Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/410/2012 z 18. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2012, sp. zn. 16Co/410/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111230594.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/410/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111230594.1 | 2012-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccd5fb8c-717b-4ed0-84df-a81355e0ece4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111230594.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/410/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230594
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111230594.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska
kancelária so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36613843, za ktorého koná ako advokát
konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: V. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. B., T. XXXX/
X, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom
JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, 2/ OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom 040 13 Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Stará Baštová 2, o
zaplatenie 287,47 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 7Ro/505/2011 - 40 zo dňa 29. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/
trovy právneho zastúpenia vo výške 74,09 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/ p
o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy odvolacieho konania v sume
23,12 € na účet jeho právneho zástupcu vedený vo M. W., JUDr. Igor Šafranko, číslo účtu: XXXXX-XXX/
XXXX, VS: XXXXXX, do 3 dní.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 7Ro/505/2011- 14 zo dňa 09. 01. 2012 a konanie v celom rozsahu zastavil. Zároveň vrátil
navrhovateľovi časť súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 10,37 € cestou Daňového
úradu Bratislava. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške
74, 09 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Výrok uznesenia o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka 1/ okresný súd odôvodnil ust. § 146
ods. 2, vetou prvou, O. s. p. a navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka
odôvodnil tou skutočnosťou, že navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, čím z procesného
hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené, a teda, je povinný uhradiť jeho trovy. Pokiaľ ide o odporcu,
tomuto žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu okresný súd náhradu trov konania nepriznal, a čo sa



týka trov vedľajšieho účastníka, v dôvodoch napadnutého uznesenia okresný súd špecifikoval konkrétne,
ktoré trovy právneho zastúpenia je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ a svoje rozhodnutie v
tomto smere okresný súd riadne odôvodnil, pričom z rozhodnutia jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť,
ako vec v tomto smere právne posúdil.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Poukázal na tú skutočnosť, že v súdenej veci trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka 1/ neboli účelné, keď vedľajší účastník nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech
odporcu vo veci a vykonanie uvedených právnych služieb nemalo na rozhodnutie súdu žiadny vplyv.
Preto je potrebné postupovať podľa § 150 O. s. p.. Právne zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa
je nehospodárne a neúčelné, keď uvedené združenie samo seba prezentuje za inštitúciu spôsobilú na
ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní. Navyše samotné združenie má vo svojich radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Rozhodnutie okresného súdu v rozsahu o odmene za úkon
príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny
zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil so spisovým materiálom, keď vyjadrenia právneho zástupcu
v tomto konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Spolu s odvolaním si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 19,12 €. V prílohe priložil k odvolaniu vo fotokópii uznesenie Krajského súdu v Prešove
č. k. 13Co/36/2012 - 64 zo dňa 25. apríla 2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/100/2012-108 zo dňa 25. apríla 2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob 259/2011
- 208 zo dňa 4. apríla 2012 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k 13Co/105/2012 - 99 zo
dňa 25. apríla 2012.

Vedľajší účastník 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukázal na skutočnosť, že nie
je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že cieľom vedľajšieho účastníka nie je ochrana spotrebiteľa,
ale dosahovanie zisku. V tejto súvislosti vedľajší účastník uviedol, že vstupuje aj do konaní, kde sa
nedá úspech čakať, v snahe očistiť zmluvy od neprijateľných zmluvných podmienok. Je absurdné, že
navrhovateľ vyčíta vedľajšiemu účastníkovi hromadný vstup do konaní, keď je to práve navrhovateľ, čo
si hromadne voči spotrebiteľom uplatňuje neprijateľné zmluvné podmienky. Navyše účasť vedľajšieho
účastníka bola pre spotrebiteľa stojaceho na strane odporcu efektívna, keď konanie bolo pre späťvzatie
návrhu zastavené až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania na základe ním vznesenej námietky
premlčania. Rovnako nesúhlasil s námietkou odvolateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej
podstaty odborný aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Absurdným dôsledkom takéhoto
názoru je, že vytvoriť združenie a byť jeho členom nemôžu byť len osoby s neprávnym vzdelaním, ktorý
záver popiera ústavou zaručené právo každého slobodne sa združovať s inými osobami. Ďalej uviedol,
že trovy, ktoré mu boli napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu priznané, bezprostredne súviseli
s konaním, a preto je ich nutné považovať za účelne vynaložené. Jeho vyjadrenia sú vždy konkrétne
(obsahujúce dátum uzatvorenia zmluvy, jej typ, presne vymedzený čas kedy došlo k premlčaniu a v
akom rozsahu) a ich podobnosť je len reakciou na zhodné žaloby navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu
boli preto trovy vedľajšieho účastníka vynaložené účelne a zároveň nie sú splnené podmienky aplikácie
ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, keď v danom prípade neexistujú žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa tak na strane účastníkov konania ako ani vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Tým pádom má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom (čl. 47 Ústavy
SR) a v prípade úspechu v spore aj právo na náhradu trov konania. Na základe uvedeného vedľajší
účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ako vecne správny
potvrdil a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 23,12 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/. Pre prípad, že by sa odvolací súd
s uvedenou argumentáciou nestotožnil, navrhol, aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. prerušil za účelom predloženia prejudiciálnych otázok aplikácie komunitárneho práva Súdnemu
dvoru EÚ.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte "O. s. p."), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p., a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti



navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutých častiach zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať otázky, či OZ právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268 alebo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778 (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek
subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať
advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym
zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu
§ 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s.
p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu vedľajší
účastník 1/ má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo
uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy
v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Je však potrebné zdôrazniť,
že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho
zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval, a pokiaľ ním vynaložené trovy boli účelné.



V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania
vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť po tom, čo vedľajší účastník 1/ vzniesol námietku
premlčania voči uplatňovanému nároku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §
146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania
rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku
citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania
rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť
trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil síce bez uvedenia dôvodu, avšak po tom, čo vedľajší účastník
1/ vzniesol námietku premlčania voči uplatňovanému nároku, možno konštatovať len jediný záver, a to,
že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v
dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť
uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý si trovy
konania uplatnil, trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Nebolo možné súhlasiť ani so stanoviskom odvolateľa, že nie je zrejmé akým spôsobom sa právny
zástupca vedľajšieho účastníka 1/ oboznámil so spisovým materiálom, a teda, či uskutočnil úkon
príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Odvolací súd totiž preskúmaním súdneho spisu zistil, že
vedľajší účastník 1/ podaním zo dňa 24. 01. 2012 oznámil svoj vstup do konania súdu (č. l. 19 spisu )
a požiadal zároveň o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Opis návrhu a platobný rozkaz
mu boli doručené a po doručení platobného rozkazu vedľajší účastník 1/ podaním zo dňa 27. 04. 2012
podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom zároveň namietal aj premlčanie nároku navrhovateľa
v trojročnej premlčacej lehote.

Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve po kvalifikovanom podaní vedľajšieho
účastníka 1/, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, došlo k späťvzatiu návrhu
na začatie konania, a teda, jeho úkon mal priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Rovnako sa
nemožno stotožniť s názorom odvolateľa, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nemala byť
priznaná náhrada trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pre existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa spočívajúcich v neúčelnosti vynaložených trov. Ako už totiž odvolací súd uviedol
vyššie, trovy vynaložené vedľajším účastníkom považuje za účelne vynaložené, navrhovateľ neuviedol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná a uvedené dôvody nezistil
ani odvolací súd.



Okresný súd rozhodol správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
1/ náhradu trov prvostupňového konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Rovnako
správna bola i úvaha okresného súdu o výške trov tohto vedľajšieho účastníka, pričom odvolací súd v
ďalšom poukazuje len na dôvody rozsudku.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že iné odvolacie súdy, na ktoré navrhovateľ v odvolaní
poukazoval, rozhodovali vo veciach za účasti vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu
spotrebiteľa, inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto
rozhodnutím (t. j. rozhodnutím iného odvolacieho súdu) viazaný.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako
vecne správne potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania
a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastníci na jeho strane boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania vo výške 19,12 €, a ktorý nebol v
odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval. Prvostupňový súd
správne nerozhodoval ani o náhrade trov vedľajšieho účastníka 2/ v prvostupňovom konaní, ktorý si
právo na náhradu trov prvostupňového konania neuplatnil. Vedľajší účastník 1/ si právo na náhradu trov
odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe
uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti
uhradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 23,12
€. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vo výške polovice zo sumy 23,27 € + 7,63 € paušálnej náhrady + 20%
DPH, a to zo sumy 11,64 € + 7,63 € + 3,85 €, spolu 23, 12 € (§ 14 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak advokát zastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ich advokátovi.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.