Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/99/2017 z 19. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. septembra 2018, sp. zn. 6S/99/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200828.1 Krajský súd Košice | 6S/99/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200828.1 | 2018-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., § 17 zákona č. 222/2004 Z. z., § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/487aaa63-f863-44a5-84c1-6d4508d2b257 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200828.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200828
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200828.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu Controlsystem SK, s.r.o.,
Karpatská 1, 040 01 Košice, IČO: 46 702 661, zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
advokátska kancelária v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101582641/2017 z 18. júla 2017
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 101582641/2017 z 18. 07. 2017, s ktorým podľa
§ 74 ods. 4 zák. č. 63/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100526724/2017 z 24.
03. 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6, zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane 12.553,99
eur za zdaňovacie obdobie november 2014 daňovému subjektu Controlsystem SK, s.r.o., Karpatská 1,
Košice (žalobca).

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na priznanie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
november 2014. O výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 103811751/2016 z 31. 08. 2016. K uvedenému
protokolu na základe výzvy sa žalobca vyjadril o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa
03. 03. 2017 a 15. 03. 2017, ktorých obsahom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených
žalobcom k zisteniam uvedeným v protokole.

3. Správca dane zistil, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2014
deklaroval nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a 11a zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o DPH), kde v riadku 07 základ dane je uvedené 236.199,46 eur a v riadku
08 - 20 % DPH je 47.239,88 eur. Predmetom nadobudnutia tovarov bol nákup tovarov od nemeckých
spoločností na základe faktúr:
- č. FP 2014097 z 30. 10. 2014 dodávateľ Citizen Machinery Europe GmbH, Esslingen základ dane
82.934,00 eur, 20 % DPH 16.586,79 eur nákup CNC stroja Miyano Model: BNA - 42 MSY2
- č. FP 2014099 zo dňa 30. 10. 2014, ten istý dodávateľ základe dane 90.495,36 eur, 20 % DPH
18.099,07 eur, nákup CNC stroja tak ako v predchádzajúcej faktúre,
- č. FP 2014101 zo dňa 21. 11. 2014, dodávateľ FMB Maschinenbaugesellschaft mbH & Co.KG, základ
dane 16.270,00 eur, 20 % DHP 3.254,02 eur, nákup podávača Citizen L 12,



- č. FP2014103 z 18. 11. 2014, dodávateľ Rollwalztechnik Abele + Höltich GmbH, základe dane
46.500,00 eur, 20 % DPH 9.300,00 eur, nákup CNC strojaRWT 30X CNC/FR.
Žalobca v daňovom priznaní deklaroval dodanie strojov s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1
a 4 zákona o DPH od iného členského štátu (Maďarska) na základe vystavených faktúr maďarským
daňovým subjektom s maďarským IČ DPH a to:
- č. 2014021 z 24. 11. 2014, v sume 183.588,43 eur, odberateľ UT product Kft., za dodanie valcovačky
závitov RWT 30XCNC/RF
- č. 2014022 z 22. 08. 2014 v sume 89.500,00 eur odberateľ HOLES Kft., za dodanie CNC sústruhu
QUICK Tech I-42 Ultimate
- č. 2014023 z 28. 11. 2014 v sume 54.500,00 eur odberateľ VESZ-MONT 2000 Kft., za dodanie stroja
CNC Akira Seiki SR3 A XP.

Dňa 15. 08. 2015 správca dane v priebehu daňovej kontroly uskutočnil ústne pojednávanie s konateľom
žalobcu, t.j. Ing. Ľudovítom Körösim, ktorý do zápisnice uviedol, že v riadku 07 a 08 daňového priznania
sú zahrnuté faktúry: č. FP 20114097, č. FP 2014099, č. FP 2014101, č. FP 2014103 a k jednotlivým
faktúram uviedol:
k faktúre č. FP 2014097 - preprava CNC stroja Miano bola realizovaná spoločnosťou YUSEN
LOGISTICS (BENELUX) B.V. RINGDIJK 378, NEDERLAND, do spoločnosti GIGA 2003 Kft., Maďarsko
č. CMR 900009/1. Stroj bol pôvodne objedaný pre spoločnosť GIGA 2003 Kft. Keďže technologický nebol
vhodný pre túto spoločnosť, žalobca hľadal iného odberateľa, stroj bol predaný odberateľovi COOPTIM
Ipari Kft., Maďarsko, č. faktúry 2014031 z 29. 12. 2014. Stroj objednával žalobca e-mailom v roku
2014 od spoločnosti Citizen Machinery Europe GmgH. Preprav4099 - Prepravu objednával žalobca u
špeditéra - zasielateľskej spoločnosti Mission Studio Kft., Maďarsko, faktúra za prepravu č. 805/2014/
V z 20. 11. 2014. Žalobca uhradil prepravu bezhotovostným prevodom 16. 09. 2015 v sume 2.230,00
eur. Fakturované služby zasielateľstva predstavovalo: zabezpečenie prepravy z Holandska - začiatok
prepravy do Maďarska - koniec prepravy. K faktúre č. FP 2014099 - CNC strojMinyano bol prepravený
z Holandska do GIGA 2003 Kft., Maďarsko č. CMR 90000/2. Stroj objednával žalobca e-mailom v roku
2014 od Citizen Machinery Europe GmbH prepravu realizovala Mission Studio Kft Maďarsko, č. faktúry
805/2014/ z 20. 11. 2014. Žalobca uhradil faktúru za prepravu bankovým prevodom 16. 09. 2015 v
sume 2.230 eur. Stroj bol predaný spoločnosti GIGA 2003 Kft. č. faktúry 2014027 12. 12. 2014. Služby
zasielateľstva - prepravy boli zabezpečené od dodávateľa na miesto určenia, t. j. z Holandska začiatok
prepravy, do Maďarska, koniec prepravy. K faktúre č. FP 2014101 - preprava podávacieho zariadenia
k sústruhu Citizen L 12 bola realizovaná spoločnosťou Mission Studio Kft., Maďarsko č. CMR 296 z
20. 11. 2014 pre spoločnosť IS Conncector systems Kft, Maďarsko, č. faktúry za prepravu 809/2014-
V t 24. 11. 2014. Prepravu objednával žalobca u špeditéra - zasielateľská spoločnosť Mission Studio
Kft. Maďarsko. Objednávka bola uskutočnená e-mailom. Prepravné služby boli poskytované špedičnou
spoločnosťou Mission Studio Kft. Žalobca uhradil faktúru za prepravu bankovým prevodom 16. 09. 2015.
Stroj bol prepravený z Nemecka od spoločnosti FMB Maschinenbaugesellschaft mbH - začiatok prepravy
do miesta určenia Maďarsko (IMS Connector systems Kft.) - koniec prepravy. K faktúre č. P 2014103 -
preprava stroja bola realizovaná dodávateľom Rollwalztechnik Abele+Höltich GmbH, faktúra č. R33066
z 18. 11. 2014 s dodacou podmienkou DDU. Začiatok prepravy bol v Nemecku v meste Engen priamo
do Maďarska. Žalobca neobjednával prepravu a ani ju nefinancoval. Stroj bol odpredaný spoločnosti UT
produkt Kft., č. faktúry 2014021 24. 11. 2014.

4. Žalobca v riadku 09 a 10 daňového priznania ( tovary a služby pri ktorých príjemca platí daň podľa
§ 69 ods. 2 a 9 - 12 zákona o DPH) uviedol základ dane 7.648,06 eur a a 20 % DPH 1.529,61 eur z
faktúr za prijaté služby:
- FP č. 2014098 Z 30. 10. 2014 citizen Machinery Europe GmbH, základ dane 443,38 eur, 20 % DPH
488,68 eur, poplatok za clo
- FP č. 2014100 z 30. 10. 2014 Citizen MachineryEurope GmbH, základ dane 2.239,21 eur, 20 % DPH
447,84 eur, poplatok za clo
- FP 2014104 zo 17. 11. 2014 od spoločnosti B.F.B. Sede Lagale Via Corti n.2. Taliansko, základ dane
2.465,47 eur, 20 % DPH 493,O9 eur, poplatok za clo
- FP 2014095 z. 10. 11. 2014 od spoločnosti C-Cool Kft., Maďarsko, základ dane 500 eur, 20 % DPH
100 eur za administratívne práce. Sumu dane 1.529,61 eur žalobca uviedol aj v riadku 21 daňového
priznania - odpočítanie dane podľa § 49 až 54 zákona o DPH, uplatnil samozdanenie. Žalobca deklaroval
v daňovom priznaní aj dodanie tovaru služieb s oslobodením od dane v sume 327,588,43 eur, ktoré
pozostáva z deklarovaného oslobodenia od dane v zmysle faktúr za dodanie strojov vystavených



žalobcom Maďarským spoločnostiam - faktúra č. 2014021 z 24. 11. 2014 - odberateľ UT product Kft.,
v sume 183,588,43 eur
- faktúra č. 2014022 z 28. 11. 2014 - odberateľ HOLES Kft., v sume 89.500 eur
- faktúra č. 2014023 z 28. 11. 2014 - odberateľ VESZ-MONT 2000 Kft., v sume 54.500 eur. Za
účelom preverenia splnenia podmienok pre oslobodenie od dane správnosti posúdenia oslobodenia od
dane, správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) maďarskú daňovú
správu, na základe žiadosti z 15. 04. 2015 vo veci preverenia dodania valcovačky závitov RWT
30XCNC/RF spoločnosti UT product Kft. na základe faktúry č.2014021 dostal odpoveď dňa 02. 07.
2015, z ktorej vyplýva, že prepravcom tovaru bol moz-GO-SPED Bt, Maďarsko. Prepravu objednávala
a zaplatila spoločnosť Rollwalztechnik Abele + Höltich GmbH. Vlastníkom dopravných prostriedkov
bol moz-GO-SPED Bt., Maďarsko. Fakturovaná suma bola uhradená. Stroj je používaný, maďarská
spoločnosť spracováva kovy a stroj nebol ďalej predaný. Prepravu zabezpečil nemecký dodávateľ. Stroj
bol naložený v Nemecku u výrobcu a vyložený na mieste podnikania odberateľa v Maďarsku. Žiadosťou
zo 16. 04. 2015 vo veci preverenia dodania CNC sústruhu QUCK Tech I-42 Ultimate spoločnosti HOLES
Kft na základe vystavenej faktúry č. 2014022 dostal správca dane z Maďarska odpoveď, z ktorej vyplýva,
že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza budova, ktorá je vo vlastníctve maďarskej spoločnosti,
ktorá vykonáva svoju činnosť na uvedenej adrese aj nadobudnutý stroj sa v čase preverovania
maďarskou daňovou správou nachádzal na mieste a bol v prevádzke. Hlavnou podnikateľskou činnosťou
je výroba plastových výrobkov. Preprava bola zabezpečená slovenským daňovým subjektom. Tovar
bola prepravený na adresu stálej prevádzky maďarskej spoločnosti. Žiadosťou zo 16. 04. 2015
preverenie dodania CNC obrábacieho stroja Akira Siki SR 3 A XP spoločnosti VESZ-MONT 2000
Kft. na základe faktúry č. 2014023 z 28. 11. 2014 správca dane dostal odpoveď z Maďarska, z
ktorej vyplýva, že spoločnosť VESZ - MONT 2000 Kft. sídli na adrese Nemesvámos, je aktívna od
r. 1999. Hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti je výroba špeciálnych zariadení strojov na
špeciálne účely. Stroj bol prepravený prepravnou spoločnosťou KorHer CSoport Kft., prevzal ho konateľ
spoločnosti. Nadobudnutie bolo zaevidované v účtovníctve v hlavnej účtovnej knihe a DPH záznamoch
spoločnosti. Spoločnosť zaúčtovala transakcie ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Stroj nebol
ďalej predaný. Spoločnosť ho používaj od jeho nadobudnutia. Faktúra bola vystavená slovenskou
spoločnosťou. Žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru. Z dostupných dokladov vyplýva,
že žalobca doviezol Akira Seiki SR3 XP CNC center od Taiwanból vásárolta. Stroj bol prepravený
do slovinského prístavu Koper loďou. Následne zo Slovinska priamo na územie Maďarska. Konateľ
maďarskej spoločnosti nemal vedomosť o tom ako bol tovar prepravený zo Slovinska na Slovensko a
potom do Maďarska. Nemal informácie o okolnostiach prepravy. Po doručení odpovedí z Maďarska
správca dane vykonal ústne pojednávanie, na ktoré predvolal konateľa žalobcu a do zápisnice z 11.
07 2016 sa vyjadril k preprave pri nákupe a predaji stroja ANKIRA Seiki SR3 XP CNC fakturovaného
spoločnosťou VESZ - MONT 2000 Kft. na základe vystavenej faktúry č. 2014023 a uviedol, že obrábací
stroj bol prepravovaný z Tajwanu loďou do Koperu v Slovinsku a zo Slovinska do Budapešti železnicou.
Prepravu realizovala prepravná spoločnosť KUHNE + NAGEL Kft. na základe požiadavky (e-mailovej)
žalobcu spoločnosť KUHNE & NAGEL Kft. vystavila za poskytnuté prepravné služby faktúru č. 1468405
z 2. 12. 2014. Fakturovaná bola suma 2.976,71 eur. Faktúra bola uhradená. Tovar bol následne
prepravený k zákazníkovi spoločnosti KorHer Soport Kft., prepravný list č. NP 464132 s dátumom
prepravy 20. 11. 2014. Prepravu obrábacieho stroja z Budapešti k zákazníkovi VESZ - MONT 2000 Kft.
v Maďarsku hradila spoločnosť VESZ - MONT 2000 Kft ako je to uvedené aj na fakture č. 2014023,
vystavenej daňovým subjektom Controlsystem SK, s.r.o. - EXW Dunaharaszti.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vydal rozhodnutie č. 100526724/2017 z
24. 03. 2017, ktorým vyrubil rozdiel v sume 12.553,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2014. Nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2014 v sume 9.258 eur a vyrubil daň v sume 3.295,99 eur. Uviedol, že v zmysle § 17 ods. 1, 2,
3 a § 20 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH a daňovou kontrolou zisteného skutkového stavu v kontrolovanom
zdaňovacom období november 2014 žalobcovi vznikla daňová povinnosť z faktúr č. FP 2014101 z 21.
11. 2014 základ dane 16.270,00 eur, DHP 3254,02 eur a č. FP 2014103 z 18. 11. 2014 základ dane
46.500,00 eur DPH 9.300 eur, celkom daň z nadobudnutia tovaru podľa § 11 zákona o DPH v nadväznosti
na § 17 ods. 2 zákona v zdaňovacom období november 2014 je 9.300,00 + 3.254,02 = 12.554,02 eur,
nevznikla žalobcovi daňová povinnosť z faktúr FP 2014097 z 30. 10. 2014, základ dane 82.934,00 DPH
16.586,79 eur a č. FP 2014099 z 30. 10. 2014, základ dane 90.495,36 eur, DPH 18.099,07 eur, rozdiel
dane v riadku 08 daňového priznania je 34.685,89 eur.



6. Na základe predložených dokladov informácií z MVI a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že pokiaľ
ide o nákup stroja zo Slovinska a jeho predaj do Maďarska, jedná sa o dovoz stroja, ktorého režim
zdanenia upravuje zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ( zákon o DPH). V osobitných
ustanoveniach tovar nebol prepravený na územie Slovenskej republiky, nemohol ho dodať od Maďarska
v režime s oslobodením od dane v riadku 15 a 16 daňového priznania a zároveň uviesť v kontrolnom
výkaze DPH. Poukázal aj na rozsudok ESD C - 536/2008 a C - 539/2008 podľa ktorých ak platiteľovi
vznikla povinnosť priznať daň z nadobudnutia tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým si
tovar objednal, pričom preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, nemá právo na odpočítanie tejto
dane v štáte, v ktorom priznal daň z nadobudnutia. Podľa bodu 35 tohto rozsudku musí byť zaručené
zdanenie nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva v tom štáte, kde skončila preprava tovaru a kde
došlo ku konečnej spotrebe. Podľa bodu 40 tohto rozsudku jednou z podmienok na odpočítanie dane je
podmienka, že nadobudnutý tovar bude využitý pre účely zdaniteľných plnení platiteľa. Podľa bodu 41
tohto rozsudku ak platiteľ dane zdanil nadobudnutie tovaru v štáte, ktorý mu pridelil IČ DPH a pod ktorým
si tovar objednal, pričom preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, potom z toho postupu vyplýva,
že tovar v skutočnosti nebol dovezený do štátu, kde bola priznaná daň z nadobudnutia. Podľa bodu
44 tohto rozsudku ak by sa právo na odpočet dane priznalo v štáte, kde neskončila preprava tovaru,
mohol by viesť k narušeniu potrebného účinku zákona, keďže zdaniteľná osoba (platiteľ), ktorej by sa
priznalo právo na odpočet dane by už nebola motivovaná preukázať zdanenie nadobudnutého tovaru v
členskom štáte, kde skončila preprava tovaru. V danom prípade žalobca nebol registrovaný v Maďarsku
na DPH. Tovar si objednal pod slovenským IČ DPH SK 2023554445. Preprava tovaru - strojov skončila v
Maďarsku a preto žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane a nemá právo na odpočítanie dane
v sume 47.239,88 eur. Z faktúr č. FP 2014097, FP 2014099, FP 2014101 a FP 2014103.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 101582641/2017
z 18. 07. 2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 10526724/2017 z 24. 03. 2017.

8. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol toto:

Finančné riaditeľstvo SR k námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sa týkajú neprávneho posúdenia
sporných obchodných prípadov a k tvrdeniu, že správca dane mal posúdiť transakcie ako trojstranný
obchod a postupovať podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, uvádza,
že ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 17 ods. 1 až 3
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vzájomne súvisia a takto ich posudzoval aj správa
dane pri vyhodnocovaní získaných dôkazov. Základným pravidlom určenia miesta nadobudnutia tovaru
z iného členského štátu je, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko, ak a
preprava tovaru dodaného z iného členského štátu skončí na území SR. Nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu na území SR je zdaniteľným obchodom v tuzemsku, ak je tovar fyzicky prepravený z
iného členského štátu do tuzemska - § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa
tohto ustanovenia postupoval odvolávajúci sa daňový subjekt Controlsystem SK, s.r.o., - na základe
získaných dôkazov správca dane tento postup posúdil ako postup v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že aj keď správca dane
vec neposudzoval ako trojstranný obchod ale ako reťazový obchod, nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože pre
daňový subjekt bol tovar dodaný v Nemecku pričom toto dodanie nebolo spojené s odoslaním nie je
opodstatnené. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu sa určuje miesto
dodania tovaru (dodávateľ uskutoční zdaniteľný obchod, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať,
avšak uplatní oslobodenie od dane) a zároveň pre ten istý tovar sa určuje miesto nadobudnutia tovaru
(nadobúdateľ uskutoční zdaniteľný obchod v členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončí). Podľa §
17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. znení neskorších predpisov miestom nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k
nadobúdateľovi. V tomto ustanovení je zakotvené základné pravidlo určenia miesta nadobudnutia tovaru
z iného členského štátu. Okrem toho podľa § 17 ods. 2 tohto zákona platí, že zdanenie nadobudnutia
tovaru bude v tuzemsku, ak si objednávateľ objednal tovar pod identifikačným číslom pre DPH, ktoré
mu bolo pridelené v tuzemsku (odvolávajúci sa daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. si objednal tovar
pod IČ DPH, ktoré mu bolo pridelené na Slovensku, teda zdanenie nadobudnutia bude na Slovensku).
Takéto určenie miesta nadobudnutia tovaru nebude platiť v tom prípade, ak daňový subjekt preukáže,
že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru (v tomto
prípade v Maďarsku). Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode



a podmienky pre posúdenie, či sa jedná o trojstranný obchod, sú definované okrem § 45 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov - oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode podľa §
45 miesto podľa ods. 1, ak
a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v
ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň
v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň
b/ prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80
c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru a
d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a),
to znamená, na obchode sa zúčastňujú tri osoby z troch rôznych členských štátov a predmetom
obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa
k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. V zmysle citovaného
ustanovenia § 17 ods. 4 sa teda určuje miesto nadobudnutia tovaru pri trojstranných obchodoch.
Trojstranný obchod znemená, že ten istý tovar je predmetom dvoch kúpnych zmlúv (dve po sebe
nasledujúce dodania toho isteného tovaru), pričom jedna z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka.
Osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov sa týka len tých trojstranných obchodov, ktoré spĺňajú podmienky:
- ide o obchod medzi tromi platiteľmi dane, ktorí sú registrovaní v troch členských štátoch
- prvý dodávateľ má uzatvorenú zmluvu s prvým odberateľom, ktorý si objedná tovar pod identifikačným
číslom prideleným v členskom štáte, kde sídli, ale dá pokyn na prepravenie tovaru druhému odberateľovi
(tzv. nepohyblivá dodávka je dodávka od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi). Tzv. pohyblivá
dodávka je dodávka tovaru, s ktorou je spojené odoslanie alebo preprava tovaru. Všetky ostatné
sú nepohyblivé dodávky a miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. V
preverovanom prípade je pohyblivá dodávka od nemeckých dodávateľov slovenskému daňovému
subjektu Controlsystem SK s.r.o.
- prvý odberateľ má uzatvorenú kúpnu zmluvu s druhým odberateľom na ten istý tovar
- tovar je prepravený od dodávateľa k druhému odberateľovi prvým dodávateľom prípadne prvým
odberateľom prípadne prepravnou firmou na ich účet
- prvý odberateľ nie je zaregistrovaný pre DPH v štáte skončenia prepravy - dodávateľ vyhotoví faktúru
pre prvého odberateľa - prvý odberateľ a zároveň dodávateľ vyhotoví faktúru pre druhého odberateľa.
V predmetnom prípade ide o dve dodávky tovaru:
- nemecké spoločnosti dodávajú tovar slovenskému daňovému subjektu Controlsystem SK s.r.o.
- slovenský daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. dodáva tovar - stroje maďarským spoločnostiam.
Prvá dodávka je pohyblivá dodávka, nakoľko preprava tovaru začína v Nemecku a končí v Maďarsku
a uskutočnila sa pod dispozičnou mocou slovenského daňového subjektu Controlsystem SK s.r.o.
(Nemecko - Controlsystem SK s.r.o.). Druhá dodávka je nepohyblivá dodávka (Controlsystem SK s.r.o.
- maďarské spoločnosti). Nemecké spoločnosti vystavili pre Controlsystem SK s.r.o. faktúry bez dane,
nakoľko dodanie tovaru je oslobodené od dane a uviedli v súhrnnom výkaze podanom u svojho správcu
dane dodanie tovaru. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že postup správcu dane bol správny, pretože
ak daňový subjekt Controlsystem SR s.r.o. tvrdí, že nebol povinný odviesť daň na Slovensku, potom sa
mal registrovať v Maďarsku - v členskom štáte druhého odberateľa, keďže v Maďarsku mal zdaniteľný
obchod, t.j. nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (získal právo disponovať s tovarom, kde sa
preprava tovaru skončila) a následne mal fakturovať tovar kupujúcemu z Maďarska s DPH platnou
v Maďarsku. Aby sa prvý odberateľ nemusel registrovať v členskom štáte druhého odberateľa (pri
trojstrannom obchode), daňová povinnosť sa prenáša na kupujúceho v krajine druhého odberateľa v
Maďarsku. Zákon však pre takýto postu stanovuje podmienky, a to:
- platiteľ dane v členskom štáte prvého odberateľa musí do súhrnného výkazu uviesť dodanie tovaru
do iného členského štátu (v súhrnom výkaze označí tento zdaniteľný obchod pod osobitným symbolom
trojstranného obchodu)
- zároveň na faktúre uvedie informáciu pre druhého odberateľa aj pre správcu dane, že ide o trojstranný
obchod. Odvolávajúci sa daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. tieto povinnosti stanovené zákonom
nesplnil, uplatnil samozdanenie z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 11 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov) a následne podľa daňového priznania, účtovníctva, evidencie a
DPH dodal tovar s oslobodením od dane. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane pri
posúdení zdanenia nadobudnutia tovaru v SR postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov a uplatnil základný princíp určenia miesta nadobudnutia tovaru z
iného členského štátu - Maďarsko, t. j. tovar má byť zdanený v členskom štáte, v ktorom sa skončí



preprava. Následne správca dane posudzoval aj tú skutočnosť, že odvolávajúci sa daňový subjekt
Controlsystem SK, s.r.o. použil pri objednávke slovenské identifikačné číslo pre DPH, aj keď dal pokyn
dodávateľovi, aby bol tovar prepravený do Maďarska. Nemeckí dodávatelia v obidvoch prípadoch uviedli
podľa údajov systému VIES dodanie tovaru do iného členského štátu vo svojom súhrnnom výkaze
za 11/2014, teda uplatnili režim oslobodenia od dane a mali k dispozícii slovenské identifikačné číslo
DPH, pod ktorým si daňový subjekt Controlsystem SK, s.r.o., tovar objednal. Povinnosť zaplatiť dňa
vzniká daňovému subjektu Controlsystem SK, s.r.o., aj v Maďarsku, nemá možnosť odpočítania dane v
Maďarsku). Odvolávajúci sa daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. nemá právo na odpočítanie dane
z nadobudnutia tovaru v SR, pretože tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody (rozsudky SD EÚ
C-536/08 a C-539/08), podľa ktorých ak by sa právo na odpočet v takom prípade priznalo, mohlo by dôjsť
k narušeniu základného princípu DPH, keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet,
by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva,
kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
umožňuje daňovému subjektu Controlsystem SK s.r.o. aby opravil základ dane z nadobudnutia tovaru
na Slovensku na nulu, ak preukáže, že zaplatil daň z nadobudnutia tovaru v Maďarsku a správca
dane mu daň vráti. Týmto postupom zákon č. 222/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov zabraňuje
tomu aby nedochádzalo k daňovým únikom a DPH bola v rámci intrakomunitárnych obchodov správne
vybratá. Výkladom príslušných ustanovení Šiestej smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty;
jednotný základ jej stanovenia, ktorá je právnym základom zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov pri reťazových obchodoch sa zaoberal aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev. Rozsudkom v
prípade C-245/04 (EMAG) zo dňa 6. apríla 2006 poskytol výklad príslušných ustanovení Šiestej smernice
týkajúcich sa uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri reťazových obchodoch, konkrétne ustanovení
sa určenia miesta dodania pri pohyblivej dodávke tovaru (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2204 Z.
z. v znení neskorších predpisov), určenia miesta dodania pri nepohyblivej dodávke tovaru (§ 13 ods. 1
písm. c/ tohto zákona) a uplatnenia oslobodenia od dane pri tzv. intrakomunitárnej dodávke tovaru (§ 43
tohto zákona), to znamená dodávke tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ktorá
je pohyblivou dodávkou tovaru. Základné zásady vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora ES v prípade
C-245/04 premietnuté na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
sú nasledovné:
- dve po sebe nasledujúce dodávky by mohli byť oslobodené od dane podľa § 43 tohto zákona
(oslobodenie od dane pri intrakomunitárnej dodávke tovaru, t. j. dodávke tovaru z tuzemska do
iného členského štátu osobe, ktorá je registrovaná pre DPH v inom členskom štáte), iba ak by
obe dodávky predstavovali súčasne jediný pohyb tovaru v rámci Európskej únie, čo znamená, že
miestom prvého dodania tovaru by bol členský štát začatia prepravy alebo odoslania tovaru a miestom
prvého nadobudnutia tovaru by bol členský štát ukončenia prepravy alebo odoslania tovaru a súčasne
miestom druhého dodania tovaru by bol členský štát začatia prepravy alebo odoslania tovaru a miestom
nadobudnutia tovaru by bol členský štát ukončenia prepravy alebo odoslania tovaru; takáto reťazová
súvislosť je však nelogická, preto nemôžu byť od dane oslobodené obidve dodávky tovaru,
- § 43 tohto zákona nemožno vykladať v tom zmysle, že obom po sebe nasledujúcim súčasným
dodávkam tovaru možno pripísať len jediný pohyb tovaru v rámci Európskej únie, hoci dve po sebe
nasledujúce dodávky zakladajú iba jediný pohyb tvaru, musia byť považované za časovo po sebe
nasledujúce,
- druhý dodávateľ môže previesť na druhého odberateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba
ak ho predtým dostane od prvého dodávateľa, a preto k druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní
prvej dodávky,
- ak dve po sebe nasledujúce dodávky tovaru za úhradu vykonané zdaniteľnými osobami týkajúce sa
toho istého tovaru zakladajú jedinú prepravu alebo odoslanie tovaru v rámci Európskej únie, takáto
preprava alebo odoslanie môže byť priradené iba k jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude
oslobodená od dane podľa § 43 tohto zákona,
- ak dodávka, ktorá zakladá prepravu alebo odoslanie tovaru v rámci Európskej únie a ktorá má za
následok nadobudnutie tovaru v rámci Európskej únie zdaňované v členskom štáte skončenia prepravy
alebo odoslania tovaru, je prvou z dvoch dodávok tovaru, druhá dodávka sa považuje za dodávku s
miestom dodania v členskom štáte nadobudnutia tovaru, ktoré (nadobudnutie tovaru) predchádzalo
druhej dodávke tovaru, teda dodávke tovaru v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy
tovaru. Aplikáciou tohto rozsudku na obchodné transakcie realizované odvolávajúcim sa daňovým
subjektom Controlsystem SK, s.r.o. je možné konštatovať, že prvá dodávka tovaru, medzi nemeckým
dodávateľmi FMB Maschinenbauegesellschaft mbH (faktúra č. FP 2014101) a Rollwalztechnik Alebe



+Hölticha GmbH (faktúra č. FP 2014103) obe so sídlom v Nemecku a Controlsystem Sk, s.r.o., bola
pohyblivá dodávka, nemeckí dodávatelia dodali tovar na Slovensko a uplatnili oslobodenie od dane,
daňový subjekt Controlsystem SK, s.r.o., nadobudol tovar na Slovensku a mal odviesť daň bez možnosti
odpočítania dane, pretože dodávky nepoužil na svoje zdaniteľné obchody na Slovensku.

9. Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. 101582641/2017 z 18. 07. 2017
prípadne aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť, vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu
trov konania. V žalobe poukazuje na to, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101582641/017
z 18. 07. 2017 nemá oporu v zákone a uvedeným rozhodnutím žalovaného boli porušené práva alebo
právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca tvrdí, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobné body sú
nasledovné:
Žalovaný uvádza, že podmienky pre posúdenie, či sa jedná o trojstranný obchod, súd definované
okrem § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. aj v ustanovení § 17 ods. 4 tohto zákona. Žalobca uvádza,
že hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod sú uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. V ustanovení §17 ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého žalobca do
súhrnného výkazu mal uviesť dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 80 zákona a v ustanovení
§ 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého žalobca mal na faktúre uviesť informáciu, že ide o
trojstranný obchod ide o formálno-právne podmienky. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ich
rozhodnutia nie sú založené na nesplnení uvedených hmotnoprávnych podmienok. V zistení, že žalobca
dodanie tovaru do iného členského štátu nevykázal podľa § 80 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.
z., ako účastník na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ (pozn. Žalobca vykázal uvedené dodanie
tovaru podľa § 80 ods. 1 spím. a) zákona č. 222/2004 Z. z.) a na faktúre neuviedol podľa § 45 ods.
3 zákona č. 222/2004 Z. z. informáciu, že ide o trojstranný obchod, ide o formálne vady, ktorí nič
nemôžu zmeniť na tom, že podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. boli splnené. Tieto formálne vady sú späté s tým, že žalobca uplatnil postup (tzv. „samozdanenie“)
podľa § 11 a 11a zákona č. 222/2004 Z. z. Jednou zo zásadných námietok žalobcu bolo to, že správca
dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, neprihliadol na skutočný obsah
právnych úkonov a zistených skutočností, teda neprihliadol na to, že išlo o trojstranný obchod. Ako
už bolo uvedené z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ich rozhodnutia nie sú založené na
nesplnení uvedených hmotnoprávnych podmienok ale len na nesplnení formálno-právnych podmienok,
ktoré však nič nemenia na tom, že išlo o trojstranný obchod. Zásada formulovaná v ustanovení § 3
ods. 6 Daňového poriadku znamená, že stav skutkový má prednosť pred stavom formálno-právnym
a správne orgány mali podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku prihliadnuť na skutočný obsah právnych
úkonov. Právomoc priznaná správnemu orgánu posudzovať skutočný obsah právnych úkonov nemá
povahu exkluzívneho právneho privilégia, ale zahŕňa jeho povinnosť uplatňovať ju v súlade s účelom,
na ktorý mu bola zverená. Orgán verejnej moci pri uplatňovaní zásady oficiality nie je len oprávnený
ale aj povinný postupovať podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku vždy, ak sú na to splnené podmienky
a to bez ohľadu na to, či tento postup je v prospech alebo v neprospech žalobcu v pozícii daňového
subjektu alebo správcu dane. Ak správne orgány nepostupovali podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku
a neprihliadli na skutočný obsah právnych úkonov, kde o procesný postup správneho orgánu, ktorým
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čím sú splnené podmienky pre žalobný
bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm g/ Správneho súdneho poriadku. Hmotnoprávne
podmienky pre trojstranný obchod sú uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a z
rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že tieto podmienky splnené neboli. Podľa ustanovenia § 45
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý
odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru
u tejto osoby sa považuje za zdanené. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože napriek tomu, že podmienky pre trojstranný obchod uvedené v ustanovení §
45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené konal v rozpore s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. a žalobcovi v pozícii prvého odberateľa uložil povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru
z iného členského štátu, ktoré sa u žalobcu považovalo za zdanené, čím sú splnené podmienky pre
žalobný bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku. Žalovaný
postup podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. odôvodňuje tým, že pri trojstrannom
obchode ide o dve po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru, pričom jedna z týchto dodávok je
tzv. nepohyblivá dodávka. V preverovanom prípade prvá dodávka z Nemecka k žalobcovi bola pohyblivá



dodávka a druhá dodávka od žalobcu k maďarským odberateľom bola nepohyblivá dodávka. Žalobca
namieta, že pri trojstranných obchodoch v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. sa tovar z Nemecka nedodával žalobcovi, ale tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo od
prvého dodávateľa z Nemecka k druhému odberateľovi do iného členského štátu, teda do Maďarska.
Aj v uvedenom tvrdení žalovaného ide o nesprávne právne posúdenie veci, čím sú splnené podmienky
pre žalobný bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku. K
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG žalobca namieta, že skutkový stav daňovej
transakcie žalobcu je zásadne odlišný od skutkového stavu, z ktorého vychádzal Súdny dvor EÚ v
rozsudku vo veci C-245/04 EMAG. V súdnom spore, ktorý riešil Súdny dvor EÚ obchod prebiehal
medzi troma zdaniteľnými osobami usadenými v dvoch rôznych členských štátoch, a teda nemohlo sa
jednať o trojstranný obchod. V prípade žalobcu obchod prebiehal medzi troma zdaniteľnými osobami
usadenými v troch rôznych členských štátoch a žalobca tvrdil, že boli splnené podmienky pre trojstranný
obchod. Z uvedeného je zrejmé, že tento rozsudok nie je možné na daný prípad aplikovať. Žalobca
v nadväznosti na povinnosť postupovať podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ako ďalšiu zásadnú
námietku uvádzal, že účelom správy daní je správne zistenie dane a postup správcu dane v konaní o
prepísaní dane z pridanej hodnoty sleduje reparačný charakter. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval
na to, že ak by postupoval správne a zdaniteľné obchody by aj po formálnej stránke deklaroval ako
trojstranné obchody, jeho daňová povinnosť a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu by bol rovnaký, ako
v prípade jeho nesprávneho postupu. Podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. V daňovom
konaní nie je prípustná koncentrácia konania a odvolací orgán sa musí vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta
Daňového poriadku, pretože v rozhodnutí o odvolaní a s touto zásadnou námietkou žalobcu nikde
nevysporiadal. Ak odvolací orgán v odvolacom konaní nepostupuje podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá
veta Daňového poriadku a v rozhodnutí sa nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní,
teda nepreskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, ide o procesný postup
správneho orgánu, ktorým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čím sú splnené
podmienky pre žalobný bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku.

10. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť a k námietkam uvedeným v žalobe
uvádza toto: Žalovaný k námietkam žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy
je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť dane, za podmienok uvedených v
príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do
štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút
zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie
podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené
povinnosti splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva
upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt
má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne
preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno
tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje
bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený
a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme
za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné
skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto
činnosti správcu dane, prechádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou
rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu
so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 1
daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,



skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.
Žalovaný k tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že miesto nadobudnutia tovaru z
iného členského štátu pri trojstrannom obchode a podmienky pre posúdenie, či sa jedná o trojstranný
obchod, sú definované okrem § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov - oslobodenie
od dane pri trojstrannom obchode aj v ustanovení § 17 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého je miesto
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 miesto podľa ods.
1, ak
a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte,
v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň
v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň
b/ prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa§ 80
c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru a
d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a/,
to znamená, na obchode sa zúčastňujú tri osoby z troch rôznych členských štátov a predmetom
obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa
k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. V zmysle citovaného
ustanovenia § 17 ods. 4 sa teda určuje miesto nadobudnutia tovaru pri trojstranných obchodoch.
Trojstranný obchod znamená, že ten istý tovar je predmetom dvoch kúpnych zmlúv (dve po sebe
nasledujúce dodania toho istého tovaru), pričom jedna z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka.
Osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov sa týka len tých trojstranných obchodov, ktoré spĺňajú podmienky:
- ide o obchod medzi tromi platiteľmi dane, ktorí sú registrovaní v troch členských štátoch
- prvý dodávateľ má uzatvorenú zmluvu s prvým odberateľom, ktorý si objedná tovar pod identifikačným
číslom prideleným v členskom štáte, kde sídli, ale dá pokyn na prepravenie tovaru druhému odberateľovi
(tzv. nepohyblivá dodávka je dodávka od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi). Tzv. pohyblivá
dodávka je dodávka tovaru, s ktorou je spojené odoslanie alebo preprava tovaru. Všetky ostatné sú
nepohyblivé dodávky a miesto dodania a určuje podľa § 13 ods. 1 spím. c/ tohto zákona. V preverovanom
prípade je pohyblivá dodávka od nemeckých dodávateľov žalobcovi Controlsystem SK, s.r.o.
- prvý odberateľ má uzatvorenú kúpnu zmluvu s druhým odberateľom na ten istý tovar
- tovar je prepravený od dodávateľa k druhému odberateľovi prvým dodávateľom prípadne prvým
odberateľom, prípadne prepravnou firmou na ich účet
- prvý odberateľ nie je zaregistrovaný pre DPH v štáte skončenia prepravy - dodávateľ vyhotoví faktúru
pre prvého odberateľa - prvý odberateľ a zároveň dodávateľ vyhotoví faktúru pre druhého odberateľa.
V predmetom prípade ide o dve dodávky tovaru:
- nemecké spoločnosti dodávajú tovar žalobcovi
- žalobca dodáva tovar maďarským spoločnostiam.
Prvá dodávka je pohyblivá dodávka, nakoľko preprava tovaru začína v Nemecku a končí v Maďarsku a
uskutočnila a pod dispozičnou mocou žalobcu (Nemecko-Controlsystem Sk, s.r.o.). Druhá dodávka je
nepohyblivá dodávka (Controlsystem SK, s.r.o., - maďarské spoločnosti). Nemecké spoločnosti vystavili
pre žalobcu faktúry bez dane, nakoľko dodanie tovaru je oslobodené od dane a uviedli v súhrnnom
výkaze podanom u svojho správcu dane dodanie tovaru. Podľa žalovaného bol postup správcu dane
správny, pretože ak žalobca tvrdí, že nebol povinný odviesť daň na Slovensku, potom sa mal registrovať
v Maďarsku - v členskom štáte druhého odberateľa, keďže v Maďarsku mal zdaniteľný obchod, t. j.
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (získal právo disponovať s tovarom, kde sa preprava tovaru
skončila) a následne mal fakturovať tovar kupujúcemu z Maďarska s DPH platnou v Maďarsku. Aby sa
prvý odberateľ nemusel registrovať v členskom štáte druhého odberateľa (pri trojstrannom obchode),
daňová povinnosť sa prenáša na kupujúceho v krajine druhého odberateľa v Maďarsku. Zákon však pre
takýto postup ustanovuje podmienky, a to :
- platiteľ dane v členskom štáte prvého odberateľa musí do súhrnného výkazu uviesť dodanie tovaru do
iného členského štátu (v súhrnnom výkaze označí tento zdaniteľný obchod pod osobitným symbolom
trojstranného obchodu).
- zároveň na faktúre uvedie informáciu pre druhého odberateľa aj pre správcu dane, že ide o trojstranný
obchod. Žalobca tieto povinnosti stanovené zákonom nesplnil, uplatnil samozdanenie z nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu (§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a



následne podľa daňového priznania, účtovníctva, evidencia a DPH dodal tovar s oslobodením od dane.
V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora ES C-245/04 žalovaný uvádza, že tento rozsudok a týkal
výkladu príslušných ustanovení Šiestej smernice týkajúcich sa uplatňovania dane z pridanej hodnoty
pri reťazových obchodoch, konkrétne ustanovení týkajúcich sa určenia miesta dodania pri pohyblivej
dodávke tovaru (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), určenia
miesta dodania pri nepohyblivej dodávke tovaru (§ 13 ods. 1 písm. c/ tohto zákona) a uplatnenia
oslobodenia od dane pri tzv. intrakomunitárnej dodávke tovaru (§ 43 tohto zákona), čo znamená dodávke
tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ktorá je pohyblivou dodávkou tovaru.
Žalovaný sa na základe vykonaného dokazovania stotožnil so závermi správcu dane o tom, že žalobca
má povinnosť platiť dňa pri nadobudnutí, ale nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/
a c/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dane. Tieto závery majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Žalovaný a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne
vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami a pri
rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane ako aj žalovaného
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR
z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že všetky námietky daňového
subjektu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len
SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil
sa obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom administratívnych spisov žalovaného
ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Žalobca v podanej žalobe nenamieta zistený skutkový stav tak ako bol zistený správcom dane
a ako vyplýva aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane, ale
poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v zákone a boli ním porušené jeho práva
a právom chránené záujmy, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukazuje
predovšetkým na to, že podmienky pre trojstranný obchod boli splnené aj napriek formálnym vadám
ako nevykázanie, dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 70 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH,
neuvedenie identifikácie na faktúre, že sa jedná o trojstranný obchod, že správny orgány neprihliadali
na to, že išlo o trojstranný obchod a rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane sú založené na
procesných predpisoch ale nie sú založené na nesplnení ich hmotnoprávnych podmienok, prečo má
zato, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, hoci aj napriek splneným
podmienkam trojstranného obchodu predsa žalobcovi uložili v pozícii I. odberateľa povinnosť platiť
daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktoré sa u neho považovalo za zdanenie. Tovar
z Nemecka sa nedodával jemu ale tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo od I. dodávateľa z
Nemecka k II. odberateľovi do iného členského štátu, t.j. Maďarska. Podľa jeho názoru na daný prípad
nemožno aplikovať rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG.

14. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je
potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

16. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so



všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

17. Podľa § 24 ods. 5 daňového poriadku na doklad znejúci na existujúcu osobu v čase vydania dokladu
sa daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

18. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 daného poriadku jednoznačne vyplýva že dôkazné bremeno je
na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca
daní tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt má okrem iného aj povinnosť sám si daňovú povinnosť
vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom vedeného účtovníctva a iných
listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má
aj dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré však vedie
správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných
procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane, alebo iné skutočnosti pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane v súlade s ust. § 3 ods. 3 daného poriadku hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

19. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci predovšetkým
poukazujúceho na to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre trojstranný obchod aj napriek
formálnym vadám, ktorá sám uznáva a uvádza aj v samotnej žalobe, je potrebné uviesť, že miestom
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode a podmienky pre posúdenie či
sa jedná o trojstranný obchod, sú definované okrem § 45 zákona o DPH - oslobodenie od dane pri
trojstrannom obchode aj v § 17 ods. 4 zákona o DPH.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,
kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

21. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovar objedná, tovar pod identifikačným číslom
pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa končí odoslanie alebo
preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý
nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Jednak
týmto nie je dotknutý.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru
z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo
preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

23. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri
trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa ods. 1 ak
a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte,
v ktorom a skončí odoslanie alebo preprava tovaru a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň
v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a je osobou povinnou platiť daň
b/ prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnom výkaze podľa § 80
c/ prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v
členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a
d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a/.

24. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie, ak
a/ sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravný priamo od I. dodávateľa k II. odberateľovi z jedného členského štátu do iného
členského štátu
b/ osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň troch rôznych členských štátov
c/ prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,
bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte II. odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a II.
odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň



d/ tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z
členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa členského štátu druhého
odberateľa
e/ druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí a
f/ druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

25. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa ods. 1,
prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie
tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

26. Pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu sa určuje miesto dodania
tovaru (dodávateľ uskutoční zdaniteľný obchod, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať, avšak
uplatní oslobodenie od dane) a zároveň pre ten istý tovar sa určuje mesto nadobudnutia tovaru
(nadobúdateľ uskutoční zdaniteľný obchod v členskom štáte, kde sa preprava tovaru skončila).

27. K námietke žalobcu týkajúcej sa správneho posúdenia sporných obchodných prípadov a k tvrdeniu,
že správca dane mal posúdiť transakciu ako trojstranný obchod a postupovať podľa § 45 ods. 2 zákona o
DPH, správny súd považuje za potrebné uviesť, že § 45 ods. 2 vzájomne súvisí s § 17 ods. 1 až 3 zákona
o DPH a takto ich treba aj posudzovať. Správny súd sa stotožňuje s výkladom zákona o dani z pridanej
hodnoty ohľadne miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v zmysle § 17 ods. 1 zákona
o DPH, podľa ktorého miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. V už citovanom ustanovení
§ 17 ods. 1 zákona o DPH je zakotvené základné pravidlo určenia miesta nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu. Zároveň ale platí, že podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH zdanenie nadobudnutia tovaru
bude v tuzemsku ak si objednávateľ objednal tovar pod identifikačným číslom pre DPH, ktoré mu bolo
pridelené v tuzemsku a v danom prípade žalobca si objednal tovar pod IČ DPH, ktoré mu bolo pridelené
na Slovensku. Preto zdanenie nadobudnutia bude na Slovensku. Takéto určenie miesta nadobudnutia
tovaru ale nebude platiť v tom prípade, ak daňový subjekt preukáže (objednávateľ), že k zdaneniu
nadobudnutia tovaru došlo už v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru a v danom prípade by
to malo byť v Maďarsku.

28. Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode a podmienky pre
posúdenie, či sa jedná o trojstranný obchod sú definované už v citovanom ustanovení § 45 zákona o
DPH ako aj v ust. § 17 ods. 4 zákona o DPH.

29. Trojstranný obchod znamená, že ten istý tovar je predmetom troch kúpnych zmlúv, tzn. dve po sebe
nasledujúce dodania toho istého tovaru, pričom jedna z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka.
Osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa už citovaného § 45 zákona o DPH sa týka len
tých trojstranných obchodov, ktoré spĺňajú tieto podmienky. Ide o obchod medzi tromi platiteľmi dane,
ktorí sú zároveň registrovaní v troch členských štátoch. Prvý dodávateľ má uzatvorenú zmluvu s prvým
odberateľom, ktorý si objedná tovar pod identifikačným číslom prideleným v členskom štáte kde sídli ale
dá pokyn na prepravenie tovaru druhému odberateľovi kde ide o tzv. nepohyblivú dodávku. Pohyblivá
dodávka je dodávka tovaru, s ktorou je spojené odoslanie alebo preprava tovaru. Všetky ostatné sú
nepohyblivé dodávky a miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH.

30. V danom prípade pohyblivou dodávkou je dodávka od nemeckých dodávateľov slovenskému
odberateľovi, t. j. žalobcovi. Prvá dodávka bola pohyblivou dodávkou, lebo preprava tovaru začala v
Nemecku u nemeckého dodávateľa a skončila v Maďarsku. Z Maďarska bola už nepohyblivou dodávkou
a išlo o dodávku medzi žalobcom, teda medzi slovenským daňovým subjektom, ktorý dodal tovar -
stroje maďarským spoločnostiam. Nemecké spoločnosti, ktoré boli dodávateľom vystavili pre žalobcu
ako odberateľa faktúry bez dane, lebo dodanie tovaru je oslobodené od dane a uviedli to aj v súhrnom
výkaze podanom u svojho správcu dane. Sám žalobca tvrdí, že nebol povinný odviesť daň na Slovensku,
ale potom sa mal registrovať v Maďarsku, teda v štáte druhého odberateľa, nakoľko v Maďarsku
mal zdaniteľný obchod - nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, teda získal právo disponovať
s tovarom, kde sa preprava tovaru skončila a následne mal potom fakturovať tovar kupujúcemu z
Maďarska ako odberateľovi ale z DPH, ktorá bola platná v tom čase v Maďarsku. Aby sa prvý odberateľ,
t. j. žalobca nemusel registrovať v členskom štáte druhého odberateľa, t. j. v Maďarsku pri trojstrannom



obchode, daňová povinnosť sa prenáša na kupujúceho v krajine druhého odberateľa, t.j. v Maďarsku.
Aj pre takýto postup stanovuje zákon o DPH podmienky a to, že platiteľ dane v členskom štáte prvého
odberateľa musí do súhrnného výkazu uviesť dodanie tovaru do iného členského štátu (v súhrnom
výkaze označí tento zdaniteľný obchod pod osobitným symbolom trojstranného obchodu) a zároveň na
faktúre uvedie identifikáciu pre druhého odberateľa aj pre správcu dane, že ide o trojstranný obchod.
Žalobca však tieto povinnosti stanovené zákonom nesplnil, čo aj sám napokon uznáva, že ide o formálne
vady, ktoré nič nemôžu zmeniť na tom, že podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona
o DPH boli splnené. Žalobca si uplatnil samozdanenie z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
v zmysle § 11 zákona o DPH a následne podľa daňového priznania účtovníctva evidencie a DPH
dodal tovar s oslobodením od dane. Správca pri posúdení zdanenia nadobudnutia tovaru v Slovenskej
republike v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty a uplatnil základný
princíp určenia miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, v danom prípade z Maďarska, tzn.,
že tovar mal byť zdanený v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava. Žalobca pri objednávke tovaru
z Nemecka použil slovenské identifikačné číslo pre DPH, ktoré mu bolo pridelené a zároveň dal pokyn
dodávateľovi, aby tovar bol prepravený do Maďarska. Nemeckí dodávatelia uviedli podľa údajov systému
VIES dodanie tovaru do iného členského štátu vo svojom súhrnom výkaze za november 2014, teda
uplatnili si réžiu oslobodenia od dane a mali k dispozícii aj slovenské identifikačné číslo DPH, pod ktorým
si žalobca tovar objednal. Povinnosť zaplatiť daň žalobcovi vznikla v Maďarsku, kde nie je registrovaný
pre DPH a preto nemá možnosť odpočítania dane v Maďarsku. Žalobca nemá ani právo na odpočítanie
dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike, nakoľko tovar nepoužil pre zdaniteľné obchody. Z
rozsudkov Súdneho dvora európskej únie č. C-536/08 a C-539/08 vyplýva, že ak by a právo na odpočet
dane v takom prípade priznalo, mohlo by dôjsť k narušeniu základného princípu DPH, keďže zdaniteľná
osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého
nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva, kde došlo k ukončeniu, odoslaniu alebo prepravy.

31. K námietke žalobcu ohľadne nemožnej aplikácie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04
EMAG je potrebné uviesť, že tento rozsudok, ktorý je zo dňa 6. apríla 2016 poskytol výklad príslušných
ustanovení šiestej Smernice týkajúcich sa uplatňovania dane z DPH pri reťazových obchodoch,
konkrétne ustanovení týkajúcich sa určenia miesta dodania pri pohyblivej dodávke tovaru (§ 13 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH), určenia miesta dodania pri pohyblivej dodávke tovaru (§ 13 ods. 1 písm.
c/ zákona o DPH) a uplatnenia oslobodenia od dane pri tzv. intrakomunitárnych dodávkach tovaru
(§ 43 zákona o DPH), tzn. dodávke tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu,
ktorá je pohyblivou dodávkou tovaru. Základné zásady, ktoré vyplývajú z uvedeného rozsudku boli
premietnuté aj do zákona o DPH, t.j. zák. č. 222/2004 Z. z. V zmysle príslušných ustanovení zákona
o DPH dve po sebe nasledujúce dodávky by mohli byť oslobodené od dane podľa § 43 uvedeného
zákona, iba ak by obe dodávky predstavovali súčasne jediný pohyb tovaru v rámci EÚ, čo znamená,
že miestom prvého dodania tovaru by bol členský štát začatia prepravy, alebo odoslania tovaru a
miesto prvého nadobudnutia tovaru by bol členský štát ukončenia prepravy alebo odoslania tovaru a
súčasne miestom druhého dodania tovaru by bol členský štát začatia prepravy alebo odoslania tovaru
a miestom nadobudnutia tovaru by bol členský štát ukončenia prepravy, alebo odoslania tovaru. Takáto
reťazová súvislosť je nelogická, preto nemôžu byť od dane oslobodené obidve dodávky tovaru. Ak
dve po sebe nasledujúce dodávky tovaru za úhradu vykonané zdaniteľnými osobami týkajúce sa toho
istého tovaru zakladajú jedinú prepravu, alebo odoslanie tovaru v rámci európskej únie, takáto preprava
alebo odoslanie môže byť priradené iba k jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od
dane podľa § 43 zákona o DPH. Aplikáciou rozsudku C-245/04 EMAG zo 06. 04. 2006 na obchodné
transakcie realizované žalobcom v danom prípade možno dospieť k záveru, že prvá dodávka tovaru
medzi nemeckými dodávateľmi a žalobcom, ktorý má sídlo na Slovensku bola pohyblivá dodávka,
nemeckí dodávatelia ako už bolo uvedené a vyplýva z listinných dôkazov dodali tovar na Slovensko
slovenskému odberateľovi, t. j. žalobcovi a uplatnili si oslobodenie od dane. Žalobca už nadobudol tovar
na Slovensku a preto mal odviesť daň bez možnosti odpočítania dane z dôvodu, že dodávky nepoužil
na svoje zdaniteľné obchody na svojom území.

32. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj jeho postupu v konaní dospel k záveru,
že postup správcu dane ako aj žalovaného a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o DPH
a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol nepriznal právo na ich náhradu.



34. Tento rozsudok prijal senátu krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.