{"guid": "2b3578d1-62d4-45bb-97d1-b5380172d5c1:ccd40737-7f99-43b0-aa61-f2ccb06dbebd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5", "spisova_znacka": "16Co/196/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/196/2012 z 19. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2012, sp. zn. 16Co/196/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5", "identifikacne_cislo": "6110220916", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2012-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-421a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-421a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-421a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccd40737-7f99-43b0-aa61-f2ccb06dbebd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/196/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110220916
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110220916.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky 1/ K.. U. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T. I. XX, 2/ K.. C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T. I. XX, obaja
navrhovatelia právne zastúpení URBÁNI & Partners s. r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36
646 181, proti odporcovi PNEU ANTAL s. r. o., Banská Bystrica, Partizánska cesta 106, IČO: 36 648
361, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., Banská Bystrica, Horná
32, IČO: 36 862 461, o náhradu škody vo výške 2 709,48 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/225/2010 - 128 zo dňa 07. 03. 2012 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/225/2010 - 151 zo dňa 23.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu
2.250,65 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.606,65 eur od 13. 11. 2010 až do  zaplatenia
a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania            p o t v r d z u j e ,

vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu  nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 118,70 eur do troch dní na účet ich právneho zástupcu URBÁNI &
Partners, s. r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 17.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu
2.250,65 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.606,65 eur od 13. 11. 2010 až do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej vadnou opravou motorového vozidla. V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľov 1/, 2/ zamietol. Konanie ohľadom sumy 7,05 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08.
10. 2010 až do zaplatenia zastavil na základe späťvzatia tejto časti návrhu na pojednávaní dňa 17. 02.
2012. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnej dohode o oprave veci
- osobného motorového vozidla navrhovateľov zn. Ford Focus 1,8 TDCi. Rozsah opravy, ktorý bol
zaznamenaný v servisnej knižke, bol totožný s rozsahom, ktorý  podľa navrhovateľov od odporcu
požadovali pred podaním návrhu. V danom prípade podľa okresného súdu nebolo sporné, že práve
pri výmene rozvodov došlo zo strany odporcu ku zamontovaniu  iného druhu kladky, než ktorá tam
patrila. Chybu mechanikov potvrdil svedok S. O. na pojednávaní dňa 16. 03. 2011. V dôsledku toho



došlo ku spadnutiu remeňa a k nasadeniu nového remeňa a novej kladky. Aj z doloženého odborného
znaleckého posudku mal súd za preukázané, že prvotnou príčinou vzniknutých závad na motorovom
vozidle bolo použitie nesprávneho typu kladky, v dôsledku ktorého došlo k spadnutiu ozubeného remeňa
zo zvodového ústrojenstva s následným porušením časovania ventilov a neskontrolovaním ojníc na
prvom valci, či nedošlo k jej deformácii. Toto spôsobilo vyosenie polohy piestu a  poškodenie gufera.
Práve v súvislosti  s vadnou realizáciou opravy v dôsledku nesprávneho typu založenej kladky došlo k
poškodeniu celého rozvodu a ventila vozidla, ktorá skutočnosť spôsobila nefunkčnosť motora, čo vyplýva
aj z vyjadrenia X.. X. Haracha. Uvedené potvrdila i prítomnosť cudzieho kovového telesa v spaľovacom
priestore v sekcii prvého valca. Navrhovateľom tak súd priznal náhradu škody, ktorá pozostávala zo
sumy 1.125,35 + 500 eur v zmysle vyčíslenej cenovej kalkulácie odhadovanej opravy poškodenej časti
vozidla firmou EUROMOTOR (po znížení škody týkajúcej sa výmeny polomotora), zo sumy 202,30
eur z titulu náhrady nákladov na odťah poškodeného  motorového vozidla, zo sumy 195 eur z titulu
náhrady dopravných nákladov navrhovateľov  taxislužbou z Bánoviec nad Bebravou do Banskej Bystrice,
teda za náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane odporcu
riadne vykonať opravu. Čiastočne vyhovel aj pokiaľ ide o náhradu nákladov v súvislosti so zaplatením
taxislužby pre nemožnosť užívania predmetného motorového vozidla, avšak len pokiaľ ide o náklady v
priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností na strane odporcu vo výške 84 eur Celkovú sumu
titulom náhrady škody vo výške 2.250,65 Eur priznal okresný súd navrhovateľom spolu s požadovaným
úrokom z omeškania 9% ročne od nasledujúceho dňa po doručení opisu návrhu odporcovi, t. j. od 13.
11. 2010 v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb.
a v prevyšujúcej časti ohľadom požadovanej istiny, ako aj úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Navrhovatelia boli úspešní v rozsahu
66 %. Okresný súd im preto priznal  náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok (vo výške 150
eur) a za trovy právneho zastúpenia (vo výške 896,37 eur) len v rozsahu 66 % , teda v sume 798 Eur.
Súčasne rozhodol i o náhrade trov štátu v súlade s ust. § 148 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť
navrhovateľom istinu a príslušenstvo, ako aj proti výrokom o náhrade trov konania,  podal v zákonnej 15
dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. V odvolaní opätovne poukázal
na to, že v prípade navrhovateľov nedošlo k splneniu podmienok na priznanie nároku na náhradu škody,
pričom prvostupňový súd túto skutočnosť nesprávne právne vyhodnotil a rovnako nesprávne pristúpil
k určeniu výšky škody. Namietal, že navrhovateľmi uplatnená suma 1.932,78 eur, ktorá predstavovala
cenovú kalkuláciu odhadovanej opravy predmetného motorového vozidla v autorizovanom servise, je len
výška kalkulovaných nákladov potrebných na opravu vozidla, a nie skutočná škoda, ktorá navrhovateľom
vykonaním niektorej z opráv reálne vznikla. Nie je preto možné vychádzať z kalkulovaných nákladov
na opravu, keďže tieto navrhovatelia reálne nevynaložili a vzhľadom aj na ekonomickú neefektívnosť
opravy motora je otázne, či tieto náklady v budúcnosti vôbec vynaložia. Uvedenú okolnosť okresný súd
žiadnym spôsobom nezohľadnil, čím z pohľadu odporcu došlo k prekvapivému rozhodnutiu a zároveň
k nesprávneho právnemu posúdeniu veci. Poukázal na skutočnosť, že škoda predstavuje rozdiel v
hodnote motorového vozidla pred poškodením a po ňom. V prípade kalkulovanej ceny práce ide navyše o
cenu určenú pri oprave autorizovaným servisom, pričom sa dá dôvodne predpokladať, že vykonanie prác
v porovnateľnej kvalite by bolo možné zabezpečiť aj za nižšiu sumu v inom neautorizovanom servise.
Konštatoval, že v prípade náhrady škody uplatnenej navrhovateľmi z titulu kalkulovaných nákladov na
opravu vozidla sa teda nejedná o skutočnú škodu navrhovateľov, výška priznaného nároku nereflektuje
reálne znehodnotenie veci a takto uplatnenú náhradu škody nie je možné priznať. V prípade zvyšných
čiastkových nárokov, z ktorých pozostáva celková výška priznanej náhrady škody, ide podľa neho
o položky, pri ktorých nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a
vznikom škody a prvostupňový súd preto pochybil, keď náhradu škody navrhovateľom priznal. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietne.

Navrhovatelia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že právne posúdenie súdom
považujú za správne a vykonané dokazovanie za úplné. Pokiaľ ide o skutočnosť týkajúcu sa náhrady
škody, nesúhlasia s tvrdeniami odporcu, pretože cieľom náhrady škody je reštitučná a reparačná funkcia.
V prvom rade poukázali na to, že nemohli svoje motorové vozidlo používať veľmi dlhý čas, a to jednak vo
vzťahu k odmietavému postoju samotného odporcu, ktorý aj napriek snahe o mimosúdne vyporiadanie o



vec nejavil záujem, ako aj s ohľadom na prípadnú potrebu znaleckého dokazovania. Majú za to, že škoda
vzniká už momentom protiprávneho konania, a nie až momentom jej odstránenia. Je vecou každého, či
si spôsobenú škodu odstráni daním do pôvodného stavu alebo sa uspokojí s kompenzačnou náhradou.
Rozsah nákladov považujú navrhovatelia za primeraný a túto skutočnosť potvrdil i znalec. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu určenom v ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1 a 3 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a podľa §
21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 v elektronickej podobe na webovej stránke súdu, a rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 2.250,65 eur s
9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.606,65 eur od 13. 11. 2010 až do zaplatenia a v súvisiacich
výrokoch o náhrade trov konania, ktorými uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy
konania spolu vo výške 798 eur a zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 98,92
eur do troch dní, podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý, a to vo výrokoch,
ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietol, a ktorým konanie ohľadom
sumy 7,05 eur s príslušenstvom zastavil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným
odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..  Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutí koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o čiastočne odôvodnenom nároku navrhovateľov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís
prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.
Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s obsahom písomných či ústnych podaní odporcu
počas konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa je úplné, aj
pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a
nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Odporca v odvolaní nesprávne uvádza, že okresný súd žiadnym spôsobom nezohľadnil, či prípadným
vykonaním opravy nedôjde k prípadnému bezdôvodnému obohateniu navrhovateľov na jeho úkor.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že mal za preukázané porušenie
povinnosti na strane odporcu a v jej príčinnej súvislosti vznik škody na strane navrhovateľov, ktorá škoda
spočíva v poškodení motora. Uviedol, že : „Súd potom vychádzal z tejto hodnoty ( všeobecná hodnota v
čase poškodenia - pozn. odvolacieho súdu), keď v zmysle § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda,
ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi.\"  Škoda
sa teda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, a preto i rozsah
náhrady škody musí zohľadniť výšku prostriedkov nevyhnutných k obnoveniu pôvodného majetkového
stavu. Musí byť preto prihliadnuté k všeobecnej cene pred poškodením a k rozsahu poškodenia, čo sa
v danom prípade stalo. Rozsah týchto nákladov musí byť primeraný. Táto podmienka bola tiež splnená,
ktorú skutočnosť v danej veci potvrdil aj znalec. Cieľom náhrady škody je reštitučná a reparačná funkcia.



Ku škode preto došlo už poškodením motora v súlade so záverom znaleckého posudku v bode 3.2 na
str. 13 znaleckého posudku, a nie až prípadným zaplatením za reálne vykonanú opravu. Skutočnou
škodou treba teda rozumieť majetkovú ujmu, ku ktorej došlo v súvislosti s vadnou realizáciou opravy v
dôsledku nesprávneho typu založenej kladky, dôsledkom čoho bolo poškodenie celého rozvodu a ventilu
vozidla, ktorá skutočnosť spôsobila nefunkčnosť motora, čo vyplýva aj z vyjadrenia dipl. X.. X. H.. Cena
motora bola  kalkulovaná vo výške 997,43 Eur, avšak v zmysle znaleckého posudku znalca X.. Q., jeho
všeobecná hodnota v čase poškodenia predstavovala sumu len 690  Eur. Okresný súd potom vychádzal
z tejto hodnoty, preto ani ďalšia odvolacia námietka odporcu, že v danom prípade ide o cenu nových
dielov, od ktorých je potrebné odrátať amortizáciu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
navrhovateľov, nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o ďalšie položky priznané navrhovateľom 1/, 2/, a to náklady na odťah poškodeného vozidla
(bod 2. návrhu), náhrady dopravných nákladov z Bánoviec nad Bebravou do Banskej Bystrice (bod 3.
návrhu) a náklady vynaložené v dôsledku trvajúcej nemožnosti užívania vozidla vo výške 84 Eur (bod
6. návrhu), aj v prípade týchto položiek okresný súd poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením
povinností na strane odporcu a vznikom škody na strane poškodeného, teda navrhovateľov. K uvedeným
položkám sa okresný súd podrobne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8, keď konštatoval,
že ku spadnutiu časti pilníka do spaľovacieho priestoru sekcie prvého valca mohlo dôjsť len pri prácach,
ktoré sa vykonávali za účelom odstránenia prvotnej závady, t.j. pri výmene ventila. Klepot v aute pri jazde
navrhovateľov do Bánoviec nad Bebravou bol spôsobený práve týmto úlomkom pilníka. Okresný súd
preto správne považoval požadovanú náhradu pozostávajúcu z nákladov za odťah motorového vozidla
a z náhrady dopravných nákladov navrhovateľov taxislužbou, za náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti na strane odporcu riadne vykonať opravu. Pokiaľ ide o náklady, ako
náhradu škody v súvislosti so zaplatením taxislužby pre nemožnosť užívania predmetného vozidla pod
bodom 6. návrhu, tieto náklady okresný súd nepovažoval v plnom rozsahu za náklady vynaložené v
priamej príčinnej súvislosti, a preto v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľov len čiastočne z dôvodov
uvedených v jeho rozhodnutí. Poukázal na to, že ku oprave gufera svedkom Dvornickým malo dôjsť
niekedy koncom júna 2010, a teda od tohto obdobia došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou celkovou škodou na motorovom vozidle a porušením povinnosti na strane odporcu zásahom
iného opravára do motorového vozidla navrhovateľov. Nárok na náhradu škody pod bodom 6. priznal
len za obdobie od 21. 05. 2010 do 12. 06. 2010 spolu vo výške 84 Eur.

K odvolaniu odporcu na záver odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré
stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa nestotožnil
s názorom odporcu uvedeného v odvolaní, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezohľadnil
či prípadným vykonaním opravy nedôjde k prípadnému bezdôvodnému obohateniu navrhovateľov na
jeho úkor, čím malo dôjsť zo strany okresného súdu k prekvapivému rozhodnutiu. Naopak , okresný
súd vyhodnotil a posúdil všetky predpoklady nevyhnutné pre vznik zodpovednosti odporcu za vzniknutú
škodu navrhovateľom a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy, a to aj pokiaľ ide o
výšku škody.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a
ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia,
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým okresný súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 2.250,65 Eur s príslušenstvom podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z totožných dôvodov odvolací súd potvrdil i súvisiace výroky
rozsudku okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Odporca v odvolaní síce napadol
výroky o náhrade trov konania, avšak neuviedol dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie okresného
súdu v tejto časti za nesprávne. Nenamietal použitie právneho predpisu, jeho aplikáciu, interpretáciu,
ani rozsah priznanej náhrady trov konania. I napriek tomu odvolací súd konštatuje, že okresný súd
o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. správne, ak navrhovateľom
priznal náhradu trov konania v rozsahu 66%, ako rozdiel úspechu a neúspechu v konaní. Uvedené trovy



prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,
ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
advokátov za poskytovanie právnej služby (ďalej len „vyhláška\"). Súčasne rozhodol správne o náhrade
trov štátu, ktoré pozostávajú z vyplatenej znaleckej odmeny vo výške 248,92 eur, ktorej časť bola vo
výške 150 eur uhradená zo zálohy zloženej navrhovateľmi a zvyšok vo výške 98,92 eur zo štátnych
prostriedkov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 224
ods. 1 O. s. p.. Navrhovatelia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby
( vyjadrenie k odvolaniu ) vo výške 91,29 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + 1 x režijný paušál vo
výške 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Právny zástupca navrhovateľov je platcom dane, preto mu
patrí  DPH 20%  vo výške  19,78 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Spolu predstavujú trovy odvolacieho
konania sumu 118,70 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov
podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/225/2010", "guid": "6a7cf83c-1f78-4e52-a23d-b06f3f080567:c2e99a9e-3665-4d8e-af18-77dbe7ddf136", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}