{"guid": "2b0c45be-e938-4b31-856d-26bfab619824:1748a8af-5df6-488f-b277-8dc7524aef69", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1", "spisova_znacka": "12Co/507/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/507/2014 z 23. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2014, sp. zn. 12Co/507/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1", "identifikacne_cislo": "6912212556", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2014-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1748a8af-5df6-488f-b277-8dc7524aef69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 12Co/507/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6912212556\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212556.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána\nGandžalu, PhD., a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, v právnej veci žalobcu\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864\n421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému Slovenskej\nrepublike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,\n813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/133/2012-60 zo dňa 18. 03. 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) zamietol\nžalobu žalobcu; žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému\nzaplatenia sumy vo výške 125,- Eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy  vo výške 330,- Eur z\ntitulu  nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu\nRimavská Sobota), ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom\nstanovenej lehote.\n\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp. zn. 1Er/2901/2010 okresný súd zistil, že                 na\nzáklade žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia                      na\nvykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému B. O. pre vymoženie sumy\n623,24 Eur s prísl. (doručenej exekučnému súdu dňa 26. 11. 2010) bolo exekučným súdom dňa 06. 12.\n2010 vydané poverenie na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.\nExekučného poriadku (ďalej aj „EP“), teda v lehote 10 dní od doručenia žiadosti.\n\nOkresný súd uviedol, že exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia  rozhodol za\n10 dní, preto nedošlo v exekučnom konaní k žiadnym prieťahom. V predmetnej exekučnej veci nie je\npravdivé tvrdenie žalobcu, že exekučný súd bol v omeškaní viac ako 6 mesiacov.\n\nNásledne okresný súd konštatoval, že nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden\nz predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávny úradným postupom,\nexistenciu škody ani príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.\n\nNa rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1,             § 151 ods.\n1, 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie\nprávne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 205 ods. 2 s použitím § 221 ods. 1 O. s. p.\nKonkrétne poukázal na to, že okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho\nprávneho zástupcu, s odôvodnením, že sa bez ospravedlnenia                       na pojednávanie nedostavili.\nV tejto súvislosti uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody\na súdu predložil listiny spojené s označenými dôvodmi a preto okresný súd nemohol postupovať podľa\nustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., a tým mu odňať právo na konanie pred súdom. Ďalej uviedol, že v\nžalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená\nsystémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Avšak\nna túto okolnosť krajský súd neprihliadol. V jeho očiach a objektívne i v očiach verejnosti nemožno tohto\nsudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Keďže podal ústavnú sťažnosť\npre porušenie jeho práva na nestranný súd, nebolo prípustné, aby konanie pokračovalo pojednávaním,\nv ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v\nčase jeho vydania do úvahy              aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho\nnávrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne\npripustil odvolanie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania preto podáva\nodvolanie. V čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania. Okresný súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je\nmožné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z\ndôležitého dôvodu, pričom na pojednávaní v jeho neprítomnosti meritórne rozhodol, hoci on oznámil,\nže trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní za podmienky, že bude vedené\nnestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej uviedol, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam\nžalovaného, z ktorých súd              pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom, ktoré súd\nvykonal. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu,\nako                       aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Okrem toho namietal, že okresný\nsúd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli\ndodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.                      Aby\nokresný súd mohol konštatovať, že v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný\npostup, je potrebné zisťovať aj moment  doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na\nvydanie poverenia). Okresný súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym\notázkam. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom\na prednesom vyjadriť a  navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa jeho názoru, v danej veci\nnebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie\nnavrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec\nnevyjadril k žalobe, mu mal okresný súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým ale aj k\nprávnym otázkam v súvislosti nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Keď okresný\nsúd zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre neho pozitívne rozhodnutie, mal vo všeobecnosti o\ntom informovať účastníkov a umožniť im, aby                         sa kontradiktórne vyjadrili. Okresný\nsúd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je\nzrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny\nzaložené v exekučnom spise a to vzhľadom k tomu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu\nštátneho orgánu.                        Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné\nvyjadrenie k žalobe v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.,  mal okresný súd rozhodnúť o žalobe\nrozsudkom                        pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Skutkovým základom\nsa mal stať ním (žalobcom) tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania\ndoplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne\nrozhodol, ignorujúc ustanovenie § 153b O. s. p.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z\nnasledovných dôvodov:\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej                                aj „zák.\nč. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom                  za\nškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem  tretej   časti toho zákona,               pri\nvýkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o\nväzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje                     aj porušenie povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,\nprávom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n\nZ definície verejnej moci vyplýva, že sa jedná o takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach\na povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo\npovinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a\nobsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, ktorými sú: a) územné samosprávne a správne celky, b)\nzáujmové, resp. profesijné (stavovské) samosprávy, c) verejnoprávne inštitúcie, d) fyzické osoby, ktorým\nzákon zveril výkon verejnej moci (napr. činnosť notára alebo súdneho exekútora). Verejná moc teda\npredstavuje vo svojej podstate určitý ucelený, presne organizovaný systém konkrétne (ústavou, príp.\nzákonom) definovaných prvkov a vzťahov, ktorý je determinovaný vývojom spoločnosti.\n\nZákladným právnym prameňom aktuálnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je Ústava Slovenskej republiky, ktorá v druhej hlave - základné práva a slobody, v siedmom\noddiele - právo na súdnu a inú právnu ochranu, v článku 46            ods. 3 priamo zakotvuje, že „každý\nmá  právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či\norgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“. Ďalším prameňom aktuálnej právnej\núpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je tiež čl. 5 ods. 5 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (týkajúci sa odškodnenia za nezákonné pozbavenie osobnej\nslobody), ale aj  čl. 3 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (týkajúci\nsa odškodnenia za justičný omyl) a  zák. č. 514/2003 Z. z.\n\nAktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná\nako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i\npraxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu\ntýchto predpokladov (podmienok): 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), prípadne právne\nrelevantná udalosť spôsobujúca škodu (škodná udalosť); 2. nepriaznivý následok protiprávneho\núkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma); 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus)\nmedzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou\nspôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).\nPrvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je\nprotiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.\nIde o činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosti, resp.\nnezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a/ nezákonným\nrozhodnutím, b/ nesprávnym úradným postupom, c/ rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených             v § 7 zák. č. 514/2003 Z. z.), d/\nrozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §\n18 zák. č. 514/2003 Z. z.).\nĎalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá\nsa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (t. j. vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo\nvo forme nemajetkovej ujmy.\nPosledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná\nsúvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnosťou (nezákonnosťou)                     pri rozhodovaní alebo\n\núradnom postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak\nškoda vznikla v dôsledku (ako priamy následok) nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného\npostupu, inak povedané, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a škoda sú vo\nvzájomnom pomere príčiny a následku, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému\nrozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Príčinou škody\nmôže byť  len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pretože zákonná\núprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna\nzodpovednosť, resp. presnejšia ako absolútna objektívna zodpovednosť,                       od poškodeného\nsa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie len vyššie uvedených\nzákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie\nzodpovedného subjektu, ako by to bolo v prípade, ak         by zákonná úprava zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola založená na subjektívnom princípe - na zavinení\nzodpovedného subjektu (t. j. ak by                        sa jednalo o subjektívnu zodpovednosť).\n\nJedným, osobitne vymedzeným zákonným dôvodom vzniku zodpovednosti štátu                  za škodu\nje zodpovednosť za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti\npovažovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami    pre činnosť príslušných\norgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore  so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda\no stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho\nustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý\npri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v\nrozpore                         so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna\nprávna úprava v ustanovení § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré\nsa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať\nrozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné  prieťahy v konaní, alebo o iný\nnezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.\nVzhľadom na širokú škálu rozličnosti a náročnosti jednotlivých vecí, ktoré sú prejednávané či už v rámci\nobčianskoprávneho konania , trestného konania alebo správneho konania, nie je objektívne možné\n(až na určité výnimky) určiť konkrétnu lehotu, v ktorej mal alebo musel orgán verejnej moci (spravidla\nsúd) rozhodnúť. Východiskom pri skúmaní otázky „včasnosti rozhodnutia“, resp. „prieťahov konaní“ je\npotom najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s príslušnými ustanoveniami jednotlivých procesných predpisov (napr.\n§ 6 O. s. p.). Hľadisko včasnosti rozhodnutia, v ktorom sa realizuje zásada rýchlosti konania, ktorá je\neminentnou podmienkou subjektívneho práva účastníka konania na rozhodnutie veci                    bez\nzbytočných prieťahov a v primeranej lehote, je síce veľmi dôležité hľadisko, ale nejde o absolútne\nhľadisko, ktoré by dominovalo nad ďalšími relevantnými požiadavkami, ktoré sú spojené s rozhodovaním\n(napr. nad povinnosťou súdu vychádzať pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci,\nnajmä v prípadoch, keď sú napr. v civilnom konaní niektoré skutočnosti medzi účastníkmi sporné).\nZa porušenie zásady rýchlosti konania, ktorá je                      vo svojom dôsledku nesprávnym\núradným postupom, je možno preto považovať len taký postup súdu v konaní, kedy doba jeho priebehu\nnezodpovedá zložitosti, skutkovej a právnej náročnosti prejednávanej veci, a keď dĺžka konania spočíva\nv príčinách vychádzajúcich                   z pôsobenia súdu v prejednávanej veci. Štát však nemôže\nzodpovedať za prieťahy v konaní, ktoré sú spôsobené nedostatkom súčinnosti alebo dokonca zámerným\npôsobením zo strany účastníkov konania, alebo ak sú vyvolané inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v\npovahe súdov a v ich inštitucionálnom a organizačnom vybavení. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že\ns ohľadom na konkrétne okolnosti môže byť za nesprávny úradný postup považovaná akákoľvek činnosť\nverejnej moci, ktorá je spojená s výkonom verejnej moci, ak pri jej vykonávaní alebo v súvislosťou s ňou\ndošlo k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre jej výkon alebo k porušeniu  poriadku,\nktorý je určený povahou alebo funkciou konkrétneho postupu. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že\npodmienkou na aplikáciu ustanovenia § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich\norgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní.\nPre úplnosť je potrebné konštatovať, že i v prípade tejto zodpovednosti - zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody\na to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávny úradným postupom a vznikom\nškody. Oprávneným subjektom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nmôže byť každá (teda fyzická i právnická) osoba, ktorej bola spôsobená škoda v priamej príčinnej\nsúvislosti s nesprávnym úradným postupom.\n\nSúčasná právna úprava (§ 15 až § 16 zák. č. 514/2003 Z. z.) ako podmienku uplatniteľnosti nároku\nna súde obligatórne  vyžaduje v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o\nochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,  v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Obligatórnosť predbežného\nprerokovania nároku spočíva v tom, že podľa ustanovenia § 16 ods. 1, s použitím § 15 ods. 1 zák. č.\n514/2003 Z. z. sa poškodený môže (úspešne) domáhať uplatnenia nároku (alebo jeho neuspokojenej\nčasti)  na súde len v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí jeho nárok na náhradu škody (alebo jeho\nčasť) do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z\ndaného vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predstavuje zákonom stanovenú\npodmienku procesného charakteru pre to, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom\nkonaní. Pri určovaní príslušných orgánov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zák. č.\n514/2003 Z. z. explicitne odkazuje                           na konkrétne orgány, ktoré sú v jednotlivých\nzodpovednostných vzťahoch oprávnené konať za štát (§ 4) . Vo veciach náhrady škody, ktorá bola\nspôsobená orgánom verejnej moci podľa ustanovenia  § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.  koná v\nmene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v prípade, ak škoda vznikla v občianskom\nsúdnom konaní  nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.  Ak príslušný orgán\nneuspokojil nárok poškodeného na náhradu škody (alebo jeho časť), poškodený sa po uplynutí šiestich\nmesiacov odo dňa ako oprávnený orgán prijal jeho žiadosť (t. j. odo dňa keď mu bola fakticky doručená),\nmôže domáhať uspokojenia nároku (alebo jeho neuspokojenej časti) na súde (§ 16 ods. 1 zák. č.\n514/2003 Z. z.). Táto šesťmesačná lehota má význam v tom, že až po jej uplynutí je nárok poškodeného\nsplatný.\n\nVzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že  odvolací\nsúd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1                     O. s. p.). V danom prípade\nje zrejmé, že nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom\nna rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú                 s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami\nuvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich\nna rôzne dôvody zamietnutia žalôb okresnými súdmi SR v obdobných veciach.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd predvolal účastníkov konania                   na termín\npojednávania riadne a včas.\nPrávny zástupca žalobcu doručil súdu elektronickými prostriedkami (e-mailom) návrh „na zrušenie“\nnariadeného pojednávania zo dňa 13. 03. 2014 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti\nsúdu a sudcu. Poukázal na to, že podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie\njeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia\nkrajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci, pričom navrhol, aby okresný\nsúd prerušil súdne konanie a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o\njeho  ústavnej sťažnosti.\nNa pojednávaní okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu  na prerušenie konania tak, že návrh žalobcu na\nprerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej\nsťažnosti pre porušenie práva žalobcu  na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol a následne\nrozhodol vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v danom prípade neboli splnené\nobligatórne ani fakultatívne podmienky                  pre prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.\n1, 2 O. s. p., preto okresný súd postupoval správne, keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.\nSkutočnosť, že okresný súd na pojednávaní rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a\nnásledne rozhodol vo veci samej (vzhľadom na neodôvodnenosť návrhu na prerušenie konania a vecnú\nsprávnosť rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) nemožno v žiadnom\nprípade hodnotiť (s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania) ako procesný postup okresného\nsúdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka,  za podmienok\npredpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a zároveň nie\nje porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 O. s.\np. umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Aj v prípade, ak\núčastník požiada z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, ale súd mu neoznámi, či jeho žiadosti\nvyhovuje, alebo nevyhovuje, je účastník povinný sa na pojednávanie dostaviť.\nPokiaľ okresný súd vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že                   sa na pojednávanie\n\nnedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný (viac ako 5 dní               pred termínom pojednávania)\npodľa ustanovenia § 115 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom\nnebolo možné považovať za dôležité dôvody                        pre odročenie pojednávania podľa ustanovenia\n§ 101 ods. 2 O. s. p., a preto žalobca a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na\npojednávaní svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a\nk tvrdeniam protistrany). Súčasne v tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.\nOdvolací súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd disponoval spisovým materiálom dostatočne\npreukazujúcim skutkový stav veci. Žalobca v žalobe označil konkrétne dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, pričom z ním označených dôkazov okresný súd vychádzal, keď si pripojil konkrétny exekučný\nspis, oboznámil sa s jeho obsahom,  preto neobstojí námietka žalobcu, že nemal možnosť sa vyjadriť k\ndôkazom a k tvrdeniam žalovaného, s poukazom i na to, že mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného\nk žalobe,                     ku ktorému sa nevyjadril.\nVzhľadom na hore uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne (v súlade s\nustanovením § 101 ods. 2 O. s. p.), keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pretože boli naplnené\nvšetky zákonné podmienky aj pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, čomu nebránila ani skutočnosť,\nže žalobca podal návrh na prerušenie konania, o ktorom okresný súd na pojednávaní rozhodol (ako už\nbolo vyššie uvedené), rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania a teda okresný súd svojím postupom\nneznemožnil realizáciu procesných práv navrhovateľa, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, t.\nj. neodňal mu možnosť konať pred súdom.\n\nPokiaľ žalobca spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ustanovenie      § 15 ods. 1\nO. s. p., odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval Krajský súd v Banskej\nBystrici uznesením č. k. 17NcC/323/2012-12 zo dňa 10. 10. 2012, ktorým nebola z prejednávania a\nrozhodovania vo veci vylúčená zákonná sudkyňa                   X.. Q.H., pretože u nej neboli zistené\nokolnosti, ktoré by ju z prejednávania a rozhodovania veci vylučovali. Odvolací súd takisto nezistil žiadne\nskutočnosti, ktoré                   by spochybňovali nestrannosť zákonnej sudkyne. Sudcu je možné vylúčiť\nz prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť vec v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a\nspravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu existujú okolnosti\nvylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte                   bez ďalšieho dôvod\npre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje napríklad na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie\nsudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je\nsúd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Nc 14/2010  z 31. mája 2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani\nto, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo\n201/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. 3Cdo 202/2013 z 12. septembra 2013).\n\nOdvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov,\npre ktoré okresný súd žalobu zamietol. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia žalobcu bolo\nnepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup\nexekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe označil konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nZ týchto dôkazov okresný súd  vychádzal pri rozhodovaní, pričom si pripojil konkrétny exekučný spis a\noboznámil sa s jeho obsahom.\n\nOdvolací súd konštatuje, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie  súdnemu\nexekútorovi je povinný  skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie.\nJe predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má  všetky zákonné\natribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44               ods. 2 EP). V prípade, ak exekučným titulom\nje rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok), je nevyhnutné vychádzať okrem Exekučného\nporiadku aj zo zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 EP oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými\nstranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená\nna základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce\nz príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, R 66/2013).\n\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo\nporušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,            sa skúma vždy s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa troch základných kritérií: zložitosť\nveci, správanie účastníka a postup súdu                          (II.ÚS 79/97, I.ÚS 70/98).\n\nSamotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty exekučným súdom  na rozhodnutie o žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nepovažuje              za porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR                 sp. zn. IV. ÚS 471/2012).\n\nZ obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 1Er/2901/2010 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 26. 11. 2010, pričom už\ndňa 06. 12. 2010 exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, t. j. exekučný\nsúd rozhodol za 10 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora.\n\nNakoľko žalobca v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik\nškody, c) príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom  a  vznikom škody,\npreto žalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody                       ani  nemajetkovej ujmy.\n\nOdvolací súd potom rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia  § 219 ods. 1, 2 O.\ns. p. potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd náležite aplikoval\nzásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1               O. s. p.\n\nPri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v\nspojení s § 142 ods. 1 O. s. p.  Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie\nuvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania\nsi však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací\nsúd preukázaný ani zo spisu, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/133/2012", "guid": "bb0889db-c19a-4e21-915f-8ddd8628808b:e52f958e-43cd-4233-83a4-d9916a3864cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "423048a5-31de-4ff7-8b8e-005471e97ec5:154a9360-a836-4886-9e12-b410c97ed52f", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/2901/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/2901/2010 z 16. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2012-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/423048a5-31de-4ff7-8b8e-005471e97ec5:154a9360-a836-4886-9e12-b410c97ed52f"}], "citovane_v": []}