Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/247/2012 z 16. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. júla 2013, sp. zn. 17Co/247/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3111208574.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/247/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3111208574.1 | 2013-07-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1be3aab-02aa-4f84-bb37-127bed1685ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111208574.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/247/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111208574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111208574.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom
Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou
so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti žalovanej D. Q., bytom Y. XXXX/XX, C., o zaplatenie 400,80
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 04. mája
2012, č.k. 26C/106/2011-61, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť žalovanú v prospech žalobcu sumu 157,39
eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,95 eur od 25.10.2010 do 01.11.2010, zo sumy
14,95 eur od 25.10.2010 do 16.01.2011, zo sumy 157,39 eur od 25.10.2010 do zaplatenia, v mesačných
splátkach po 20,- eur, splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s účinnosťou od 01.07.2012
až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšnej časti istiny úroku a úroku z omeškania žalobu zamietol. Zároveň určil, že
podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach úveru k zmluve č. č. 89100 uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou dňa 23.06.2009 uvedená v článku IV. bod 2 veta prvá je neprijateľná a z tohto
dôvodu neplatná. V poradí IV. výrokom určil, že podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach
úveru k zmluve č. 89100 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.06.2009 uvedená v článku IV.
bod 2 veta druhá je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/
EHS z 05.04.1993, ďalej § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 3 ods. 1, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 53 ods. 4 písm. k/, § 54 ods. 1 OZ, ďalej ust. § 2 písm. a/, b/, § 3 ods.
1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z., ďalej ust. § 261 ods. 3 písm. b/, § 497 Obchodného zákonníka, tiež ust. §
53 ods. 8 OZ, § 153 ods. 3, 4 O.s.p., § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Súd prvého stupňa
po právnej stránke posúdil zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou
platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 23.06.2009. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ
spotrebiteľskou zmluvou. Na základe zmluvy o úvere žalobca v rámci predmetu podnikateľskej činnosti
poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi úver v sume 250,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36-
tich mesačných splátkach po 14,95 eur, pričom prvá splátka bola v zmysle úverovej zmluvy splatná dňa
31.08.2009. Žalovaná v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom a týmto je doposiaľ, pričom zmluvu
podpísala ako fyzická osoba, preto predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posudzovať z hľadiska jej



súladu s čl. 6 bod. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993, kedy sa jedná o kogentné ustanovenie.
Napriek tomu, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere podľa § 497 OZ, ktorá je podľa §
261 ods. 3 písm. d/ OZ tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, súd v zmysle § 54 ods. 1 OZ v
znení účinnom z 28.02.2010 práve s poukazom na čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS považoval v
tomto konkrétnom prípade, najmä čo sa týka príslušenstva pohľadávky, spravovania sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka so spravovaním sa v neprospech spotrebiteľa a preto súd posudzoval daný
právny vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca takto uzatvoril so žalovanou podľa §
2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 250,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť v 36-tich mesačných
splátkach po 14,95 eur. Dohodnuté splátky pozostávali z istiny vo výške 6,94 eur a dohodnutého úroku
8,01 eur. Zmluvou o úvere bol dojednaný úrok 3,2% mesačne, t.j. 288,20 eur. Poplatok za poskytnutie
úveru 14,- eur, náklady spotrebiteľa tak dosiahli výšku 302,20 eur. Ročná dohodnutá úroková sadzba
predstavovala 69,59 %. Súd považoval takúto dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu za neprimerane vysokú
v porovnaní s priemernou úrokovou mierov vykazovanou domácimi úverovými inštitúciami, ktorá bola ku
koncu referenčného obdobia pre spotrebiteľské úvery 11,5723%. Úrok z úveru je považovaný za cenu za
poskytnutý úver a súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 OZ, ale iba podľa
§ 3 ods. 1 OZ, teda či nie je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle tohto ustanovenia OZ súd považoval
dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu 69,59% za úrokovú sadzbu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a
priznal žalobcovi úrok vo výške 11,5723% ročne. Úrok za obdobie, v ktorom mala žalovaná poskytnutý
splácať je v sume 86,79 eur. Žalovaná mala zaplatiť z uzavretej zmluvy istinu úveru vo výške 250,- eur,
úrok 86,79 eur s tým, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 14,- eur žalovaná žalobcovi uhradila
23.06.2009. Do dňa splatnosti celej pohľadávky žalovaná uhradila celkovo 149,50 eur a po splatnosti
pohľadávky pred podaním žaloby zaplatila 2x po 14,95 eur. Celkovo zaplatila sumu 179,40 eur. Keďže
doposiaľ neuhradila časť istiny a časť úrokov súd ju zaviazal na doplatenie sumy 157,39 eur vrátane
úroku z omeškania, ktoré súd stanovil vo výške 9% ročne z dlžnej sumy istiny a úroku v náväznosti na
§ 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z..

Čo sa týka Všeobecných obchodných podmienok a dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 0,3%
denne zo sumy každej dlžnej splátky súd považoval za takto dohodnutú zmluvnú pokutu vo vzťahu
k zabezpečovanej pohľadávke v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, kedy jej výška predstavuje 109,5%
ročne za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Na neprimeranosť jej výšky
nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalobca žalobou uplatňuje zmluvnú pokutu iba vo výške 0,05%
denne z dlžnej sumy istiny úveru a úroku. Preto súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že podmienka vo
Všeobecných obchodných podmienkach úveru v uzavretej zmluve uvedená v čl. IV bod 2 veta práv
týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná a teda v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Vo všeobecných podmienkach je tiež záväzok žalovanej uhradiť paušálnu sumu výdavkov 6,- eur
za každú zaslanú upomienku. Výdavky za upomienky súd považoval za náklady spojené s výkonom
podnikateľskej činnosti, ktoré mal žalobca znášať v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, ktorým je
poskytovanie pôžičiek a úverov a tiež poukázal na tú skutočnosť, že upomienka zaslaná žalovanej po
splatnosti pohľadávky predstavuje trovy, ktoré vznikli žalobcoci v predsúdnom konaní. Preto súd tiež
v náväznosti na § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach
úveru týkajúca sa paušálnej sumy výdavkov za každú zaslanú upomienku je neprijateľná a v zmysle §
53 ods. 5 OZ neplatná. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca
mal úspech 43,87% a žalovaná 56,13% s tým, že po odpočítaní úspechu vzniklo žalovanej právo na
čiastočnú náhradu trov konania vo výške 12,26%. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, v konaní
jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich nepriznal. Súd zároveň umožnil žalovanej dlžnú sumu splácať v
splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. po 20,- eur splatných do 15.dňa príslušného mesiaca s účinnosťou
od 01.07.2012 až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výrokom, ktorým súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a ktorým bola určená neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných Všeobecných obchodných
podmienok. Čo sa týka úroku z úveru, tento bol medzi účastníkmi dohodnutý ako splatný s tým,
že výška odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver nepresiahla maximálnu výšku zverejnenú podľa
Nariadenia vlády SR a platnú pre spotrebiteľské úvery. Preto súd prvého stupňa nesprávne vyvodil,



že priemerná úroková miera vykazovaná finančnými inštitúciami bola v rozhodnom období 11,5723% a
preto nesprávne aplikoval vtedajšie znenie § 53 ods. 6 OZ. Záver súd, keď tento priznal žalobcovi na
istine dlhu iba sumu 157,39 eur namiesto sumy 358,80 eur považuje preto žalobca za vecne nesprávny.
Čo sa týka úroku z omeškania 9% ročne mal za to, že mu patrí nárok na úrok z omeškania v tejto
výške z celej istiny 358,80 eur od 25.10.2010. Čo sa týka zmluvnej pokuty navrhovateľ sa domáhal
pokuty v súbehu so zákonnou sankciou na úrokoch z omeškania v sadzbe 0,05% denne z dlžnej
sumy. Tento záväzok 0,3% denne bol riadne dohodnutý, pričom k porušeniu zabezpečeného záväzku a
zabezpečený záväzok bol jednoznačne vymedzený. Považoval preto za nesprávny záver súdu prvého
stupňa v tom smere, že zmluvná pokuta tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a to paušálnej sumy náhrady za jednu upomienku po 6,- eur. Pokiaľ navrhovateľ upomienky
vrátane oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, ďalej odporkyni doručoval, ide o ďalšie náklady na
strane veriteľa, ktorým vznik on sám nemohol nijako ovplyvniť. 6,- eur za jednu upomienku je suma
primeraná k nákladom na strane veriteľa. Žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi prizná celý nárok ako bol uplatnený v
návrhu vo veci samej vrátane prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a
v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenia
správnosti dodáva nasledovné:

Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania správne súd prvého stupňa posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu s tým, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia § 52 ods. 1, 4 OZ je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno
označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto súd prvého stupňa
správne uzatvoril, že daná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná
nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže táto bola už vopred pripravená a predtlačená.

Následne súd prvého stupňa správne v náväznosti na ust. § 53 ods. 1 OZ skúmal, či daná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky alebo neodporuje dobrým mravom a
nespôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanými nevyjednáva,
nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok a preto súd prvého stupňa správne
uzatvoril, že niektoré časti tejto zmluvy sú koncipované jednostranne v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľky a preto správne uzavrel, že zmluvné dojednanie zakotvené v čl. IV bod 2 veta prvá, v
ktorom sa konštatuje, že v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok je dlžník povinný hradiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti počítanú
dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným,



pričom minimálna výška zmluvnej pokuty je 20,- eur a je splatná spolu s najbližšou budúcou splátkou
je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

Odvolací súd sa tiež v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, v rámci ktorého
sa súd prvého stupňa zaoberal aj ročnou úrokovou sadzbou, ktorá je neprimerane vysoká a preto v
konečnom dôsledku súd prvého stupňa správne uzatvoril, že sa jedná o dojednanie v rozpore s dobrými
mravmi a správne priznal navrhovateľovi úrok vo výške 11,5723% ročne, t.z. vo výške ktorá bola v tom
čase úročená bankami.

Odvolací súd sa rovnako v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti týkajúcej zmluvnej pokuty s tým, že pokiaľ ide o námietky
zo strany navrhovateľa v tom smere, že súd prvého stupňa mal prípadne moderovať danú zmluvnú
pokutu, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že moderačné právo vyplývajúce z ust. § 545a
OZ nemohol súd v danej veci aplikovať, pretože ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť
pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti občianskoprávneho kódexu a neprijateľná
podmienka je neplatná ako taká a preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý v náväznosti na § 153 ods.
4 O.s.p. určil neprijateľnosť zmluvných podmienok zakotvených v danom zmluvnom vzťahu medzi
účastníkmi konania a na základe takto určených neprijateľných zmluvných podmienok žalobu v tejto časti
zamietol. Preto v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nezistil ani
pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti, v ktorej rozhodoval súd prvého stupňa o náhrade trov
prvostupňového konania, ani v časti, v ktorej súd povolil žalovanej zaplatiť dlžnú zmluvu v splátkach a
preto aj v tejto časti odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s
ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .