, vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať



odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21.
novembra 2002, Cofidis,C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27,
ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá
zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na
spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota
je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu,
čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je
pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v
takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky bez návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Márie-
Jeanne GodardC-429/05, bod 61). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(pórov. rozsudokC-106/7 Sirnmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej
užitočného úžitku. (Porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.4.2016 sp.zn. 14Co/9/2016)
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukazujem na znenie písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalost' zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy."
V danom prípade poukazujem aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1, 20) 1 pod č. 8636/2010-110.98,
113,179, bod 9 a zo dňa 30.11.2016 pod č. 36101/2017/21 str. 5, kde vo vzťahu k dohode o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore
s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Preto navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa    § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Krajský súd ako súd druhej inštancie po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, dospel
k právnemu záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP vyčerpávajúcim, presvedčivým a jasným spôsobom, ktorému nemožno nič vytknúť a
v ktorom odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Práve naopak, odvolací súd sa v celom rozsahu s
ním stotožňuje, a preto v podrobnostiach naň poukazuje. Bolo by preto nadbytočné a nekonštruktívne
obdobnými výrazmi opakovať zistenia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd z neho vychádza a na
výstižné, jasné odôvodnenie poukazuje. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že sa cíti zmäteným
a prekvapeným, keď vytýka súdu, že mu uložil povinnosť podať žalobu a teraz súd prvej inštancie
túto žalobu zamietol z dôvodu, že je neprípustná, a preto napadnutý rozsudok považuje za rozsudok,
ktorý je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje a
nemôže prisvedčiť týmto argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože aj keď v
predmetnej veci bolo vydané neodkladné opatrenie a súd uložil žalobcovi podať žalobu o neplatnosť
právneho úkonu, uvedené neznamená, že v každom prípade v samotnom konaní musí byť strana sporu
úspešná. V konaní, v ktorom sa vydáva neodkladné opatrenie, sa iba osvedčujú základné skutočnosti,
no nevykonáva sa dokazovanie. Dokazovanie sa vykonáva vo veci samej.

9. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie a keďže sa v plnom rozsahu stotožnil
s právnym záverom súdu prvej inštancie, rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať podľa ust. §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)