Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/6/2013 z 26. 2. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 26. februára 2014, sp. zn. 3Co/6/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7210202271.1
Krajský súd Košice | 3Co/6/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7210202271.1 | 2014-02-26 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de660918-2f68-45fa-8a4f-2f4e59bce7a7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210202271.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210202271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210202271.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobkyne M. N., Q.. XX.X.XXXX,
U. U. U., E. X, zastúpenej JUDr. Maricou Koreňovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Cikkera
8, proti žalovanému G. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., F. XX, zastúpenému JUDr. Gabrielou Jablonskou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Letná 47, v konaní o zaplatenie 35.950,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.9.2012 č.k. 28C/19/2010-155 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 28.250,- eur
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.352,50 eur        m e n í
rozsudok tak, že žalobu   z a m i e t a .

N e p r i z n á v a   žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 24.9.2012 uložil žalovanému zaplatiť
žalobkyni sumu 35.602,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu návrh
žalobkyne  zamietol. Vyslovil, že o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a vo vzťahu medzi
účastníkmi a štátom, ako aj o poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci rozhodoval o návrhu žalobkyne na finančné vyrovnanie za
spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v bytovom družstve. Žalobkyňa sa pôvodnou
žalobou domáhala zaplatenia sumy 28.250,- eur a na pojednávaní vo veci dňa 24.9.2012, súd prvého
stupňa  pripustil  zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení pôvodne uplatňovaného nároku na sumu
35.950,- eur.

Súd prvého stupňa rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania zaniklo
rozhodnutím o rozvode, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.3.1999. Po zániku BSM rozvodom nedošlo
k jeho vyporiadaniu a žiaden z nich neuplatnil návrh na vyporiadanie BSM na súde. Rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 28.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2007 došlo
k zrušeniu spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov konania T. X. Q. F. XX, Č.. U. XX
s tým, že žalovaný bol určený  za výlučného nájomcu a člena bytového družstva. Po zrušení
spoločného nájmu nedošlo k vyrovnaniu účastníkov za spoluvlastnícky podiel žalobkyne na hodnote
členského podielu v bytovom družstve. Zo znaleckého posudku znalkyne Z.. X. X. vyplynulo, že
všeobecná hodnota družstevného bytu v stave ku dňu zániku spoločného členstva účastníkov v
bytovom družstve predstavovala 71.900,- eur. Ku dňu 31.12.2007 výška nesplateného investičného
úveru predstavovala sumu 695,03 eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. §  149 ods.



4 OZ, 142 ods. 1  OZ, 703 ods. 2 a 705 ods. 2 OZ, § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého
stupňa pri rozhodovaní vychádzal z toho, že spoločný členský podiel manželov v bytovom družstve
predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po jeho zániku, rovnako ako veci hnuteľné a nehnuteľné,
podlieha vyporiadaniu zákonom predpokladaným spôsobom. V prejednávanej veci účastníci svoje BSM
nevyporiadali dohodou a vyporiadanie rozhodnutím súdu žiaden z účastníkov neuplatnil na súde.
Následkom toho, uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej odo dňa právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva je bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyporiadané uplatnením
zákonnej domnienky o spôsobe vyporiadania podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. To znamená, že členský
podiel účastníkov v bytovom družstve sa stal predmetom ich podielového spoluvlastníctva, pričom
podiely oboch účastníkov na tejto majetkovej hodnote boli rovnaké. Zrušením spoločného nájmu a
spoločného členstva v bytovom družstve rozsudkom Okresného súdu Košice II v konaní pod sp.
zn. 15C/1401/1999  došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu v
bytovom družstve a sčasti aj k jeho vyporiadaniu tým, že určením žalovaného za výlučného nájomcu a
člena bytového družstva došlo k prikázaniu celého členského podielu v bytovom družstve žalovanému.
Týmto rozhodnutím však nedošlo k finančnému vyrovnaniu žalobkyne za jej spoluvlastnícky podiel na
hodnote členského podielu v bytovom družstve, ako to predpokladá ust. § 142 ods. 1 veta tretia OZ, ktorý
je na predmetný prípad analogicky použiteľný. Keďže toto vyrovnanie nebolo medzi účastníkmi vykonané
nič nebráni tomu,  aby v záujme spravodlivého usporiadania spoluvlastníckeho právneho vzťahu sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia finančného vyrovnania samostatným návrhom. Pre vyporiadanie hodnôt
práv a povinností v bytovom družstve nemôže byť rozhodujúca výška zostatkovej hodnoty členského
podielu, ale hodnota, za akú je možné v danom mieste a čase tieto práva a povinnosti nadobudnúť,
teda trhová hodnota.  Za trhovú (všeobecnú) hodnotu členského podielu v bytovom družstve je potrebné
považovať všeobecnú hodnotu bytu, nájom ktorého je s členským podielom spojený. Všeobecná
hodnota bytu č. XX Q. F. XX T. X. v stave ku dňu zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k
členskému podielu v bytovom družstve bola ustálená podľa znaleckého posudku sumou 71.900,- eur.
Od tejto hodnoty súd prvého stupňa odpočítal hodnotu nesplateného investičného úveru v sume 695,03
eur a hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na členskom podiele určil sumou 35.602,50 eur,
ktorú žalobkyni priznal. Ďalej rozhodol, že podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prevyšujúcom rozsahu, čo do zaplatenia sumy  347,50 eur návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

Proti  rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov, že v konaní došlo k vadám podľa § 221
ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný predovšetkým namieta, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 28.250,- eur. Na
pojednávaní dňa 24.9.2012 požiadala o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, ktorá spočívala
v rozšírení návrhu na sumu 35.950,- eur. K tomuto návrhu žalovaný uviedol, že sa k nemu nevie vyjadriť
a že by sa musel poradiť s nejakým právnym zástupcom. Súd prvého stupňa napriek tomu pripustil
zmenu návrhu a nepoučil účastníka o tom, že je to nový návrh na prejednanie a rozhodnutie vo veci
a tento nový návrh mu nebol doručený 5 dní pred začatím pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd
prvého stupňa zabránil žalovanému v možnosti spravodlivo sa brániť pred súdom, pretože nárok v
rozdiele medzi zmenenou sumou a pôvodnou sumou  je nárokom premlčaným, keďže rozsudok sp. zn.
15C/1401/1999,  ktorým došlo k zrušeniu spoločného nájmu družstevného bytu nadobudol právoplatnosť
7.6.2007 a návrh na vyporiadanie v rozšírenom znení bol podaný 24.9.2012. Odvolateľ ďalej namieta,
že na pojednávaní dňa 24.9.2012 nevedel navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, preto požiadal súd
prvého stupňa o odročenie pojednávania s tým, že dodatočné dôkazy súdu predloží. Preto nemohol
uviesť ani tú skutočnosť, že na prípadnú úhradu sumy titulom vysporiadania žiada prihliadnuť na to, že
uhrádzal náklady nielen do fondu opráv a údržby, ale odo dňa  rozvodu manželstva uhrádzal všetky
náklady spojené s užívaním bytu a to aj napriek tomu, že v byte bývala žalobkyňa a na nákladoch
sa nepodieľala. Navyše žalovaný nemá finančné prostriedky na úhradu akejkoľvek sumy a túto môže
uhradiť len v splátkach. Ďalej namietal aj tú skutočnosť, že cena určená znaleckým posudkom je
neprimerane vysoká, lebo podľa vyjadrenia realitných kancelárií všeobecná hodnota nehnuteľností v
r. 2007 bola 40 až 42.000,- eur. Z týchto dôvodov odvolateľ namieta, že rozhodnutie je predčasné
a žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Bolo mu zabránené vzniesť
námietku premlčania a bolo mu znemožnené navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, pretože podmienky



pre vedenie konania neboli splnené. Preto nemôže byť rozhodnutie súdu založené na správne zistenom
skutkovom stave veci. Navrhuje z dôvodu premlčania žalobu v časti 7.352,50 eur zamietnuť a vo zvyšku
vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie, aby bolo možné navrhnúť vykonanie dôkazov,
ktoré by preukázali, že návrh vo výške 28.250,- eur je neprimeraný.

Krajský súd v Košiciach  ako súd odvolací prejednal vec na odvolacom pojednávaní na ktoré sa žalovaný
nedostavil, pričom  ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s tým, aby sa vec prejednala bez jeho účasti,
preto odvolací súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávaní vyjadrila k obsahu odvolania žalovaného tak, že
zmena návrhu pripustená na pojednávaní  dňa 24.9.2012 vyplynula zo znaleckého dokazovania a preto
nešlo o nový návrh. K námietke, že žalovaný sa chcel poradiť s právnym zástupcom poukázala na to,
že túto možnosť nevyužil od predchádzajúceho pojednávania v mesiaci september 2011. K námietke
premlčania uviedla, že nešlo o nový návrh na začatie konania a zmena vyplynula zo znaleckého posudku
vzhľadom na peňažné vyjadrenie hodnoty bytu. K námietkam žalovaného o platení úhrad za užívanie
bytu uvádza, že tieto náklady má žalovaný možnosť uplatniť samostatne a tieto sú o.i. z prevažnej časti
premlčané. Navrhla potvrdiť rozsudok v jeho napadnutej časti a uplatnila si náhradu trov odvolacieho
konania.

Odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
dôvodné.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že odvolaním nebol napadnutý výrok o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcom rozsahu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, ktorý vychádzal
čiastočne zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné a ďalej z dôkazov, ktoré boli v
konaní vykonané, predovšetkým zo znaleckého dokazovania.

Pokiaľ žalovaný namietal, že mu nebolo umožnené navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré považuje pre rozhodnutie vo veci za relevantné, predovšetkým na preukázanie jeho tvrdení
o tom, že po rozvode manželstva uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu vrátane nájomného
uvádza odvolací súd, že žalovaný bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky
dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie. Žalovaný nevyužil túto možnosť, preto, ak uvádzal v odvolaní nové skutočnosti týkajúce
sa skutkového stavu, tieto podľa § 205a ods. 1 O.s.p. nemôžu byť relevantným odvolacím dôvodom.

Relevantná nie je ani odvolacia námietka žalovaného, že mu nebol doručený nový návrh 5 dní pred
začatím pojednávania. Podľa § 95 ods. 1 druhá veta O.s.p. zmenený návrh treba ostatným účastníkom
doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní dňa 24.9.2012 nepochybne vyplýva, že žalovaný na pojednávaní prítomný
bol, preto nedošlo k porušeniu žiadnych jeho procesných práv. Porušením procesných práv žalovaného
nebolo ani to, že sa k zmenenému návrhu nevedel vyjadriť s poukazom na to, že by sa musel poradiť s
nejakým právnym zástupcom. Účastník konania má vždy právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Rozhodnutie účastníka o tom, že si chce zástupcu  zvoliť počas už
prebiehajúceho pojednávania však nie je vážnym dôvodom pre odročenie pojednávania (§ 119 O.s.p.).

Povinnosťou odvolacieho súdu však bolo prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú žalovaný v odvolaní
vzniesol. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal prípustnosť uplatnenia námietky premlčania žalovaným
až v odvolacom konaní a následne jej dôvodnosť vo vzťahu k predmetu konania.

Pokiaľ sa týka možnosti podať námietku premlčania až v rámci odvolacieho konania poukazuje odvolací
súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.5.2009 sp. zn. 5MCdo 14/2008 (R 13/2010). Z tohto
rozhodnutia vyplýva, že koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a v § 205a O.s.p.
sa netýka uplatnenia námietky premlčania, ibaže by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s
neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času
stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v



dôsledku čoho povinný subjekt môže  čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným,
ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt,
ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou
taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia
uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. Zo žiadneho ustanovenia hmotného
alebo procesného práva nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu
konania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej  hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pokiaľ sa týka povahy práva na vyporiadanie hodnoty členského podielu v družstve po zániku BSM
konštatuje odvolací súd, že sa nepochybne jedná o právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu
a nárok na vyplatenie finančného vyrovnania sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,
ktorá začína plynúť deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu a
spoločného členstva účastníkov konania v bytovom družstve. V tejto súvislosti sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa (str. 4 a 5 písomného vyhotovenia
rozsudku).

Členský podiel účastníkov konania v bytovom družstve sa po uplynutí troch rokov od zániku BSM
transformoval na spoločné majetkové právo bývalých manželov v ich podielovom spoluvlastníctve.

Po rozhodnutí Okresného súdu Košice I o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva účastníkov
konania v bytovom družstve sa výlučným vlastníkom členského podielu v bytovom družstve stal žalovaný
a žalobkyni vzniklo právo domáhať sa finančného vyrovnania zaplatenie polovice hodnoty členského
podielu z titulu vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ.

V prípade, ak žalobca uplatňuje majetkové právo, je jeho povinnosťou v žalobe určiť aj jeho hodnotu.
Z  dispozičného  princípu vyplýva, že týmto žalobca vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej
stránke, pričom konajúci súd je viazaný jeho vymedzením aj z pohľadu kvantitatívneho. Takýmto petitom
je súd viazaný a v zásade nemôže prekročiť návrhy účastníkov s výnimkou prípadov uvedených v ust.
§ 153 ods. 2 O.s.p..

V prejednávanej veci žalobkyňa do uplynutia premlčacej doby na vyplatenie finančného nároku z
hodnoty členského podielu v družstevnom byte, teda do dňa 29.3.2010, uplatnila nárok na zaplatenie
finančnej sumy 28.250,- eur.

K pripusteniu zmeny žalobného návrhu spočívajúcej v rozšírení pôvodného nároku na sumu 35.950,-
eur došlo uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 24.9.2012. Z toho vyplýva, že k účinnému
rozšíreniu žalobného návrhu došlo až po uplynutí premlčacej doby.

Z hľadiska povahy nároku je rozhodujúce, že nárok na finančnú náhradu síce vychádza z vyporiadania
spoločných majetkových práv po zániku BSM, svojou povahou sa však jedná o peňažný nárok na
zaplatenie konkrétnej sumy. Nejde o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi, ako je tomu pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1
OZ. Žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie finančného vyrovnania, jej povinnosťou však bolo určiť rozsah
tejto náhrady, čo žalobkyňa aj vykonala. Pokiaľ sa po uplynutí premlčacej doby žalobkyňa rozhodla
žiadať viac, takéto konanie so sebou nesie riziko možnosti vzniesť námietku premlčania, čo žalovaný
aj vykonal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo vyhovujúcom výroku napadnutého rozsudku, pokiaľ sa týka
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 28.250,- eur.



Súd prvého stupňa nevyhovel námietke žalovaného, že požadovanú sumu nemôže zaplatiť naraz. Je
toho názoru, že lehota na plnenie  30 dní, ktorú poskytol súd prvého stupňa je postačujúca na splnenie
povinnosti.

V prevyšujúcej časti, čo do povinnosti žalovaného  zaplatiť žalobkyni sumu 7.352,50 eur odvolací súd
vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o trovách konania.

Žalovaný v odvolacom konaní požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa nevracajú.

Žalovaný dokladoval svoje pomery predložením vyplneného vzorového tlačiva. Z deklarovaného
vyplýva, že za obdobie K. H. XXXX D. H.N. XXXX sa mesačný príjem žalovaného pohyboval od 453,-
do 739,- eur. Žalovaný býva v U. Q. F. I.. XX  X., náklady na bývanie predstavujú cca 200,- eur. Spláca
úver v W. U. v sume 109,05 eur mesačne a pôžičku spoločnosti F. O. v sume 61,05 eur mesačne.

Odvolací súd po zvážení osobných a majetkových pomerov žalovaného, povahy uplatňovaného nároku
a výsledku konania vo veci samej, ako aj predpokladanej výšky súdneho poplatku dospel k záveru, že
nie sú dôvody na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.