Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/384/2017 z 4. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. septembra 2018, sp. zn. 1Co/384/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7814210099.2 Krajský súd Košice | 1Co/384/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7814210099.2 | 2018-09-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f6d48ef-9693-4318-912c-495689769415 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7814210099.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/384/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210099
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814210099.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému U.. L. M., O.. XX. XX. XXXX, V. X. E., P.
XXX/XXX, zastúpeného LEGAL IURIS, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, o 961,48 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. 05. 2017 č.k.
8C/19/2015-94 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 961,48 eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 15. 10. 2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 10,- eur,
počnúc mesiacom júl 2017, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie oprel o zistenie, že strany sporu uzavreli dňa 15. 04. 2013 úverovú
zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka
Slovensko, a.s., ktorou žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.000,00 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných anuitných splátkach po 19,45 eur s termínom splatnosti vždy
v 14. deň kalendárneho mesiaca, dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky 14. 05. 2013 a splatnosťou
úveru dňa 14. 04. 2023, s ročnou úrokovou sadzbou 19,90 %, fixnou do splatnosti, ročnou percentuálnou
mierou nákladov 25,74 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 26,96 %. Celková čiastka,
ktorú mal klient zaplatiť činila 2.572,80 eur. Výzvou zo dňa 18. 09. 2014 oznámil žalobca žalovanému,
že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle zmluvy rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, čím
žalovanému vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške
1.060,99 eur, poplatok za výzvu vo výške 30,00 eur do 10. 10. 2014.

3. Po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa neriadi režimom Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie zistil, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 19,45 eur a počet splátok 120 s termínom splatnosti
mesačnej splátky k 14. dňu v mesiaci, z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, výška
splátok úrokov a výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do úverovej zmluvy uviedol len celkovú



splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená len splátka poplatku
za správu úverového účtu. Výška jednotlivých zložiek mesačných splátok nevyplýva ani z ostatných
ustanovení zmluvy. Spotrebiteľ teda v čase uzavretia zmluvy nemal vedomosť o tom, z akých položiek
a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov tak
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatnou. Navyše vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné vyvodiť, že
v takom prípade je úver bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca pri danom spotrebiteľskom
úvere požadoval aj úhradu zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne od 15. 10. 2014 do zaplatenia.
Pokiaľ žalobcovi pre nedodržanie podmienok zákona nevzniklo právo na úroky do vyhlásenia predčasnej
splatnosti predmetného úveru, tieto mu nepatria ani po jeho vyhlásení.

6. Vychádzajúc z týchto zistení dospel súd k záveru, že žalobca má nárok (len) na vrátenie poskytnutej
sumy úveru, preto vo vyhovujúcej časti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 961,48 eur s prísl. a v
zostávajúcej časti žalobu zamietol.

7. Výrok o povolení splátok oprel o ust. § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. vychádzajúc z rodinných, sociálnych,
zárobkových a majetkových pomerov na strane žalovaného.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na na čiastočný úspech strán
sporu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcej časti, povoleniu uhradiť priznanú sumu v splátkach
a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že
vyhovie žalobe v celom rozsahu a zaviaže žalovaného uhradiť priznanú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhol tiež priznať žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V
dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie záver, že v zmluve chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko z obsahu zmluvy a aj Obchodných podmienok banky (VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú
určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. V tej súvislosti
poukázal aj na článok 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a na aktuálnu judikatúru
vnútroštátnych súdov. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nebol dôvod pre to, aby súd povolil
žalovanému splatiť priznanú sumu v splátkach po 10 eur mesačne. Žalovaný mal možnosť uhradiť dlh
žalobcu aspoň čiastočne, pričom tak neučinil a neuskutočnil ani jednu úhradu. Súd nepriznal žalobcovi
náhradu trov konania napriek tomu, že bol v spore čiastočne úspešný.

10. Proti rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že
nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázaním odoslania zosplatnenia úveru žalovanému
nedošlo k zániku záväzku žalovaného a preto táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
V prípade spotrebiteľskej zmluvy pri zosplatnení úveru je dodávateľ povinný dodržať ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Neposkytol totiž také dôkazy, z
ktorých by vyplynulo, že žalovaného upozornil, že je v omeškaní so splácaním a nepreukázal doručenie
upomienky žalovanému. Tým nemohlo dôjsť ani k platnému zosplatneniu úveru.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Poukázal
na to, že žalovaný neuviedol žiadny konkrétny argument spochybňujúci nárok žalobcu v priebehu
konania. V konaní nebolo sporným, že by žalobca nedoručil žalovanému písomnosti, na ktoré poukazuje
žalovaný. Z dokumentácie je zrejmé, že žalovaný nepreberal žiadne písomnosti, napriek tomu sa dostali
do sféry jeho pôsobnosti, preto boli naplnené všetky zákonné podmienky.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii a poukázal na
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o doručení výzvy žalovanému.



13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný písomnosti na svojej adrese
nepreberal, k čomu sa jeho právny zástupca vôbec nevyjadril, pričom v danom prípade boli splnené
všetky podmienky pre dodržanie postupu pri predčasnom zosplatnení predmetného dlhu. Zotrval na
svojej odvolacej argumentácii ohľadom toho, že daná zmluva spĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu aj žalovaného je
opodstatnené.

15. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na daný prípad nesprávne aplikoval ust.
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o
tom, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ - k/, r/ a y/.

18. Z vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ musí byť totiž zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda
splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené jednotlivé zložky splátky, je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z.z. Z vyššie cit ust. nevyplýva, aby v zmluve bol uvedený presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je za použitia eurkomfortného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v smernici 2008/48. Nie je preto potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17. 04. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018).

20. Z vyššie uvedených dôvodov nesprávny bol záver súdu prvej inštancie, pokiaľ s poukazom na § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. považoval daný úver za bezúročný a bez poplatkov.

21. Z vyššie uvedených dôvodov je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na
úhradu zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti len z toho dôvodu, že tento nárok nevznikol
ani do vyhlásenia predčasnej splatnosti, predčasný.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok v
zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude pri výklade spomínaných ustanovení vychádzať
z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení, doplniť dokazovanie v potrebnom
rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Úlohou súdu tiež bude vyporiadať sa s námietkami
žalobcu ohľadom doručenia výzvy na splnenie dlhu, o ktorú žalobca oprel dôvod na zosplatnenie úveru.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).