{"guid": "2b206ba5-f026-47fb-a5c5-48beb16b7e5e:89816482-fb90-4d9d-a613-84a398610931", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1", "spisova_znacka": "19CoP/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/79/2013 z 11. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. júla 2013, sp. zn. 19CoP/79/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1", "identifikacne_cislo": "3511207612", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2013-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89816482-fb90-4d9d-a613-84a398610931", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207612
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511207612.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. K., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa
rodičov: K.. K. K., bytom R. K. R. C., S. X, zastúpenej S.. K. P., advokátkou, so sídlom v R. K. R. C., N.
XXXX/XX a K.. C. K., bytom N., R. XX, adresa na doručovanie: R. K. R. C., D. X, zast. O. J. S.. K. D. - S..
I. D., so sídlom v Trenčíne, N. XXXX, o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 8. apríla 2013, č.k. 5P/240/2011-389 a na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. februára 2013, č.k. 5P/240/2011-623, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti      p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu   m e n í   tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia     z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. C. do osobnej starostlivosti                 a výchovy matky
s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť
prispievať na jeho výživu sumou 120 Eur mesačne,                      s účinnosťou od 07.09.2011 do
31.05.2012 a sumou 100 Eur, s účinnosťou od 01.06.2012, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.09.2011 do
30.04.2013 vo výške 232,70 Eur uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám
matky. Súčasne upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
párny týždeň                    v sobotu od 14:00 do 17:00 hod. len za prítomnosti matky a bez prítomnosti
tretej osoby s tým, že stretnutie sa bude uskutočňovať v cukrárni I. I..W..V.., nachádzajúcej sa v N. S..K..
H. v R. K. R. C., matka je povinná maloletého na styk                       s otcom riadne pripraviť. V
prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletým, sa vzájomne
budú minimálne 24 hodín vopred rodičia maloletého informovať. Matke uložil povinnosť zaplatiť trovy
štátu vo výške 221,19 Eur, do troch dní               od právoplatnosti  rozsudku, na účet tamojšiemu
súdu a otcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 121,19 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet tamojšieho súdu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá  právo
na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v súčasnosti je
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke najoptimálnejším riešením, napriek tomu, že obaja
rodičia majú dobré predpoklady pre starostlivosť a výchovu dieťaťa. Styk otca s maloletým upravil v
súlade s odporučením súdneho znalca, ktorý uviedol, že styk otca s maloletým je nielen vhodný, ale
potrebný pre ďalší zdravý vývoj dieťaťa a je len na oboch rodičoch, aby zmenili svoj vzájomný postup
pri stretávaní sa s maloletým, pričom nie je vhodné, aby na stretávaní boli prítomné aj ďalšie osoby.



Súd apeloval na oboch rodičov, aby pri riešení vzájomných problematických situácií mali na pamäti
vzájomnú úctu a toleranciu, pretože aj keď ich manželské spolužitie vyústilo do rozvodového konania,
stále zostávajú rodičmi dieťaťa, pre ktoré by malo byť prioritou vytvorenie pevného základu do života
maloletého. Konštatoval, že znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v prípade súčasného
pokračovania scenára známeho z obsahu spisu, najvhodnejšie pre maloletého bude radikálna zmena
výchovného prostredia. Pri určovaní výživného okresný súd vychádzal z príjmu matky vo výške 811,06
Eur mesačne a z príjmu otca vo výške 1.077,63 Eur, resp. 1.087 Eur mesačne, vzal do úvahy nevyhnutné
náklady oboch rodičov, ako aj skutočnosť, že otcovi maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
a jeho priateľka je v súčasnosti poberateľkou rodičovského príspevku. Matka dieťaťa v súčasnosti býva
v spoločnej domácnosti s priateľom a očakáva narodenie dieťaťa. S poukazom na uvedené stanovil
súd vyživovaciu povinnosť otcovi od podania návrhu, t. j. 07.09.2011 vo výške 120 Eur mesačne a s
účinnosťou od 01.06.2012 (ďalšia vyživovacia povinnosť otca) v sume 100 Eur mesačne. Považoval
rozsah vyživovacej povinnosti v súlade so záujmami a potrebami maloletého                     a najmä
zárobkovými pomermi rodičov a vekom maloletého. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.09.2011
do 30.04.2013 vo výške 232,70 Eur uložil otcovi zaplatiť do 60 dní  od právoplatnosti rozsudku. Súčasne
uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu               vo výške 121,19 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, pričom zohľadnil zložený preddavok otcom vo výške 100 Eur a matke uložil
povinnosť nahradiť trovy konania štátu                    vo výške 229,19 Eur. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého                   a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že maloletého C. zverí do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matke uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne a nedoplatok na výživnom neurčí.
Styk matky                            s maloletým C. navrhol upraviť tak, že matka je oprávnená stýkať sa s
dieťaťom každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. nepretržite, každý utorok
a každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., letné prázdniny od 01.07. od 09:00 hod.                       do
15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. nepretržite, vianočné sviatky v
nepárnom roku v dobe od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod.                   a v párnom roku v dobe
od 26.12. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. nepretržite, stráviť                s C. veľkonočné sviatky v
každom párnom roku v dobe od zeleného štvrtka                             od 09:00 hod. do utorka nasledujúceho
po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. nepretržite, jesenné prázdniny v párnom roku od prvého dňa
prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., jarné prázdniny v nepárnom roku
v čase od prvého dňa prázdnin                   od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.
nepretržite s tým, že otec maloletého dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky a po ukončení styku
ho matka vráti otcovi                       v mieste bydliska otca a otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť.
Súčasne navrhol výrok rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, zrušiť
podľa § 221 O.s.p. Alternatívne otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že dieťa ponechá zverené v osobnej starostlivosti matke a uloží mu povinnosť prispievať na jeho
výživu sumou 50 Eur mesačne s tým, že nedoplatok na výživnom neurčí a upraví jeho styk s maloletým
rovnako, ako navrhoval úpravu styku  dieťaťa s matkou a zruší výrok                     o trovách konania štátu.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.  Uviedol, že rozsudok považuje
nielen za nesprávny, nezákonný a založený na nesprávnom právnom posúdení veci, ale priamo za
protiústavný. Poukázal na článok 41 ods. 3 veta prvá Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že starostlivosť
o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo
rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím
súdu na základe zákona. Predovšetkým súdu prvého stupňa vytýkal, že sa nedostatočným spôsobom
vysporiadal so znaleckým posudkom N.. S. Š., N.., Č.. X/XXXX a predovšetkým s vyjadrením tohto
znalca k námietkam matky voči uvedenému znaleckému posudku. Žiadnym spôsobom nevyhodnotil
správanie sa matky dieťaťa, ktorá preukázateľne dlhodobo zámerne                              a bezdôvodne
neumožňuje jeho styk s maloletým C., pričom priamo zo zákona (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) má súd
povinnosť prihliadať pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Zdôraznil vyjadrenie znalca k námietkam
matky k znaleckému posudku, ktorý uviedol „za 42 rokov praxe som sa nestretol s tak arogantným a
bezočivým správaním sa dieťaťa voči rodičovi, akého som bol svedkom v tomto prípade. Tvrdenie, že
toto dieťa sa bojí otca, nemá žiadnu oporu v objektívnej realite“. Citoval závery znalca z uvedeného
znaleckého posudku a zdôraznil, že napriek predbežne vykonateľnému predbežnému opatreniu sa v



dôsledku správania matky so synom nestretáva, až na dva prípady, kedy však matka na styk s maloletým
doviedla aj svojho partnera a svoju matku. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa nedostatočne oboznámil
so znaleckým posudkom a vychádzal zo záveru znalca, ktorý uviedol, že stýkanie sa otca s dieťaťom
spočiatku 2-krát do mesiaca, najlepšie za víkend - niekedy menej býva viac, spočiatku v sprievode matky,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd si evidentne nevšimol, že znalec sa pri danej otázke
nevyjadroval                k úprave styku, ale k periodicite striedania pri striedavej osobnej starostlivosti
rodičov,                    na ktorú otázku odpovedal. Poukázal na odpoveď znalca, že stretávanie dieťaťa
s otcom je vhodné a potrebné spočiatku v sprievode matky (pod sankciou), pričom znalec jednoznačne
tvrdil, že styk otca s dieťaťom nezanechá na psychickom vývoji dieťaťa následky                                a
predlžovanie doterajšieho stavu s istotou zanechá negatívne následky na duševnom zdraví                 a
osobnostnej normalite dieťaťa. Poukázal na odporučenie znalca, že v prípade pokračovania scenára,
známeho zo súdneho spisu, odporúča radikálne zmeniť výchovné prostredie dieťaťa. Svoje stanovisko
znalec spresnil tak, že pod scenárom rozumie odcudzovanie dieťaťa otcovi, prinajmenšom s tichým
súhlasom matky a pod radikálnou zmenou výchovného prostredia rozumel znalec zverenie dieťaťa do
starostlivosti inej osoby než matka. Dôvodil, že súdu prvého stupňa preukázal, že matka flagrantne
porušuje jeho rodičovské práva a napriek tomu súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti s
tým, že on ako otec má právo svoje dieťa vidieť 6 hodín za mesiac v cukrárni, v prítomnosti matky. Súd
prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že znalec odporúčal styk spočiatku v prítomnosti odporkyne, a
pokiaľ súd nevedel, čo znamená slovo „spočiatku“, mal požiadať súdneho znalca o doplnenie znaleckého
posudku v tejto časti, a preto žiadal, aby si odvolací súd zabezpečil v tejto otázke vyjadrenie znalca.
Za kuriózne považoval jeho rozsah styku s maloletým dieťaťom posledným nariadeným predbežným
opatrením v konaní sp. zn. 5P/240/2011, kedy mu bol priznaný širší rozsah styku ako v rozhodnutí vo veci
samej, kedy súd rozhoduje, resp. mal by rozhodovať na základe kompletne vykonaného dokazovania.
K otázke výšky výživného uviedol, že súdom stanovené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám
dieťaťa, ako ani jeho schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom. Ďalej navrhol, aby celé
trovy znaleckého dokazovania znášala matka, pretože jej zavinením tieto trovy vznikli. Ak by matka
rešpektovala jeho výchovnú úlohu a dôležitosť v živote maloletého a sústavne bezdôvodne neporušovala
jeho rodičovské práva, znalecké dokazovanie nemuselo byť nariadené. Vyjadril názor, že na základe
skutkového stavu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
toho z rodičov, u ktorého je predpoklad, že bude dodržiavať rodičovské práva aj druhého rodiča, čoho
odporkyňa nie je schopná a zrejme ani životne pripravená uvedomiť si jeho dôležitosť ako otca v živote
ich syna. Zdôraznil, že postup súdu prvého stupňa, ako aj jeho rozsudok, považujú za protiústavný,
nezákonný a v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a je pripravený a
rozhodnutý uplatniť jeho Ústavou garantované právo aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Matka maloletého na odvolanie otca uviedla, že naďalej trvá na výhradách voči znaleckému posudku,
keď znalec vychádzal zo spisového materiálu, krivých čestných prehlásení, účelovo zabezpečených
„fanúšikmi“ otca a tvrdí, že znaleckým posudkom dostal otec dieťaťa do rúk nástroj, ktorým proti nej
bojuje, šíri ho na verejnosti a znásobuje rozvodovú zlosť. Uviedla, že otec vo svojom odvolaní poukazuje
na negatívne hodnotenie jej osoby a nepoukazuje na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva,
že otec neprejavil dostatok trpezlivosti a vynaliezavosti v pokusoch o kontakt so synom a paušálne
zvaľuje všetky svoje neúspechy na zlomyseľnosť matky dieťaťa, že otec stráca racionálny nadhľad,
je netrpezlivý, prudký a necitlivý, navyše je úplne slepý voči narastaniu intenzity psychopatologických
symptómov dieťaťa a vyslovene hlúpo polemizuje s nálezmi odborníkov, napríklad argumentuje názorom
lekára, ktorého stretol na návšteve a pod.  Ďalej poukazuje na znalecký posudok, v ktorom znalec
uvádza, že zmienky dieťaťa o smrti alebo zbieranie sošiek anjelov s príslušnými komentármi, ktoré
sú v mladšom školskom veku nezvyčajné, signalizujú depresívnu poruchu. Informácie o enkopréze,
bolestiach brucha patria tiež do oblasti psychopatológie a tieto prejavy nemožno prehliadať, alebo
ich považovať za matkine výmysly. Predložila správu o absolvovaní vyšetrení maloletého v DFNsP
v D. zo dňa 29.04.2013, z ktorej vyplýva, že je potrebné dieťa sledovať                                                       u
pedopsychiatra, u ktorého je dispenzarizované a rodičom bude navrhnuté využiť služby odborníkov -
mediátorov z dôvodu, aby sa čo najskôr znormalizovali ich vzťahy, ktoré majú výrazný podiel na tom,
že psychický stav ich dieťaťa sa natoľko zhoršil, že bolo nutné vyhľadať odbornú pomoc a v prípade
zhoršenia psychického stavu dieťaťa je možná jeho hospitalizácia na KDP - DFNsP D.. Zdôraznila, že
od augusta 2011 je maloletý C. svedkom opakovaného osočovania jej osoby zo strany starej matky a
otca, ktorý zámerne vyhrocuje situáciu pri stretnutiach s dieťaťom do neúnosnej miery, otec sa správa
nátlakovo, provokuje, zosmiešňuje, maloletého obviňuje, že je klamár, fyzicky ho napáda. Deklarovala,



že nebráni maloletému C. stretávať sa s otcom, vždy mu vyšla v ústrety a umožnila mu stretnúť sa s
dieťaťom i nad rámec uznesenia súdu , snažila sa otcovi dieťaťa vysvetliť, že vzájomný rešpekt a úcta
rodičov, trpezlivosť z jeho strany a vzájomná spolupráca rodičov by mali výrazný pozitívny vplyv na
riešenie celej situácie, ponúkla otcovi možnosť navštíviť ich a pod. Otec dieťaťa však namiesto toho,
aby riešil situáciu citlivo a v prospech dieťaťa, zintenzívnil nenávistné konanie voči nej, jeho rodičia
ju osočovali pred kolegami, nabádali ich písať proti nej čestné prehlásenia, ktoré by mohli použiť na
súde, kontaktovali zriaďovateľa školy, kde pracuje, aby riešili jej momentálny súkromný život a pod. Otec
dieťaťa ju neustále uráža, napáda jej psychický stav, adresuje jej SMS s urážlivým textom a pod., čo je
znásobené i zo strany priateľky otca, ktorú nepozná a táto jej v nočných hodinách adresuje urážlivé SMS.
I napriek tomu vedie maloletého k úcte k otcovi                                    a k povinnosti spolupracovať s ním,
nedokáže však ovplyvniť správanie sa otca. Poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalec navrhol
obnovenie vzťahu otca so synom postupne, pričom otec nerešpektuje psychický stav dieťaťa, vidí len
svoje záujmy a navrhuje realizovať styk so synom vo väčšom rozsahu. Tvrdila, že u dieťaťa je už silne
narušená vzťahová väzba k otcovi, odmieta sa s ním stretávať a súd musí brať zreteľ najmä na najvyšší
záujem maloletého dieťaťa a jeho práva. Uviedla, že maloletý C. nikdy nebol v domácnosti otca, toto
prostredie je mu cudzie, nikdy sa nestretol s priateľkou otca ani s ich synom, nepozná ich. Zdôraznila, že
dieťa je v zlom psychickom stave, má ťažké zdravotné postihnutie nôh, potrebuje zvýšenú starostlivosť a
dohľad.  Výšku výživného stanovenú súdom prvého stupňa považovala za neprimerane nízku vzhľadom
na náklady spojené s výživou dieťaťa, jeho zdravotný stav a príjem otca a žiadala, aby odvolací súd
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 250 Eur mesačne. Nesúhlasila s tým,
aby splátky úverov, ktoré otec preukazoval, boli započítané do jeho výdavkov. Poukázala na skutočnosť,
že auto, ktoré patrilo do BSM účastníkov, otec po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti, bez jej súhlasu,
predal a nevyplatil jej žiadne finančné prostriedky. Predpokladá, že získaná suma mu postačovala na
zariadenie bytu jeho priateľky, v ktorom žije. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa užíva luxusný automobil, ktorý
je vo vlastníctve jeho priateľky a vo svojich nákladoch preukazuje platenie poistného na tento automobil
vo výške 53,75 Eur mesačne. Podľa jej názoru, ak je otec dieťaťa schopný platiť v takejto výške poistné
za automobil - majetok svojej priateľky, malo by byť preňho prioritou platenie výživného na svoje dieťa.
Tvrdila, že otec zatajil svoje úspory. Ďalej uviedla, že po pojednávaní jej vznikli náklady v súvislosti
so zdravotným stavom maloletého C., keď na odporučenie lekára - ortopéda bude maloletý  používať
Backerovu ortézu, na ktorú musela len na topánky zaplatiť 16,70 Eur a zvýšia sa                i náklady na
oblečenie dieťaťa, na cestovné a prepravu dieťaťa. Poukázala na záľuby maloletého dieťaťa v plávaní,
modelovaní a výtvarnej činnosti, ktoré nemôže uspokojiť, lebo sú finančne náročné. Podotkla, že nebola
schopná zaplatiť dieťaťu letný tábor v sume 90 Eur. Poukázala na skutočnosť, že od 08.04.2013 je jej
príjmom materské a dňa 02.06.2013 jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. K..  Naviac, uhrádza
komunálny odpad 2 x 23 Eur K. R. K. R. C. a 64,06 Eur obci H. N. C. (víkendová chalupa), 21,12 Eur
daň z nehnuteľnosti za uvedenú chalupu, ktorá je v BSM. Vyjadrila presvedčenie, že v možnostiach a
schopnostiach navrhovateľa je platiť výživné                v požadovanej sume. Trovy znaleckého dokazovania
nie je schopná znášať. Žiadala, aby odvolací súd konal v záujme dieťaťa.

Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle záverov znaleckého posudku a určenie
výšky výživného ponechal na zváženie súdu.

Okresný súd svojím uznesením zo dňa 28. februára 2013, č.k. 5P/240/2011-623 v priebehu tohto
súdneho konania nariadil predbežné opatrenie, ktorým rozhodol, že otec maloletého je oprávnený
stretávať sa s maloletým C. každý párny týždeň v sobotu               od 14:00 hod. do 17:00 hod. a každý
týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, stretnutie sa bude uskutočňovať
v cukrárni I. &. P., I..W..V.., nachádzajúcej sa v N. S.. K.. H.  C. R. K. R. C.. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že otec maloletého C. v priebehu súdneho konania požiadal                      o nariadenie
predbežného opatrenia, na základe ktorého by bol upravený jeho styk                            s maloletým
každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a každý štvrtok                   od 16:00 hod.
do 19:00 hod. s tým, že prvé dva termíny styku otca s maloletým sa uskutočnia v prítomnosti matky,
ďalšie bez jej prítomnosti. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je                       v súčasnosti právoplatné
a vykonateľné predbežné opatrenie, č.k. 5P/360/2011-212 zo dňa 28.11.2012 v spojení s rozhodnutím
krajského súdu, č.k. 4CoP/140/2012-348 zo dňa 11.01.2013, ktorým bol dočasne pozastavený styk
otca s maloletým až do vypracovania znaleckého posudku ustanoveným súdnym znalcom. Znalecký
posudok bol súdu doručený dňa 23.01.2013 a je v ňom uvedené, že je v záujme zdravia maloletého C.
stretávanie sa s otcom a predlžovanie terajšieho stavu zanechá na dieťati následky na jeho duševnom



zdraví a osobnostnej normalite. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia, s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že otec čiastočne osvedčil naliehavosť situácie
a vzhľadom na prebiehajúce konanie je v danej veci potrebná úprava pomerov tak, ako vyplynulo zo
záverov znaleckého posudku. Považoval preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia za
dôvodný a upravil styk otca s dieťaťom tak, že sa bude realizovať                                    v cukrárni,
ktorá sa nachádza v miestnom parku, teda v prostredí nezaťaženom                                            z
predchádzajúceho styku otca s dieťaťom, a to každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod.                   do
17:00 hod. a každý týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie prostredníctvom svojej
zástupkyne matka maloletého a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/360/2011-212 zo dňa
28.11.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/140/2012-348 zo dňa
11.01.2013, ktorým bol dočasne pozastavený styk otca s maloletým z dôvodu, že maloletý psychicky
nezvládal kontakt                         s otcom, pričom dlhodobé násilné správanie otca u dieťaťa vyústilo do
sebapoškodzovania                          a k sebevražedným sklonom. Dieťa je liečené pedopsychiatrom.
Uviedla, že dieťa má k otcovi odmietavý postoj. Tvrdila, že sa snažila zmeniť postoj otca a jeho celkové
vnímanie situácie               a ukázať mu cestu, ktorá by mohla viesť k nadviazaniu jeho kontaktu
so synom, podala mu ruku na znak priateľstva, pozvala ho na návštevu, otec však reagoval tak, že či
nepochopila, že sú vo vojnovom stave, a to je boj a on bude bojovať. Uviedla, že znalec vypracoval
znalecký posudok, kde zámerne osobu otca hodnotí kladne a k jej námietkam sa vyjadruje ironicky,
znalecký posudok bol vypracovaný tak, ako si ho otec vybavil a bojuje s ním proti nej. Tvrdila, že otec
neosvedčil žiaden naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia. Vytýkala okresnému
súdu, že neakceptoval predchádzajúce rozhodnutia a svojím rozhodnutím o nariadení predbežného
opatrenia prejudikoval rozhodnutie vo veci samej                      a upravuje styk otca s maloletým nad
rámec znaleckého posudku, z ktorého vyplýva z bodu 1.19 „spočiatku 2-krát do mesiaca, najlepšie cez
víkend. Menej býva niekedy viac“.

Otec a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu, ktoré im bolo doručené písomne, nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec - rozsudok vo veci samej i uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v
zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a
uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť a návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bola uložená matke
povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 221,19 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť a krajský súd ho nepreskúmava (§ 206 O.s.p.).

V danej veci súd prvého stupňa rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov                       k
maloletému dieťaťu na čas do rozvodu (t. j. do 22. mája.2013, kedy nadobudol právoplatnosť výrok
rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva rodičov maloletého),                    a to o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti, o výške výživného a o úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti a súčasne o trovách konania štátu.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.  Ustanovenia § 25                    a § 26 sa použijú primerane.

Pri rozhodovaní súdom o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd
vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a



stabilitu výchovného prostredia. Nie sú rozhodujúce len podmienky lepšieho hmotného zabezpečenia
maloletého, ale predovšetkým, ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie
podmienky. Treba prihliadať na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, potreby, vlastnosti vo vyššom veku i
záľub a pod.                                Pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv musí súd preto riadne
zistiť skutkový stav, pričom vychádza jednak z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka
a nie je ani vylúčené znalecké dokazovanie, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo
väčšine prípadov negatívne vplýva na maloleté dieťa.

Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, že v súčasnosti je v záujme maloletého
dieťaťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Súdny znalec ustanovený súdom v tomto súdnom
konaní, N.. Š. N.., vo svojom znaleckom posudku                         č. X/XXXX v odpovedi na
otázky, položené mu okresným súdom, jednoznačne uviedol, že obaja rodičia majú dobré predpoklady
pre starostlivosť a výchovu maloletého C..                   Za súčasného stavu však nepovažoval
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za v záujme maloletého C., nakoľko jeho
citový vzťah k otcovi je chaotický, nekonzistentný, naopak dieťa manifestuje úzkostne telesnú väzbu
k matke z obavy, že stratí jej lásku. Znalec odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, a to
podmienečne                          a v prípade pokračovania v doterajšom „scenári“, t. j. odcudzovaní
dieťaťa otcovi, prinajmenšom s tichým súhlasom matky (znalec vyjadril jednoznačný záver, že negatívny
postoj dieťaťa k otcovi je výsledkom ovplyvňovania matkou, príp. inými osobami),   odporučil radikálne
zmeniť výchovné prostredie maloletého. Za tohto stavu danej veci považoval odvolací súd za správne
v súčasnosti  zveriť mal. C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto si musí byť vedomá možných
následkov v prípade pokračovania vo svojom správaní, a to nielen v možnom zverení maloletého do
starostlivosti inej osoby v budúcnosti (touto osobou môže byť nesporne nielen osoba fyzická, ale i
právnická ), ale predovšetkým v následkoch na psychickom zdraví dieťaťa, ktoré môžu byť len ťažko
napraviteľné.

Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca zo dňa 14.03.2013 k citovanému znaleckému posudku (č.l.
634 spisu), v ktorom uviedol, že závery znaleckého dokazovania akceptuje a navrhuje, aby bol maloletý
C. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
budú obaja rodičia. Súd prvého stupňa v danej veci rozhodol dňa 08.04.2013.

Odvolací súd pri rozhodovaní, ktorému z rodičov bude mal. C. zverený do osobnej starostlivosti na čas
do rozvodu ich manželstva, vychádzal aj zo šetrení kolízneho opatrovníka a ostatného obsahu spisu, z
ktorých vyplýva, že matka s mal. C. býva doposiaľ                      v 3-izbovom nájomnom byte, v ktorom má
maloletý svoju izbu a má v domácnosti vytvorené vhodné prostredie na starostlivosť a výchovu dieťaťa.
Dieťa navštevuje základnú školu                     v D.. Otec dieťaťa býva v 2-izbovom byte vo vlastníctve
jeho priateľky aj s maloletým synom K., má vhodné podmienky na prespávanie dieťaťa - maloletého C..
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že maloletý C. nepozná súčasné bydlisko otca, nepozná jeho priateľku
a dokonca ani dieťa, ktoré sa z ich vzťahu narodilo a je jeho nevlastným súrodencom. Vzhľadom na
uvedené odvolací návrh otca  na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti nepovažoval za dôvodný.

Pokiaľ otec dieťaťa dôvodil, že matka mu neumožňuje styk s maloletým dieťaťom                     v zmysle
rozhodnutí súdu a je naplnená téza zo znaleckého posudku o zverení dieťaťa                        do osobnej
starostlivosti matky podmienečne a v prípade pokračovania v jej správaní bolo znalcom odporučené
radikálne zmeniť výchovné prostredie dieťaťa a jeho zverenie                         do osobnej starostlivosti inej
osoby, než je matka, odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ešte nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu
súdu ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, je návrh otca na zverenie
maloletého C. do jeho osobnej starostlivosti minimálne predčasný. Je potrebné tiež zdôrazniť, že záver
znalca ohľadne prípadného zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osoby v budúcnosti, ak nenastane
pozitívna zmena vo vývoji vzťahov rodičov dieťaťa, nie je podľa názoru odvolacieho súdu záverom
smerujúcim k automatickému zvereniu dieťaťa do starostlivosti otca, ale javí sa ako potrebné v záujme
dieťaťa  (po vykonanom dokazovaní)  uvažovať i o postupe súdu podľa § 44 a nasl. Zákona o rodine
(náhradná starostlivosť).



Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vo výroku, ktorým maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2              veta prvá Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa               (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Odvolací súd konštatuje, že otázka úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. v uvedenom
rozhodnutí súdu prvého stupňa je obmedzená iba do 22. mája 2013, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva účastníkov                 a bola upravená nanovo vyživovacia
povinnosť otca k maloletému.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu v napadnutej časti o výške vyživovacej povinnosti otca pre
maloletého C. odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení, ako aj ustálenej súdnej praxe.                    Pri svojom rozhodovaní o výške výživného
vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku otca vo výške 1.087,27 Eur a z priemerného
čistého mesačného zárobku matky                 vo výške 811,06 Eur. Prihliadol ku skutočnosti, že otec
dieťaťa žije v spoločnej domácnosti             s priateľkou K.. Z., ktorá poberá rodičovský príspevok a
z ich vzťahu pochádza maloletý K. K., nar. XX.XX.XXXX a matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti
s priateľom X.. J., očakávajú narodenie dieťaťa (dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX). Zohľadnil náklady
oboch rodičov v ich súčasných domácnostiach a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého C.
sumou 120 Eur mesačne s účinnosťou                          od 07.09.2011 (od podania návrhu na začatie tohto
súdneho konania) do 31.05.2012 (pribudnutie vyživovacej povinnosti otcovi) a sumou 100 Eur mesačne
s účinnosťou                      od 01.06.2012 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a úprave práv
a povinností rodičov na čas po rozvode ich manželstva, t. j. do 22.05.2013.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otca vznesené
proti výroku súdu prvého stupňa o výživnom a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa rozsahu vyživovacej povinnosti otca pre maloletého C..
Odvolacie námietky otca v tejto časti sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa
a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom. Ani v odvolacom konaní
totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Zdôrazňuje, že  výživné pre maloletého C., určené súdom prvého stupňa,
je primerané tak zárobkovým pomerom otca, jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom,
ako i odôvodneným potrebám maloletého C., a to i s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho odôvodnené
nároky a potreby, ako i jeho zdravotný stav, pričom zohľadňuje i pribudnutie vyživovacej povinnosti otca
od 01.06.2012. Vychádzal i zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine) .

Z týchto dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku                       o
výške výživného za vecne správne.

Otec podaným odvolaním spochybnil i výrok súdu prvého stupňa o úprave jeho styku s maloletým.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o úprave styku otca s mal. C. vychádzal zo znaleckého
posudku súdneho znalca N.. S.Á. Š., N.. a stanoviska kolízneho opatrovníka a rozhodol, že otec je
oprávnený s dieťaťom sa stýkať každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod do 17:00 hod za prítomnosti
matky a bez prítomnosti inej osoby.

Otec dieťaťa vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne interpretoval odpoveď súdneho znalca, ktorý
sa v bode 1.19. svojho znaleckého posudku nevyjadroval k rozsahu styku rodiča, ktorému nebude
dieťa zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom, ale k periodicite striedania pri striedavej osobnej



starostlivosti rodičov. Zdôrazňoval záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že je v záujme dieťaťa
sa s ním stýkať, že je to pre dieťa vhodné a potrebné, a že predlžovanie súčasného stavu zanechá
na dieťati negatívne následky na duševnom zdraví a osobnostnej normalite. Tvrdil, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa ohľadne úpravy jeho styku  považuje za nemiestne, nenáležité a nemajúce oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Je nepochybné, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka                  a otec
sú pri ich výkone zásadne rovnocenní (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Jedným                            z
rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého
dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku                              s
maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy
vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej
miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby
dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by
mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj
maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

Znalecký posudok č. X/XXXX súdneho znalca N.. S. Š., N.., znalca                        z odboru
psychológie, ako i vyjadrenie k námietkam matky znalcom vyhodnotil odvolací súd ako objektívne,
podané skúseným, dlhoročným znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí, vypracované  na vysokej
odbornej úrovni s viditeľným záujmom znalca o ďalší zdravý vývoj dieťaťa.  Bohužiaľ, obaja rodičia v
uvedenom znaleckom posudku hľadali a vytŕhali z neho jednotlivé závery súdneho znalca, ktoré svedčili
v prospech ich procesných návrhov alebo tvrdení, prípadne boli kritické k povahovým vlastnostiam,
správaniu sa alebo prejavom druhého z nich. Podľa názoru odvolacieho ani jeden z rodičov si dôsledne
znalecký posudok neprečítal tak, že by sledoval výlučne zistenia, závery, odporúčania a varovania
súdneho znalca týkajúce sa súčasného psychického stavu maloletého C. a už vôbec sa skutočne
nezamysleli nad ďalším vývojom a osudom maloletého. Na rozdiel od oboch účastníkov tohto súdneho
konania odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia zistenia súdneho znalca týkajúce maloletého
dieťaťa - „Ďalej sú to zmienky o smrti alebo zbieranie sošiek anjelov s príslušnými komentármi, ktoré
sú v mladšom školskom veku nezvyčajné a signalizujú depresívnu poruchu. Informácie o enkopréze,
bolestiach brucha, atď. patria tiež do oblasti psychopatológie. Tieto prejavy nemožno prehliadať alebo
ich považovať za matkine výmysly.“ „Podľa názoru znalca sa jedná o bezradnosť maloletého, ktorý má
prirodzenú potrebu kontaktu s príbuznými ........ a na druhej strane potreba vyjadrenia lojality voči matke,
ktorá je z rozpadu manželstva nešťastná.“ „Psychologickým vyšetrením konštatujem u dieťaťa široký
vejár porúch správania  ........ Detská osobnosť sa nepriaznivo vyvíja. Doterajší vektor vývinu smeruje
k histrónskej poruche ........ voči otcovi demonštruje intenzívny, nediferencovane negatívny vzťah.....
„ Chlapec nevie psychicky spracovať skutočnosť, že môže mať dobrý vzťah k rodičom, ktorí medzi sebou
nemajú dobrý vzťah“, „Maloletý je obeťou (a tak trochu aj spoluvinníkom) patologickej interakcie medzi
rodičmi. Obviňovať z problémov jedného z rodičov nezodpovedá realite. Náprava jestvujúceho stavu je
možná iba radikálnou zmenou týchto interakcií a je v záujme oboch rodičov, aby sa k nej dopracovali, ináč
sa dočkajú mnohonásobne závažnejších maladaptívnych prejavov syna než doteraz.“ „Predlžovanie
terajšieho stavu s istotou zanechá negatívne následky na duševnom zdraví a osobnostnej normalite
dieťaťa.“ „Za 42 rokov praxe som sa nestretol s tak arogantným  a bezočivým správaním sa dieťaťa
voči rodičovi .......“ atď.

Z uvedených citácií zo znaleckého posudku, ako i z obsahu spisu nesporne vyplýva, že maloletý C., na
ktorého záujem odvolací súd predovšetkým prihliadal, prežíva v súčasnosti veľmi ťažké životné obdobie.
Po opustení spoločnej domácnosti otcom sa jeho vzťah k nemu narušil, odmieta stretnutia s ním, správa
sa k nemu neprístojne až vulgárne, a to i za prispenia správania (úmyselného alebo neúmyselného)
sa matky. Podľa názoru znalca je však v záujme dieťaťa stýkať sa pravidelne s otcom. Odvolací súd
je vzhľadom na obsah spisu a závery znaleckého posudku toho názoru, že vzťah dieťaťa s otcom je
potrebné obnoviť postupne. Od roku 2011 sa maloletý s otcom stretával sporadicky, bez prítomnosti
matky len 2 x za nevhodných okolností. Preto je potrebné obnoviť pravidelné stretávanie sa otca s
dieťaťom  nenásilne, zaujať dieťa, prejaviť mu lásku a oddanosť, vysvetliť mu rozchod rodičov, poskytnúť
mu pocit istoty a pod. a neopomenúť, že dieťa je nepochybne traumatizované i narodením nevlastných



súrodencov, ktorým rodičia nesporne venujú väčšiu pozornosť ako jemu, čo je prirodzené v každej, i
fungujúcej rodine.

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd rozsah styku otca s maloletým C., určený súdom prvého
stupňa, v súčasnosti za správny. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho
rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho
súdu, bol podstatný listinný dôkaz, z ktorého súd predovšetkým vychádzal, znalecký posudok súdneho
znalca                     N.. Š., N.., odvolací súd nemal dôvod meniť rozhodnutie súdu prvého stupňa
o úprave styku otca s maloletým, a to ani jeho rozsah a ani rozhodovať do budúcnosti o styku  otca s
dieťaťom bez prítomnosti matky, keď účinnosť tohto rozhodnutia je obmedzená                      do rozvodu
manželstva rodičov maloletého, t. j. do 22.05.2013.

Pokiaľ otec odporúčal odvolaciemu súdu, aby na spresnenie pojmu „spočiatku“ ( styk má prebiehať
spočiatku v sprievode matky) oslovil súdneho znalca na výklad tohto pojmu, odvolací súd musí
konštatovať, že výklad tohto pojmu je mu jasný a nepovažuje za potrebné, aby mu ho vyložil  súdny
znalec.  Nie je v súčasnosti možné konkretizovať (a neurobil tak ani znalec), kedy nastane vo vzťahoch
účastníkov stav, že bude v záujme dieťaťa rozšíriť jeho styk s otcom, a to aj bez prítomnosti matky.

Odvolanie otca smerovalo tiež proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o povinnosti
otca zaplatiť trovy konania štátu vzniknuté v priebehu tohto súdneho konania, ktoré spočívali v trovách
znaleckého dokazovania.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka  predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má štát v občianskom súdnom konaní proti účastníkom
právo na náhradu trov, ktoré v konaní platil za predpokladu, že u účastníkov nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p.). V sporovom konaní má štát právo na náhradu trov
konania voči tomu účastníkovi, ktorému bola uložená povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k
druhému účastníkovi.  Pokiaľ bolo o trovách konania rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na ich náhradu (§ 146 ods. 1,                   § 142 ods. 2, § 144 O.s.p.), patrí štátu právo na náhradu
trov konania proti obom sporovým stranám. V nesporovom konaní štátu vzniká právo na náhradu trov
konania voči tomu účastníkovi, ktorý nemal procesný úspech  so svojím návrhom na rozhodnutie vo veci
samej  alebo procesným stanoviskom  bez ohľadu na to, že súd  takýmto stanoviskom alebo návrhom
na rozhodnutie nie je viazaný.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že na strane účastníkov neboli predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, preto štát má právo na ich náhradu. Trovy štátu v danej veci vznikli v súvislosti s
rozhodovaním súdu v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
ich manželstva, ktoré je konaním nesporovým, a preto je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o tom,
ktorý z účastníkov konania v danej veci je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania, z procesného
úspechu každého z nich. Pokiaľ  súd prvého stupňa po vykonanom znaleckom dokazovaní nevyhovel
v celom rozsahu procesnému návrhu otca dieťa, je potrebné ustáliť, že štátu vzniklo voči nemu právo
na náhradu trov konania.

Odvolací návrh otca maloletého, aby trovy konania štátu zaplatila výlučne matka dieťaťa, nakoľko ich,
podľa jeho názoru, zavinila, nebol dôvodný.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.



Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním matky proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo na
návrh otca nariadené predbežné opatrenie o úprave jeho styku s maloletým C..

Predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1, 2 nariadi súd vždy, ak treba po začatí konania dočasne upraviť
pomery účastníkov. V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj
bez návrhu. Vždy sa vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Preukázať
je potrebné to, že právo bolo porušené, a že k jeho ochrane je potrebné predbežné opatrenie, a
to pri súčasnom preukázaní naliehavosti požadovanej úpravy, pričom oprávnenosť musí byť aspoň
spravdepodobnená.

V preskúmavanej veci správne súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie podľa citovaného
zákonného ustanovenia s poukazom na § 76 O.s.p., keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podal otec po začatí konania vo veci samej, pričom nie je vylúčené predbežným opatrením za splnenia
zákonných predpokladov rozhodnúť aj o dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by
vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná,                 či sa v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov medzi účastníkmi, t. j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. V
každom prípade je však nevyhnutné mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie dočasné, trvajúce v zásade
len do skončenia veci samej, v dôsledku čoho právne vzťahy medzi účastníkmi definitívne nerieši. I
keď predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov, neznamená to, že by bolo možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe návrhu bez
toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti pre záver                                           o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V danej veci bola nepochybne osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, keď maloletý
C. je dieťaťom, pochádzajúcim z manželstva svojich rodičov, ktorí od  júla 2011 nežijú v spoločnej
domácnosti.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec podal na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom dňa
13.02.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu styku                    s maloletým C., o
ktorom návrhu okresný súd rozhodol napadnutým uznesením. Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 8.
apríla 2013, č.k. 5P/240/2011-389 rozhodol vo veci samej, zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti
a výchovy matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého C., rozhodol o zročnom výživnom a upravil i styk otca
s maloletým. Uvedený rozsudok odvolaním napadol otec maloletého vo všetkých výrokoch, týkajúcich
sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu ich manželstva a uvedený
rozsudok predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie spolu                                 s napadnutým
predbežným opatrením.

Rozsudkom zo dňa 08.04.2013, č.k. 7C/170/2011-189 Okresný súd Nové Mesto                 nad Váhom
rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletého C. a úprave ich práv               a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, ktorý rozsudok bol napadnutý oboma účastníkmi odvolaním a bol predložený
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Trenčíne vo veci samej, t. j. o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 08.04.2013, č.k. 5P/240/2011-389 a o odvolaniach proti  rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.04.2013, č.k. 7C/170/2011-189 a o odvolaní proti uzneseniu zo dňa
28.02.2013, č.k. 5P/240/2011-623 rozhodol dňa                       12. júla 2013.



Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, vrátane úpravy styku otca s maloletým C.
do rozvodu manželstva účastníkov, ako i na čas  po rozvode ich manželstva, považoval odvolací súd
nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým C., za nedôvodné
v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní matky voči nariadenému predbežnému opatreniu.
Nakoľko bolo rozhodnuté vo veci samej, nie je daný základný predpoklad pre nariadenie predbežného
opatrenia v požadovanom znení, a to potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Záverom odvolací súd  konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami otca a matky  obsiahnutými
v ich rozsiahlych odvolaniach, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a
ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený
záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e       p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/240/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "65ee6b4e-881e-4ad4-b83a-222f5428bd66:52ff5fce-57fb-4c05-8435-72e6bed16a2f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3511212108.2", "spisova_znacka": "4CoP/140/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/140/2012 z 10. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511212108.2"}], "citovane_v": []}