Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/188/2015 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2019, sp. zn. 9So/188/2015, ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2 Najvyšší súd | 9So/188/2015 | ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01a9ddfd-f01d-4aa2-9c18-41e39d0f25e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/188/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201272
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6014201272.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľky: Y.
Š., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, Z. Z., zastúpená: JUDr. Alena Babišová, advokátka, Pestovateľská
2682/18, Banská Bystrica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2014 o
vdovskom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
20Sd/272/2014-34 zo dňa 06.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/272/2014-34
zo dňa 06.05.2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/272/2014-34 zo dňa 06.05.2015 potvrdil
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie
odporkyne“), ktorým odporkyňa podľa § 74 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky
zo dňa 16.10.2013 o vdovský dôchodok s odôvodnením, že ku dňu 31.01.2010 nezískal jej zomretý
manžel obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, nakoľko získal iba 3 roky a
350 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa súčasne poukázala na § 60 ods. 3 a § 255 ods.
6 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatujúc, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo dňa 17.02.2014 mala navrhovateľka pre nárok na vdovský výsluhový dôchodok zhodnotenú dobu
služobného pomeru zomretého manžela od 31.03.1977 do 27.03.1979, od 15.08.1979 do 30.06.1993,
od 01.07.1993 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.12.2009, preto jej uvedené doby pre nárok na
vdovský dôchodok nehodnotila. Navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka na pojednávaní predložila
krajskému súdu kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, ako
aj správu o právnom stave vyplácania starobných dôchodkov pre bývalých vojakov a policajtov, ktorá
bola predložená na rokovanie výboru Národnej rady SR pre sociálne veci. Navrhovateľka na základe
predložených materiálov žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci s tým, aby bolo odporkyni uložené opätovné prehodnotenie jej nároku na
vdovský dôchodok. Odporkyňa na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne poukazujúc na skutočnosť, že navrhovateľka nesplnila podmienky stanovené zákonom č.
461/2003 Z. z., a to v § 74 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 3 a § 255 ods. 6. Ďalej krajský súd citoval § 60
ods. 3, § 255 ods. 6 a § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V konaní bolo nesporné, že nebohý manžel



navrhovateľky bol ku dňu smrti poberateľom výsluhového dôchodku a navrhovateľke bol rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR č. p.: SRLZ-43.318-6/SZ-2010 zo dňa 23.03.2010 priznaný vdovský výsluhový
dôchodok od 31.01.2010 vo výške 410,73 eur mesačne. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že pre
nárok navrhovateľky na dávku po nebohom manželovi je relevantný charakter dôchodku, ktorý poberal
nebohý ku dňu smrti, resp. na ktorý by mal nárok. Vzhľadom na to, že nebohý manžel navrhovateľky
ku dňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku; ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, resp. invalidný
dôchodok a nezomrel v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, navrhovateľke nevznikol
nárok na vdovský dôchodok. Požiadavka navrhovateľky započítať do doby dôchodkového poistenia celú
dobu dôchodkového poistenia nebohého manžela nemá oporu v zákone ani v predložených dokladoch.
Predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR rieši prípad priznania starobného dôchodku poistencovi,
ktorý splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku v zmysle § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., pretože dosiahol dôchodkový vek 58 rokov a k 31.12.1999 vykonával viac ako 17,5
roka službu v II. kategórii funkcií. V danom prípade aj pri zohľadnení celej doby poistenia, t. j. doby
získanej v osobitnom aj všeobecnom systéme, nebohý manžel navrhovateľky nespĺňa druhú podmienku
pre priznanie starobného dôchodku ani podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., a to dôchodkový vek, pretože zomrel vo veku 51 rokov. Z uvedeného podľa krajského
súdu vyplýva, že aj pripočítaním doby služby nedôjde k zmene charakteru dôchodku, ktorý zostane
výsluhovým dôchodkom, ktorý zakladá navrhovateľke nárok na vdovský výsluhový dôchodok, ktorý jej
aj bol priznaný.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby
odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a zmenil napadnuté rozhodnutie odporkyne a jej návrhu
v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok krajského súdu a napadnuté rozhodnutie odporkyne
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby odporkyni uložil povinnosť zaplatiť jej trovy právneho
zastúpenia vo výške 218,76 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedla, že jej nebohý
manžel V. bol nepretržite zamestnaný viac ako 36 rokov, pričom ako príslušník Policajného zboru
(ďalej aj len „PZ“) odpracoval 16 rokov v II. kategórii funkcií, 6 rokov v I. a posledných 10 rokov v
III. kategórii funkcií. Služobný pomer v PZ ukončil dňom 31.12.2009 a od 01.01.2010 mu bol priznaný
výsluhový dôchodok, ktorý poberal do 31.01.2010, kedy zomrel. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR
č. p.: SRLZ-43.318-6/SZ-2010 zo dňa 23.3.2010 bol navrhovateľke priznaný od 31.01.2010 vdovský
výsluhový dôchodok v sume 410,73 eur. Navrhovateľka je toho názoru, že § 60 ods. 3 a § 255
ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. sa nemôžu aplikovať na posúdenie vdovského dôchodku podľa
všeobecných predpisov sociálneho poistenia. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola Ministerstvom
vnútra SR zhodnotená aj doba základnej vojenskej služby jej nebohého manžela od 31.03.1977 do
27.03.1979 v II. kategórii funkcií. Od 01.01.2010 bol jej manželovi priznaný výsluhový dôchodok, ktorý
poberal do svojej smrti, t. j. jeden mesiac. Rozhodnutie o jeho priznaní mu však nebolo možné doručiť
do jeho rúk, nakoľko bol z dôvodu vážneho onkologického ochorenia hospitalizovaný v nemocnici,
pričom v dôsledku choroby zomrel dňa 31.01.2010 a následne bol navrhovateľke priznaný vdovský
výsluhový dôchodok. Ďalej navrhovateľka uviedla, že okrem doby zhodnotenej pri priznaní výsluhového
dôchodku nebohého manžela ako príslušníka PZ tento ku dňu smrti získal aj 3 roky a 350 dní obdobia
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Mala za to, že nárok na vdovský výsluhový dôchodok,
ktorý jej bol priznaný a nárok na vdovský dôchodok, ktorý jej bol odporkyňou zamietnutý, sú dva od
seba nezávislé nároky, ktorých podmienky by mali byť prehodnotené samostatne. Aj keď jej nebohý
manžel nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme podľa §
72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pre posúdenie z hľadiska výpočtu vdovského dôchodku mala
byť zo strany odporkyne zohľadnená celá doba služby nebohého manžela v PZ, kde odpracoval
viac ako 32 rokov. Navrhovateľka mala za to, že priznanie výsluhového dôchodku, resp. vdovského
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003
Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že jej
požiadavka započítať do doby dôchodkového poistenia celú dobu dôchodkového poistenia jej nebohého
manžela nemá oporu v zákone ani v predložených dokladoch. Na podporu svojho tvrdenia poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/125/2009, 7So/138/2011, 9So/138/2011. Kým zákon
č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a
jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na



dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy
používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh
dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu služby (prípadne náhradnú
dobu výkonu služby). Osobitný systém (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných
dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, z
čoho plynie záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale
nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok. Postup, pri ktorom sa príslušníkom v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku
vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu
dôchodkového zabezpečenia príslušníkov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj
znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Akákoľvek doba poistenia
by mala byť zhodnotená bez ohľadu na to, v ktorom systéme bola zaplatená, a preto zastáva názor, že aj
vtedy, ak by jej nebohý manžel nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom
systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v
osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľke vo výške zodpovedajúcej rozsahu
poistenia vo všeobecnom systéme. V opačnom postupe odporkyne by sa doby poistenia poistenca
vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani
zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby
vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí
ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, nepovažovala za
opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite právne
posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. K námietkam navrhovateľky
uvedeným v odvolaní dodala, že sa k nim vyjadrila v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2014, ktorého
sa v plnom rozsahu pridržiava.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj len „OSP“ alebo aj len „Občiansky súdny poriadok“), začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho
poriadku, odvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľky zo dňa 16.10.2013 o vdovský dôchodok.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:

a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.



Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c/ a obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31.12.2003, ak
boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový
dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

Nebolo sporné, že nebohý manžel navrhovateľky ako príslušník PZ získal viac ako 30 rokov služby, na
základe čoho mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Taktiež nebolo sporné, že vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z., získal obdobie dôchodkového poistenia
(tzv. „civilné zamestnanie“) v rozsahu 3 roky a 350 dní obdobia dôchodkového poistenia ako ani to, že
navrhovateľke bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p.: SRLZ-43.318-6/SZ-2010 zo dňa 23.03.2010
priznaný vdovský výsluhový dôchodok od 31.01.2010 vo výške 410,73 eur mesačne. Sporným sa v
konaní stala otázka, či navrhovateľka splnila podmienky pre priznanie vdovského dôchodku ustanovené
zákonom č. 461/2003 Z. z..

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na vdovský dôchodok
v danej veci za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú v
súlade s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto v súlade s § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP v spojení s § 492 ods. 1 SSP uznesením zo dňa 13.12.2017 prerušil odvolacie konanie a čakal
na rozhodnutie ústavného súdu. Ústavný súd SR nálezom č. k. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019
návrhu najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol:

„..... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej
úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby
zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný
dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo
vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať
ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona č. 461/2003 Z. z..

Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia - rešpektujúc
osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb - ktoré sa po
skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich
účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom
na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie
protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo
znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok
bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by
vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...

... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon č. 461/2003 Z. z. a zákon č. 328/2002 Z. z. upravujú
dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených
týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou
všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb,
ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z



iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre
nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až
nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou
stránkou problému.

Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s
čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“

Vzhľadom na citovaný nález ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého
rozhodnutia odporkyne o nároku na vdovský dôchodok vychádzal z ustanovení § 60 ods. 3 a § 255
ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorých v konaní o nároku na vdovský dôchodok podľa tohto
zákona nemožno navrhovateľke započítať do doby dôchodkového poistenia jej nebohého manžela celú
dobu jeho dôchodkového poistenia, vrátane jeho služby v PZ, nakoľko táto jej bola započítaná za účelom
priznania vdovského výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Bez uvedenej doby služby
získal nebohý manžel navrhovateľky obdobie dôchodkového poistenia v tzv. „civilnom zamestnaní“ v
rozsahu iba 1 445 dní, t. j. 3 roky a 350 dní, takže ku dňu jeho smrti dňa 31.01.2010 vzhľadom na vek
51 rokov nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/
zákona č. 461/2003 Z. z..

Vzhľadom na to, že nebohý manžel navrhovateľky nesplnil dve zákonom ustanovené kumulatívne
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to získanie najmenej 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku, odporkyňa napadnutým rozhodnutím
správne zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky pre vznik
nároku na túto dávku ustanovenej v § 74 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z..

Záverom odvolací súd dodáva, že s námietkou navrhovateľky ohľadom judikatúry Najvyššieho súdu SR,
ktorú predložila krajskému súdu, sa krajský súd vysporiadal v napadnutom rozsudku konštatujúc, že
predložený rozsudok najvyššieho súdu rieši odlišný prípad priznania starobného dôchodku poistencovi,
ktorý splnil podmienky pre jeho priznanie v zmysle § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 274
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie je ho možné aplikovať na prípad navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2
a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto
konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.