Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/83/2018 z 10. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. októbra 2018, sp. zn. 19Co/83/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8415206184.1 Krajský súd Prešov | 19Co/83/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8415206184.1 | 2018-10-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f667dfae-9cdc-46e4-b15b-f3acd72c7b99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415206184.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/83/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206184
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415206184.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátsku kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 8, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. O. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. I. XXXX/XX, Z., o návrhu na zaplatenie sumy 244,47 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2C/255/2015-45 zo dňa 26.06.2017
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že stranám náhradu trov
konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 244,47 eur s príslušenstvom,
pritom nárok odvodzoval od Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, ktorou poskytol žalovanému sumu 353,33
eur, ktorý sa zaviazal ju zaplatiť formou 15- tich pravidelných mesačných splátok po 21,81 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1; § 39; § 52 ods. 1, 2; § 54
ods. 1, 2; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 4 ods. 8; § 7 ods. 2; § 8 ods. 1, 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zistil, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s., uzatvorili dňa 02.10.2011 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v 15 mesačných splátkach po
21,81 eur, čo však nedodržal. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca ho
vyzval listom zo dňa 24.08.2012 k okamžitej splatnosti celého úveru zrejme v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, ktoré sú ale písané tak malým písmom, že nie
sú čitateľné, resp. len s veľkou námahou a sústredením. Zo zmluvy - predmet financovania pôžičky
zistil, že celková výška pôžičky je 327,15 eur, ročná úroková sadzba predstavuje 56,95 %, RPMN
56,95 %, celkové náklady spotrebiteľa 79,43 %. V rozhodnom období podľa štatistiky Národnej banky
Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 6,88 %, teda v zmluve uvedená úroková
sadzba je neprimerane vysoká. Skonštatoval tak, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny ( bez úrokov
a poplatkov ). Žalovaný už však podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalobcovi sumu 352,50 eur .

4. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, ako aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013. Rovnako upriamil pozornosť aj na judikatúru Súdneho
dvora, a to rozsudok zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10.



5. V ďalšom sa zaoberal tým, že právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom je pre rozpor s dobrými
mravmi neplatný, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi
nie je.

6. Vyhodnotil, že postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a
ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

7. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že vzhľadom na citované zákonné ustanovenia priznal žalobcovi
len rozdiel medzi požičanou a vrátenou výškou pôžičky, bez úrokov a bez poplatkov a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Priznal aj zákonný úrok z omeškania, keďže žalovaný sa s plnením peňažného
záväzku do omeškania skutočne dostal.

8. Trovy konania stranám nepriznal, nakoľko úspešnému žalovanému v konaní trovy nevznikli a žalobca
bol neúspešný.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal v úmysle žalobcovi priznať rozdiel medzi požičanou a
vrátenou pôžičkou bez úrokov a bez poplatkov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Mal priznať
aj zákonný úrok z omeškania, lebo žalovaný sa reálne dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku. Uvedené odôvodnenie však nekorešponduje s výrokom rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol
v celom rozsahu. Ak mal v úmysle priznať žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom (273,90 eur
vrátane akontácie) a vykonanými úhradami (144,38 eur), mal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy
129,52 eur s príslušenstvom, ak posúdil uplatnený nárok ako bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, prečo dlžnú sumu nepriznal. Považuje preto rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné
pre nedostatočné odôvodnenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými právnymi
úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil. Rozsudok je možno považovať za zmätočný, a preto žalobcovi
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žiadal rozsudok zmeniť tak, že žalobe bude
vyhovené v plnom rozsahu, resp. ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré celkom vyčíslil sumou 53,45 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Obsahové náležitosti rozsudku sú uvedené v ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. To, či rozhodnutie je preskúmateľné
alebo nie sa dá vyvodiť len z jeho odôvodnenia. V zmysle citovaného ustanovenia v odôvodnení
rozsudku musí súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd musí postupovať tak, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Je nutné zdôrazniť, že štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak teda súd pri odôvodňovaní
rozsudku nepostupuje v zmysle § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, a tým základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia je pre strany sporu veľmi významné, lebo z neho vyplýva, ako súd
ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodnutí vo veci samej.

13. Je možné jednoznačne skonštatovať, že vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu
odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, lebo je ťažké zaujať
stanoviska k nedostatočne alebo nezrozumiteľne odôvodnenému rozhodnutiu.



14. Odvolací súd uvádza, že nesprávne vyhodnotenie právne významných skutočností je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto
postupom vyplývajúcim z § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd preto súdu prvej inštancie, po zrušení a vrátení rozhodnutia, ukladá povinnosť opätovne
vec prejednať, náležite zistiť skutkový stav, svoje myšlienkové pochody uviesť do odôvodnenia rozsudku
tak, aby toto zodpovedalo požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Už z doteraz zisteného je možné uviesť, že súd prvej inštancie správne vyhodnocoval zmluvu o
pôžičke, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou za spotrebiteľskú. Nedostatočne
však odôvodnil to, prečo je treba uvedenú zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú a rovnako
nedostatočne, resp. až metúco sa zaoberal tým, čo priznal a čo nie. Najprv uviedol, že žalobca má
nárok iba na rozdiel medzi požičanou istinou a žalovanou zaplatenou sumou, pritom tieto sumy vôbec
nekonkretizoval. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že
žalovaná doposiaľ uhradila iba sumu 144,38 eur. Uvedená suma vyplýva rovnako aj z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok, nachádzajúcej sa na č. l. 22 spisu. Je nutné ešte zdôrazniť, že v bode 25
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že priznal žalobcovi rozdiel medzi
požičanou a vrátenou výškou pôžičky, ako bezúročnou a bezpoplatkovou a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Rovnako tvrdil, že priznal aj zákonný úrok z omeškania, no výrok rozsudku súdu prvej inštancie
je taký, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie teda
vôbec nezodpovedá výroku napadnutého rozsudku. Bolo preto nutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude rovnako v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o všetkých trovách
konania, a to postupom podľa § 396 ods. 3 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).