Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/8/2017 z 17. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. januára 2018, sp. zn. 6S/8/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200089.5 Krajský súd Prešov | 6S/8/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8017200089.5 | 2018-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08353d82-a3fb-46c3-baea-b9c69dce749a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200089.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200089
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200089.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu HYDINA
SK s.r.o., so sídlom Kežmarok, Slavkovská cesta 54/1468, IČO: 46 645 454, zastúpeného BENČÍK
& PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. novembra 2016 číslo: 104362846/2016 a rozhodnutia
Daňového úradu Prešov - pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 30. júna 2016 číslo: 103429127/2016, na
základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.11.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov- pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 30. júna 2016 číslo:
103429127/2016, (ďalej len rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku
určil za zdaňovacie obdobie máj 2013 rozdiel dane z pridanej z hodnoty v sume 114 304,97 eur, t.j.
nepriznal nadmerný odpočet v sume 74 482,21 eur a vyrubil daň v sume 39 822,76 eur daňovému
subjektu HYDINA SK s.r.o. Kežmarok , potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca
odvolanie, v ktorom v časti I. popísal skutkový stav a uviedol úkony, ktoré v tomto konaní vykonal
správca dane, poukázal na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) a na čl.2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Namietal, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu.
Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že pri všetkých predložených medzinárodných listoch (CMR)
chýbali základné náležitosti. Poukázal, že správca dane porušil § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 a § 47 písm. h/
Daňového poriadku, žiadal, aby správca dane opakovane vykonal dokazovanie formou medzinárodnej
výmeny daňových informácií u jednotlivých prepravcov tovaru, ktorí prepravovali tovar pre spoločnosť
TrueCom, s.r.o. Košice z Poľska na Slovensko. Argumentoval, že v obchodnej praxi sú bežným javom
tzv. reťazové obchody s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov a odberateľov (traja
a viac), pričom tovar je fyzicky dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému dodávateľovi
v reťazci. To znamená, že z hľadiska dane z pridanej hodnoty v rámci reťazca je uskutočnená len
jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka), ostatné dodanie
v rámci reťazca nesprevádza pohyb tovaru, ale len fakturácia (nepohyblivá dodávka). Spoločnosť



TrueCom bola tuzemským odberateľom tovaru od poľských dodávateľov. Tovar bol dodaný priamo
žalobcovi ako druhému odberateľovi z iného členského štátu, pričom dodanie tovaru pre žalobcu
bolo nepohyblivou dodávkou medzi TrueCom, s.r.o. a žalobcom, resp. konečným odberateľom bola
spoločnosť POZANA MÄSO, s.r.o. Zvolen a táto dodávka bola nepohyblivou dodávkou medzi žalobcom
a konečným odberateľom POZANA MÄSO, s.r.o. Zvolen v rámci reťazového obchodu. Skutočnosť, že
správca dane má dôvodné pochybnosti, ešte neznamená, že jeho závery zodpovedajú realite až do
času, kým nie sú tvrdenia správcu dane jednoznačne preukázané. Žalobca poukázal na právny názor
najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne, nevzťahuje sa
na právne vzťahy jeho dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov, a z týchto skutočností nemôže
daňový subjekt znášať daňovú núdzu. Takisto poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
5Afs/131/2004 zo dňa 13.01.2004, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a
rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých
takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že spoločnosť TrueCom, s.r.o.
sa nikdy nestala vlastníkom tovaru, že nikdy nevykonávala reálnu obchodnú činnosť. Správca dane
nepoprel existenciu zdaniteľného obchodu, naopak zo zistených skutočností vyplýva, že tovar bol
reálne dodaný, ďalej predaný a spracovaný. Žalobca požadoval, aby správca dane odôvodnil svoj
postup pri určení rozdielu dane, a to vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre konkrétne a určito a dal
žalobcovi možnosť zaujať stanovisko resp. navrhnúť dôkazy. Namietal, že splnomocnená zástupkyňa
spoločnosti TrueCom, s.r.o. M. S. nebola vypočutá ako svedok o čo žiadal v rámci vyrubovacieho konania
za jeho prítomnosti podľa § 25 Daňového poriadku čo mu bolo odopreté. Zároveň navrhoval, aby v
rámci vyrubovacieho konania správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií všetky
tvrdenia konkretizoval na jednotlivé obchodné prípady a konkretizoval aj porušenie konkrétnej zákonnej
povinnosti. Správca dane sa pri daňovej kontrole zameral na preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov
uskutočňovaných spoločnosťou Truecom, s.r.o. a tomuto cieľu podriadil celé svoje konanie.Takto
definovaný účel daňovej kontroly je v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku a došlo aj k porušeniu §
3 ods. 1 Daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca konštatoval, že správca dane neodstránil
rozpory medzi predloženými dôkazmi, nepreukázal logický postup pri vyhodnocovaní dôkazov a tvorbe
skutkového stavu, nepreukázal, že cieľom zdaniteľných obchodov bolo získanie daňovej výhody, v rámci
vyrubovacieho konania nedoplnil dokazovanie o dôkazy, ktoré nemôže získať žalobca. Správca dane
neodôvodnil svoje tvrdenia o porušení § 49ods.1 zákona o DPH a v súlade s § 74 ods. 4 Daňového
poriadku žiadal zrušiť rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 30.06.2016 v celom rozsahu a vrátiť
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti a aj rozhodnutie správcu dane, podrobne popísal
zistený skutkový stav a na strane 11 a 12 sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia správcu dane. V bode 1. žaloby namietal absenciu správnej úvahy, v bode 2.
žaloby porušenie princípu dvojinštančnosti konania nakoľko žalovaný len opísal skutkový stav, resp.
konštatoval, že závery správcu dane sú pravdivé, v bode 3. žaloby namietal porušenie porušenie
princípu proporcionality. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 46 ods.10, § 61 ods. 1 písm. b/, ods.
4 a 5 Daňového poriadku, bod 25 úvodných ustanovení Nariadenia RADY (EÚ) č. 904/2010 zo
dňa 07.10.2010 o administratívne spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, týkajúce sa lehôt
na poskytovanie informácií a namietal, že samotný Daňový poriadok limituje výkon daňovej kontroly
na obdobie 1 roka odo dňa jej začatie, je správca dane povinný v zmysle princípu proporcionality
prerušiť daňovú kontrolu len na obdobie určené všeobecne záväznými právnymi predpismi a po uplynutí
predmetnej lehoty pokračovať po uplynutí lehoty vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola
správcom dane prerušená na obdobie 583 dní (cca 19 mesiacov) odo dňa 05.06.2014 do 08.01.2016,
pričom v zmysle Nariadenia RADY EÚ č. 904/2010 dožiadaní správne orgány boli povinné poskytnúť
správcovi dane požadované informácie v lehote 3 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V zmysle § 46
ods.10 Daňového poriadku a Nariadenia RADY EÚ č. 904/2010 mala byť daňová kontrola prerušená
do 05.09.2014 a ukončená do 04.12.2014. V danom prípade bola daňová kontrola ukončená dňa
10.03.2016 a trvala celkovo 30 mesiacov vrátane jej prerušenia. Podľa názoru žalobcu daňová kontrola
nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Túto zásadnú právnu otázku judikoval
aj Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch, ktorých spisové značky žalobca špecifikoval a poukázal aj
na nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS/24/2010-57 zo dňa 29.06.2010. V bode 4. žalobného návrhu



namietal porušenie zásady kontradiktórnosti a rovností zbraní s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1,
2, 3, 8, § 24 ods.1, písm. b/, 2, § 45 ods.1 písm. f/, § 46 ods. 8, § 47 písm. h/ Daňového poriadku a čl.
48 ods. 2 Ústavy SR. Argumentoval, že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly v trvaní
919 dní vrátane jej prerušenia, oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly len jedenkrát a to až 27.01.2016 (až po uplynutí 877 dní od začatia daňovej kontroly). Nakoľko
Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole má celkovo 22 strán, žalobca namietal,
že lehota 8 dní určená správcom dane nie je dostačujúca na podanie žiadosti o predĺženie predmetnej
lehoty, nieto na podanie Vyjadrenia k Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole.
Určením takejto lehoty bolo žalobcovi odopreté právo na predĺženie lehoty. Zároveň v rovnakom období
plynula žalobcovi ďalšia lehota na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 21243180/2015
zo dňa 16.11.2015. Keďže žalobcovi súbežne plynuli dve lehoty v rámci ktorých mal vykonať zásadné
úkony, mal záujem uplatniť svoje právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a mal
záujem spolupracovať so správcom dane v zmysle súčinnosti, požiadal správcu dane, aby v súlade so
zásadou zákonnosti uviedol predmetné Vyjadrenia žalobcu v Protokole z daňovej kontroly a požiadal
o vyhotovenie Protokolu z daňovej kontroly až po obdŕžaní Vyjadrenia sa žalobcu. Správca dane však
vydal Protokol bez Vyjadrenia sa žalobcu k zisteným skutočnostiam a bez vyhodnotenia dôkazov, ktoré
mohol žalobca predložiť v priebehu daňovej kontroly ak by bol správcom dane priebežne informovaný
o skutočnostiach zistených správcom dane. Z uvedeného vyplýva, že Protokol neobsahuje zákonné
náležitosti, čím došlo k porušeniu § 47 písm. h/ a § 45 ods.1 písm. f/ Daňového poriadku.

5. V bode 5 žalobného návrhu žalobca namietal porušenie povinnosti vysporiadať sa s námietkami
daňového subjektu k tvrdeniam správcu dane uvedenými v rozhodnutí o vyrubení dane, tvrdenia
správcu dane ohľadom prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a aplikáciu záverov judikatúry
SD EU vo veci podvodného konania bez splnenia zákonných atribútov. Podľa žalobcu žalovaný
nedostatočne odôvodnil tvrdenie správcu dane, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH napriek
tomu, že žalobca preukázal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky(poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14), že pri výkone daňovej kontroly bolo dokázané, že zákonná
podmienka zakotvená v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH v deklarovanom obchodnom vzťahu nebola
naplnená. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spoločnosť TrueCom, s.r.o. nebola vlastníkom
tovaru a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, nevznikla jej daňová povinnosť v zmysle
§ 19 zákona o DPH a zároveň žalobca nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.
Ani tvrdenie žalovaného, že postavenie spoločnosti True Com je jedným z rozhodujúcich skutočností
preukazujúcich, že v uvedenom reťazovom obchode dochádza k podvodu na dani z pridanej hodnoty,
pretože spoločnosť TrueCom, s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, nie je pravdivé, pretože na
preukázanie ekonomickej činnosti tejto spoločnosti predložil faktúru, dodací list, účtovníctvo, CMR,
výpovede svedkov, informácie z medzinárodnej výmeny informácií, (MVI) ktoré potvrdzujú dodanie
tovaru pre spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. a v tejto súvislosti poukázal na závery rozsudkov
Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14. Ani tvrdenie správcu dane, že žalobca sa svojím konaním s
plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom žalovaný neodôvodnil,
len zopakoval tvrdenia správcu dane. K tvrdeniu žalovaného, že medzinárodné nákladné listy(CMR)
nespĺňajú náležitosti Dohovoru č. 11/1975 Zb., že nie sú opatrené poradovým číslom a nie je presná
identifikácia príjemcu tovaru, pričom uvedené tlačivá vyplňoval dodávateľ, žalobca argumentoval, že
poradové číslo nie je povinnou náležitosťou medzinárodného nákladného listu. Žalobca poukázal na
metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že spoločnosť TrueCom, s.r.o. sa nikdy nestala vlastníkom
tovaru, nikdy nevykonávala reálnu obchodnú činnosť a následne touto spoločnosťou nemohol byť tovar
dodaný inej spoločnosti. Správca dane nepoprel existenciu reálneho plnenia. Mäso bolo žalobcovi reálne
dodané a žalobcom buď predané ďalej alebo spracované. Prevod vlastníckeho práva je možný len na
základe zhodných prejavov vôle dvoch zmluvných strán. Správca dane sa nevysporiadal s právnou
rovinou nadobudnutia vlastníckeho práva k dodanému tovaru pre žalobcu a žiadnym spôsobom túto
skutočnosť nepreukázal. Správca dane je povinný jednoznačne preukázať ním tvrdené skutočnosti a
nemôže túto povinnosť presúvať na žalobcu. Je neprípustné, aby sa správca dane uspokojil iba s tým,
že má pochybnosti, ale nemá ich dostatočne určite preukázané. Iba správca dane má právo preverovať
skutočnosti u iných daňových subjektov, kontrolovaný daňový subjekt má len oprávnenie navrhovať
dôkazy. Toto právo však nemôže slúžiť k tomu, aby kontrolovaný daňový subjekt zabezpečoval dôkazy



pre tvrdenia správcu dane. K tvrdeniu správcu dane v rozhodnutí na str.54, že s ohľadom na personálnu
a ekonomickú prepojenosť spoločnosti HYDINA SK, s.r.o. so spoločnosťou Podtatranská hydina ,
s.r.o. je dôvodné tvrdenie správcu dane, že žalobca vedel resp. mal vedieť na akých obchodných
transakciách a akého charakteru v obchodnom reťazci so spoločnosťou TrueCom , s.r.o. sa podieľa,
a že neprijal potrebné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na podvode v rámci reťazového obchodu,
žalobca argumentoval, že len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH
z dôvodov týkajúcich sa podvodného konania a len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o tom, či došlo k
účasti spoločnosti, ktorá uplatňuje právo na odpočítanie dane na daňovom podvode. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok súdneho dvora EU zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14, v rozpore s ktorým sú
závery žalovaného a správcu dane o tom, že súčasnú nekontaktnosť dodávateľa tovaru (TrueCom,
s.r.o.) uvádzajú ako hlavný dôkaz pre neuznanie práva na odpočítanie dane.

6. V závere žalobca upresnil žalobný návrh tak, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí neuviedol
správnu úvahu, porušil princíp dvojinštančnosti konania, porušil princíp proporcionality, porušil zásadu
kontradiktórnosti a rovností zbraní, nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní, nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, nepreukázal úvahy, ako
dospel k prezentovaným záverom, namiesto vysporiadania sa s námietkami uviedol v odôvodnení len
formálny odkaz na informácie uvedené v rozhodnutí správcu dane o vyrubení dane a aplikoval závery
judikatúry SD EÚ vo veci podvodného konania bez splnenia základných atribútov, a to jednoznačnosti
a objektívnosti preukázania takéhoto konania žalobcu na základe vyššie opísaných skutočností a
argumentov, preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie
Daňového úradu Prešov. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odseku VIII. žaloby podal
návrh na odklad vykonateľnosti správnej žaloby s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a/ SSP.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.05.2017 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že daň
s pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vyhotovených spoločnosťou TrueCom, s.r.o.
pre žalobcu nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k
štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných spoločnosťou TrueCom, s.r.o. napriek vysokým
obratom, bola nízka daňová povinnosť.

8. Uznesením zo dňa 23.05.2017 sp.zn. 6S/8/2017-212 správny súd zamietol návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 30.01.2017 s poukazom, že neboli splnené podmienky
uvedené v § 185 SSP.

9. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.05.2017 žalobca doplnil návrh na priznanie
odkladu vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2016 a opätovne požiadal správny súd o
priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 ods. 1 písm. a/ SSP. Zároveň doložil nové
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu JUDr. Milošom Kvasňovským zo dňa 19.05.2017.

10. Žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu 29.06.2017 sa vyjadril k opätovnému
návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom poukázal, že podľa výsledkov daňovej
kontroly dodatočný predpis daňovej povinnosti vo výške 114 304,97 eur vyplýva z konania žalobcu
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to neoprávneným uplatnením odpočítania
dane, a preto jeho konanie mu nemohlo spôsobiť nepriaznivú finančnú situáciu. Na základe uvedených
skutkových okolností žiadal tento návrh zamietnuť.

11. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 6S/8/2017-285 zo dňa 31.07.2017 opätovne zamietol návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 22.05.2017 v spojení s návrhom zo dňa
26.06.2017 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 185 písm. a/ SSP.

12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré im
predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo
rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom.

18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 114 304,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 74 482,21 eur a vyrubil daň v sume 39 822,76 eur, s tým,
že je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane
vedený v Štátnej pokladnici, ktorý vo výroku rozhodnutia aj presne špecifikoval.

19. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
23. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
24. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom
alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky
nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony
alebo osobitne naliehavé úkony.

25. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

26. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,



f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

27. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

28. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola
začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole; daňová kontrola je ukončená dňom
doručenia protokolu podľa ods. 8; lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa
jej začatia.

29. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť (veta prvá až piata).

30. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov.

31. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti
podvodom v oblasti DPH).

32. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (veta prvá a druhá).

33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Daňový poriadok v ust. § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje
všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania)
na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a
evidencií, ktoré je povinný viesť.

37. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný
preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým



subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.4.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011).

38. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav,
nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, absenciu správnej úvahy,
dĺžku trvania daňovej kontroly.

39. Na pojednávaní dňa 18.1.2018 nový právny zástupca žalobcu (v priebehu konania tretí v poradí)
zotrval na žalobných námietkach uvedených v žalobe. Zdôraznil, že daňová kontrola sa začala
03.09.2013 a skončila sa dňa 10.03.2016, čo je 919 dní s tým, že bola prerušená 588 dní, čistý
čas výkonu daňovej kontroly je 331 dní, čo spĺňa maximálny časový limit, ale daňová kontrola je tak
závažný zásah do subjektívnych práv žalobcu, že sa má obmedziť na nevyhnutne potrebný čas.
Prerušenie daňovej kontroly na 588 dní je v rozpore s článkom Ústavy SR o prerokovaní veci bez
zbytočných prieťahov. Dôvodil, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR sa má dokazovanie vykonať
v rámci výkonu daňovej kontroly a bezprostredným spôsobom napr. výsluchom svedkov. Namietal, že
z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé prečo správca dane nezabezpečil predvedenie svedkyne M.
S. cestou Kriminálneho úradu finančnej správy. Poukázal, že prenášanie dôkazov z trestného konania
do daňového konania je neprípustné. Namietal použitie výpovede M. S. z trestného konania ako
dôkaz. Svedkyňu mal vypočuť správca dane v daňovom konaní. Na základe týchto skutočností žiadal,
aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, aby pripustil zmenu žalobného návrhu
a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, v prípade úspechu vo veci vyčísli trovy
právneho zastúpenia.

40. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Daňový úrad Prešov začal dňa
03.09.2013 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013 na základe oznámenia zo dňa 05.08.2014. Žalobca si v
zdaňovacom období máj 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr špecifikovaných v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane zo dňa 30.06.2016 číslo: 103429127/2016 v tabuľke č.1 od dodávateľa
TrueCom, s.r.o. so sídlom Košice, Mlynská 27 za dodanie výrobkov z bravčového a hovädzieho mäsa v
celkovej sume 685 829,81 eur, z toho DPH v sume 114 304,97 eur. Za účelom preverenia deklarovaného
zdaniteľného obchodu správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa TrueCom,
s.r.o. Daňovému úradu Košice dožiadanie zo dňa 09.09.2013, ktorý v odpovedi zo dňa 03.12.2013
uviedol, že jeho zamestnanci začali dňa 22.08.2013 u daňového subjektu TrueCom, s.r.o. kontrolu za
zdaňovacie obdobie február až máj 2013, no nepodarilo sa im s uvedeným subjektom skontaktovať.
Na výzvy nereaguje, doklady ku kontrole nepredložil. Konateľka spoločnosti I. I. má trvalý pobyt v P.
republike. Spoločnosť TrueCom, s.r.o. bola registrovaným platiteľom DPH od 27.02.2013 a k 31.12.2013
jej bola registrácia zrušená. Finančné riaditeľstvo SR postúpilo správcovi dane informácie o spoločnosti
TrueCom, s.r.o. listom zo dňa 21.03.2014, ktoré mu poskytol Kriminálny úrad finančnej správy. Bývalá
konateľka spoločnosti D. J. sa pri podaní vysvetlenia vyjadrila, že konateľkou spoločnosti TrueCom, s.r.o.
bola od roku 2005 až do jej predaja v roku 2012. Uviedla, že konateľku I. I. pozná iba z dokumentov,
nikdy ju nevidela, predaj firmy bol realizovaný sprostredkovane cez kuriéra, aj úhradu v sume cca 4000
eur dostala cez kuriéra. Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia podpísala vlastnoručne v
J. L.. M. S. nepozná, telefonicky hovorila s nejakou pani M. kvôli prebraniu účtovníctva, teoreticky to
mohla byť S.. D. X., spoločníčka spoločnosti TrueCom, s.r.o. sa vyjadrila, že všetky veci ohľadom firmy
vybavovala jej dcéra D. J.. I. S., narodená XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom K. XX, I. XXXX/XX, adresa na
doručovanie zásielok K. , je zamestnaná ako V.. Pri vyšetrovaní sa vyjadrila, že na prelome rokov 2012 a
2013 bola oslovená Y. H., či sa nechce stať spoločníčkou a konateľkou slovenskej firmy TrueCom, s.r.o.
Košice, ktorá mala expandovať do Českej republiky. Y. H. jej doniesol podpísať nejaké doklady, a tým
sa stala konateľkou tejto spoločnosti. Jednu plnú moc podpísala pre M. S. a druhú pre zastupovanie
a splnomocnenie advokáta spoločnosti TrueCom, s.r.o. Žiadnu činnosť v spoločnosti TrueCom, s.r.o.
nevykonávala, nevie či spoločnosť mala nejaký účet, nepodávala žiadne daňové priznanie. Generálnu
plnú moc zo dňa 08.01.2013, ktorou splnomocňuje M. na zastupovanie spoločnosti TrueCom, s.r.o.
vo všetkých právnych úkonoch podpísala, pretože podľa Y. H. mala zastupovať spoločnosť v Českej
republike a na Slovensku to mala byť M. S.. Predložená plná moc je podľa správcu dane právne
neúčinná, pretože nebol predložený jej originál. O zrušení účtu v P. a zrušení interbakingu nemá
vedomosť, ani o žiadnych účtoch spoločnosti TrueCom, s.r.o. a v súčasnosti nedisponuje žiadnymi
dokladmi.



41. Súčasný konateľ spoločnosti TrueCom, s.r.o. S. N. uviedol, že si presne nepamätá dátum, kedy ho
oslovil Z. S. z H. pri K., s ktorým sa spoznal cez X. O. zo I. X.. Z. S. mu ponúkol funkciu spoločníka a
konateľa spoločnosti TrueCom, s.r.o. s tým, že nebude musieť nič robiť a každý mesiac dostane 150 až
200 eur. S predchádzajúcou konateľkou firmy nikdy nerokoval, ani sa s ňou nestretol. Zmluvu o prevode
obchodného podielu, ktorá bola už v tom čase podpísaná I. I., podpísal v budove Okresného úradu
Prešov. Po podpísaní zmluvy a iných dokladov všetky doklady zobral Z. S.. Nikdy od nikoho žiadnu
účtovnú evidenciu ani doklady neprevzal, nevylučuje však, že medzi inými dokladmi mohol podpísať aj
nejaký doklad, že preberá účtovníctvo firmy TrueCom, s.r.o. Žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
finančné prostriedky na bankových účtoch ani pečiatky neprevzal, ani nikdy nedostal sľúbenú odmenu.
Nevie , kde je sídlo firmy, nikdy tam nebol. V mene firmy nič nerobil, len podpisoval doklady, ktoré mu dal
podpísať Z. S. a hneď ich zobral so sebou. O žiadnych zákazkách spoločnosti , ani o jej činnosti nemá
vedomosť. . Osoby S.. K. H., S. Z., S.. E. H., H. H., F.. O. H., Z. X., S. X., M. X., M. S., I. I. nepozná a nikdy
sa s nimi nestretol. Pozná len meno I. I., ktorá bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti pred ním, aj
to len z dokladov, ktoré podpisoval, a ktoré boli ňou podpísané. Spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.,
HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., HYDINA SK, s.r.o., BEST MEAT, s.r.o., Mirbes, s.r.o., SLOVAKIA FARMA,
s.r.o. ani ich konateľov nepozná. Cíti sa byť podvedený Z. S..

42. Finančné riaditeľstvo SR postúpilo správcovi dane informáciu Ministerstva vnútra SR, Prezídia
PZ SR, Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zo dňa 16.12.2015 o vypočutí svedka M. S., ktorá
okrem iného uviedla, že samotný obchod so spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s., HYDINA
SLOVENSKO, s.r.o., HYDINA SK, s.r.o., prebiehal tak, že S.. K. H. nakupoval pre tieto spoločnosti
mäsové výrobky, živú hydinu, kŕmne zmesi od spoločností z Poľska a Českej republiky cez spoločnosti
Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA, s.r.o. z dôvodu, aby mal na vstupe vo svojich
spoločnostiach vysokú daň z pridanej hodnoty, kde si takýmto spôsobom ponižoval vo svojich
spoločnostiach vlastnú daňovú povinnosť. Spoločnosti Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a SLOVAKIA
FARMA, s.r.o. boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., HYDINA SK, s.r.o., a následného
zníženia vlastného daňového základu. Množstvo a druh tovaru , ktorý bol dovážaný do týchto
spoločností, bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mal na starosti
S.. K. H. a jeho zamestnanec S. Z.. Reálne spoločnosti Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a SLOVAKIA
FARMA, s.r.o. s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov
ani prostriedky na takúto činnosť. Ich sídla boli len fiktívne, takmer vždy išlo o prázdne kancelárske
priestory. Daňové priznania týchto spoločností mala údajne na starosti účtovníčka nebohého X. G.,
pričom jej meno M. S. uviesť nevedela.

43. Vypočutie I. I. (bývalá H. TrueCom, s.r.o.) a K. (H. Mirbes, s.r.o.) bolo prostredníctvom právnej pomoci
vykonané vrchným inšpektorom Polície Českej republiky, Krajského riaditeľstva polície hlavného mesta
Prahy, Služby kriminálnej polície a vyšetrovania, odbor hospodárskej kriminality. Obaja svedkovia
uviedli, že im nebolo známe to, že boli konateľmi týchto spoločností, vyjadrili sa len v tom zmysle, že
podpísali nejaké listiny, načo ich nahovoril X. H. (I. I.) a S. H. (K. V.), nemali žiadnu vedomosť o tom,
aby tieto spoločnosti, ktorých boli konateľmi vykonávali nejakú činnosť, za prevod obchodných podielov
nikomu nič neplatili, K. V. dostal za podpisy od S. H. sumu 2000 Kč. Nepoznajú ani obchodné spoločnosti
Podtatranská hydina, a.s., HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., HYDINA SK, s.r.o., ani osoby S.. K. H., S..
E. H., S. Z., M. S. a X. G..

44. Výzvou zo dňa 02.10.2013 požiadal správca dane P., a.s. Bratislava o poskytnutie údajov potrebných
pre účely výkonu daňovej kontroly u žalobcu, a to pohyby na 3 účtoch spoločnosti TrueCom, s.r.o. za
obdobie máj 2013, ktorých čísla špecifikoval, menný zoznam osôb, ktoré vykonávali transakcie na
uvedených účtoch v máji 2013 a kópie zmlúv o uzatvorení účtov. Požadované informácie boli správcovi
dane zaslané v odpovedi zo dňa 07.10.2013, prílohou ktorej boli zmluva o bežnom účte, zmluva o P.
podnikateľskom konte, zmluva o P. benefit konte, ktoré za spoločnosť TrueCom, s.r.o. boli podpísané
splnomocnenou osobou M. S., plnomocenstvo na nakladanie s finančnými prostriedkami na uvedených
účtoch s dispozičným oprávnením na disponenta M. S. podpísané štatutárnym zástupcom M. S..

45. Výzvou zo dňa 06.03.2014 správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Bratislava
(NDS) o poskytnutie výpisov mýtnych transakcií vozidiel za zdaňovacie obdobie máj 2013, ktorých
evidenčné čísla presne uviedol, a tiež o poskytnutie informácie, kto uzatváral zmluvy na palubnú
jednotku. V odpovedi zo dňa 31.03.2014 NDS zaslala informácie týkajúce sa inkriminovaných vozidiel v



elektronickom mýtnom systéme uvedené v prílohe č.1 v elektronickej podobe na CD nosiči. Pre vozidla,
ktoré nie sú uvedené v prílohe č.1, neboli vygenerované žiadne mýtne transakcie a taktiež neexistuje
záznam o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest.

46. Správca dane opakovane predvolal M. S. na vypočutie ako svedka na deň 24.04.2014 a na deň
20.05.2014, o čom upovedomil aj žalobcu, avšak M. S. ani žalobca sa bez ospravedlnenia ústneho
pojednávania nezúčastnili.

47. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle §
11 zákona o DPH v spoločnosti TrueCom, s.r.o. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií s
poľskou a českou daňovou správou.

48. Daňový subjekt ZAKLADY MIESNE „TUR“ J.K.J. TOPORKIEWICZ SPÓLKA JAWNA, Kobylec 230
realizoval nákupy tovaru v tuzemsku a následne tovar predal tuzemským odberateľom a odberateľom
do Európskej únie. Tovar bol prepravovaný vlastnou prepravou a prepravnou spoločnosťou MIKULEC
Spolka Jawna, Stary Sacz. Prepravu organizovala a zaplatila spoločnosť ZAKLADY MIESNE „TUR“.
Vlastníkom dopravných prostriedkov je spoločnosť ZAKLADY MIESNE „TUR“ a MIKULEC Spolka
Jawna, Stary Sacz. Majiteľom účtu, z ktorého sa platili je TrueCom, s.r.o. a platby boli realizované
bezhotovostne. V rámci intrakomunitárneho dodania tovaru bola splnomocnená kontaktná osoba M. S.,
s ktorou boli dohodnuté množstvá dodávaného tovaru, dátumy a miesta doručenia tovaru. Tovar bol
dodaný na adresu Slavkovská cesta 54, Kežmarok a Nová Ľubovňa 505.

49. U daňového subjektu N. G., N. G. XXXA, U. hovädzie mäso pochádzalo od poľských farmárov
a bravčové mäso od dodávateľov Comeco, , Herdico (Belgicko) a Westviees (Holansko). Záväzky za
bravčové mäso boli uhradené v hotovosti v eurách. Hotovosť prijal vodič Y. Z. v pokladni závodu
Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Vodič dodal potvrdenie o prijatí hotovosti (výdavkový) s otlačkom
pečiatky spoločnosti TrueCom, s.r.o., ktorá bola reprezentovaná partnermi S. K. a I. I.. Kontakt začal
S.. K. H.. Objednávky na dodanie bravčového mäsa zadával S.. H. a vodičom ich odovzdal skladník
na adrese Slavkovská cesta 54, Kežmarok pri odovzdávaní mäsa. Z poskytnutých dokladov sa javí,
že transakcie týkajúce sa predaja bravčových polovíc medzi spoločnosťami boli súčasťou reťazových
transakcií, pretože v každom reťazci dodania bravčových polovíc sa podieľali 4 subjekty, v transakciách
išlo o ten istý tovar a bol prepravený od prvého belgického alebo holandského subjektu k slovenským
subjektom, kde sa preprava skončila. Vozidlá s bravčovými polovicami boli vždy odpečatené v Poľsku
za účelom kontroly tovaru , niekedy bolo vozidlo vyložené úplne alebo čiastočne v Poľsku na adrese
Stare Bystre 370A. Poľský daňový subjekt si ponechal belgický obchodný identifikačný doklad, ktorý
slovenskému daňovému subjektu neodovzdal.

50. Daňový subjekt MAS Sp.z o.o.,Želiwna 38, Katowice nakúpil tovar od daňového subjektu PHU
Wedlinka Sp. Jawna , ul. Dobrydzial 6, Wieruszów a na tejto adrese bolo aj miesto nakládky tovaru.
Miesto vykládky tovaru bolo na adrese Podtatranská hydina, a.s. Slavkovská cesta 54 Kežmarok,
HYDINA SK, s.r.o. Nová Ľubovňa 505-prevádzka Slavkovská cesta 54 Kežmarok , POZANA MÄSO
s.r.o. , Budča 422. Tovar nadobudnutý od spoločnosti MULLER-RICKEN GMBH, Riegen 7, Borger bol
naložený na adrese BMR-Schlachthol-Garrel, Dieselstr.6, Garrel a vyložený v spoločnosti Podtatranská
hydina, a.s. Slavkovská cesta 54, Kežmarok HYDINA SK, s.r.o. Nová Ľubovňa 505-prevádzka
Slavkovská cesta 54 Kežmarok , POZANA MÄSO s.r.o. , Budča 422. Objednávky zadávala M. S., K. H.
a N. K.. Bol priznaný trojstranný obchod daňovým subjektom MAS Sp.z o.o. pre spoločnosť TrueCom,
s.r.o. V prípade trojstranných transakcií prepravu zabezpečil a náklady zaplatil daňový subjekt MAS
Sp. Z o.o. V ostatných prípadoch bola preprava zabezpečená dodávateľom tovaru PHU Wedlinka Sp.
Jawna, pričom prepravné náklady boli zahrnuté v cene tovaru. Vlastníkmi dopravných prostriedkov boli
poľské spoločnosti (špecifikované na strane 8 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného).

51. Daňový subjekt T. P. tovar nadobudol od spoločnosti DULCO INTERNATIONAL, Hans Edvard
Tegiersvej 5 Charlottennlund, DK35049797, NV COVAMEAT, Komenstraat 73, 8953 Heuvelland,
BE0406969141, NV COMMON MARKET MEAT COMPANY, John Lijsenstraat 55, 2321 Hoogstraten,
BE0406983195 a Noordvlees van Gool, Bloemstraat 56, Kalmthout, BE4048196685. Tovar bol predaný
spoločnosti TrueCom, s.r.o. Košice a prepravu tovaru zabezpečil T. P.. Platby prebehli bankovým
prevodom od majiteľa účtu Slovakia Farma, s.r.o. Košice pre majiteľa účtu T. P., od majiteľa účtu
TrueCom, s.r.o. Košice pre majiteľ účtu T. P. . Daňový subjekt uviedol, že prvého stretnutia sa zúčastnili



I. I. a M. S., ktorá zastupuje spoločnosť TrueCom, s.r.o. M. S. dostala pečiatku s podpisom I..
Objednávky boli zadané osobne M. S. na Slovensku (v mieste vykládky tovaru). Pri vykládke tovaru bol
osobne T. P. so zástupcom prevádzky, ktorá bola konečným odberateľom mäsa. CMR doklady, zmluvy,
vážené listy boli podpísané zamestnancami POZANA MÄSO, s.r.o. K. S., S. O. a O. H., zamestnancami
spoločnosti HYDINA SK, s.r.o. p. E. a H. H.. Avšak M. S. vyzdvihla faktúry, opečiatkovala doklady
pečiatkou daňového subjektu TrueCom, s.r.o. a pečiatkou s podpisom I.. Závody na spracovanie mäsa
sa nachádzajú na adrese Slavkovská cesta 54, Kežmarok a na adrese Budča 422.

52. Na základe predložených dokladov boli transakcie podľa poľskej daňovej správy medzi poľským a
slovenským daňovým subjektom časťou reťazových obchodov. Na reťazových dodaniach bravčového
mäsa sa podieľali 4 alebo viac daňových subjektov, medzi vyššie uvedenými daňovými subjektmi sa
obchodovalo s rovnakým tovarom, t.j. bravčovým mäsom, tovar bol priamo prepravený od prvotných
belgických a holandských dodávateľov, pričom vozidlo bolo zapečatené, k slovenským spoločnostiam
HYDINA SK, s.r.o., Podtatranská hydina, s.r.o. a POZANA MÄSO, s.r.o., kde sa preprava skončila a
vozidlá sa odpečatili. T. P. nie je registrovaný na účely intrakomunitárnych transakcií na Slovensku.
Pri nákupe tovaru od vyššie uvedených daňových subjektov použil T. P. číslo K a preto priznal
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Poľsku, a nie na Slovensku. Na základe vyššie uvedeného
faktu o transakciách a na základe pravidiel upravujúcich intrakomunitárne transakcie podľa poľskej
daňovej správy dodania medzi T. P. a spoločnosťou TrueCom, s.r.o., by mali byť zdanené na Slovensku.

53. Porovnaním údajov na faktúrach, medzinárodných nákladných listoch a dokladoch, ktoré správca
dane získal v súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi (dožiadania, výzvy, žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií, postúpené informácie od Národnej kriminálnej agentúry)
boli zistené rozdiely v obchodných prípadoch deklarovaných faktúrami (čísla, ktorých žalovaný
špecifikoval na strane 8 a 9 preskúmavaného rozhodnutia), a to, že tovar fakturoval iný dodávateľ, ako
je uvedené na faktúre, z medzinárodného nákladného listu nie je zrejmé, kde má skončiť preprava,
medzinárodný nákladný list nie je očíslovaný, chýba na ňom prepravca aj evidenčné číslo vozidla,
chýba v ňom dátum dodania tovaru, v mýtnom systéme neboli vygenerované žiadne mýtne transakcie
uvedeného vozidla, boli uvedené dve adresy vykládky tovaru, pritom poľská daňová správa uviedla
iba jednu adresu, v medzinárodnom nákladnom liste sú uvedené rozdielne údaje o tom, ktoré vozidlo
vykonalo prepravu, kde sa tovar vyložil a kde bol prevzatý.

54. Zo zabezpečených dôkazov podľa správcu dane vyplýva, že za spoločnosť TrueCom, s.r.o. vôbec
nevykonávala ekonomickú činnosť, pre opakované porušovanie povinností jej bola zrušená registrácia
platiteľa DPH k 31.12.2013. Dodávateľské faktúry vyhotovené v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o.
sú formálnymi dokladmi, ktoré neodrážajú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Spoločnosť
nemala žiadneho konateľa, ktorý by konal v rozsahu práv a povinností štatutárneho orgánu podľa
Obchodného zákonníka a nemala ani riadne a nespochybniteľne ustanoveného splnomocneného
zástupcu. V mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. bol tovar objednávaný telefonicky alebo elektronicky
konateľmi alebo zamestnancami spoločností Podtatranská hydina, s.r.o. a HYDINA SK, s.r.o., ktorí
zároveň vystupujú aj pri vyskladnení a prevzatí tovaru na prepravných skladoch a úhradách tovaru v
hotovosti. Všetky dodávky boli uskutočnené do prevádzky HYDINA SK, s.r.o., na adresu Slavkovská
cesta 54, Kežmarok. Platby za tovar vykonané prevodom boli realizované z účtu TrueCom, s.r.o. a
z účtu SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Všetky získané dôkazy preukazujú, že spoločnosť TrueCom, s.r.o.
bola umelo vytvorená a včlenená do obchodného reťazca z dôvodu vyhotovovania faktúr s daňou
pre nasledujúceho tuzemského odberateľa v reťazci, a to HYDINA, s.r.o., ktorá si na základe takto
vyhotovených faktúr uplatnila odpočítanie dane. S ohľadom na personálnu i ekonomickú prepojenosť
spoločnosti HYDINA SK, s.r.o. so spoločnosťou Podtatranská hydina, s.r.o. je dôvodné tvrdenie správcu
dane, že kontrolovaný žalobca vedel, resp. mohol vedieť, na akých obchodných transakciách a akého
charakteru v obchodnom reťazci sa so spoločnosťou TrueCom, s.r.o. podieľa a že neprijal opatrenia,
aby zabránil svojej účasti na podvode v rámci reťazového obchodu. Keďže pri výkone daňovej kontroly
bolo dokázané, že spoločnosť TrueCom, s.r.o.., ktorá bola uvedená na faktúrach ako dodávateľ tovaru,
nebola vlastníkom tovaru, nevznikla jej v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru
a zároveň spoločnosť HYDINA SK s.r.o. nemá podľa § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane
z nákupu tovaru.

55. S výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol daňový subjekt (žalobca) oboznámený písomným



oboznámením zo dňa 14.01.2016. Z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 102584648/2016 zo
dňa 22.02.2016 (Protokol), ktorý spolu s výzvou zo dňa 22.02.2016 zaslal žalobcovi na vyjadrenie.
Žalobca sa k oboznámeniu s výsledkami daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 03.03.2016 a podaním
zo dňa 19.04.2016 sa vyjadril k výsledkom daňovej kontroly uvedeným v Protokole, preto správca
dane oznámením zo dňa 10.05.2016 navrhol žalobcovi prerokovať jeho pripomienky a návrhy dňa
03.06.2016. Žalobca podaním zo dňa 01.06.2016 požiadal o zmenu uvedeného termínu na 04.07.2016,
s ktorým nesúhlasil správca dane a v odpovedi na žiadosť zo dňa 03.06.2016 určil dátum prerokovania
pripomienok a dôkazov na deň 22.06.2016. Na prerokovaní pripomienok k zisteniam uvedených v
Protokole sa dňa 22.06.2016 žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili (úradný záznam č.
103391333 zo dňa 23.06.2016). Žalobca vo svojich vyjadreniach nepredložil také relevantné dôkazy,
ktoré by mali podstatný vplyv na uvedené zistenia v Protokole z daňovej kontroly, preto správca dane
konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49
ods.1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, preto rozhodnutím zo dňa 30.06.2016
určil daňovému subjektu HYDINA SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2013 rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 114 304,97 eur.

56. Žalobcom vznesené žalobné námietky správny súd považuje za nedôvodné.

57. Daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a vyslovili právny názor, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so
zákonnými podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona o DPH. Daňová kontrola bola správcom
dane vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne
realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu tovaru
subjektom na faktúre uvedeným. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca
dane pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal
rozsiahle šetrenie a dokazovanie, z ktorého vyplýva, že daňovým dokladom, ktoré predložil žalobca
chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i vierohodnosti účtovnej
evidencie vedenej žalobcom.

58. Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú
hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie je
možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje.

59. Pri výkone daňovej kontroly správcom dane bolo dokázané, že spoločnosť TrueCom, s.r.o., ktorá
bola uvedené na faktúrach ako dodávateľ tovaru nebola vlastníkom tovaru, nevznikla jej v zmysle § 19
zákona o DPH daňová povinnosť dodania tovaru a zároveň žalobca nemá podľa § 49 zákona o DPH
právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru. Kontrolou uvedených dokladov v spojitosti so všetkými
vykonanými dôkazmi bolo zamestnancami správcu dane poverenými výkonom daňovej kontroly zistené,
že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že mu v zdaňovacom období máj
2013 bol dodaný tovar od spoločnosti TrueCom, s.r.o. v zmysle predložených faktúr. Skutočnosť, že
faktúry mali požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážali aj materiálne,
reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca predkladal správcovi dane listinné doklady, dodávateľské
faktúry, ktorými dôvodil, že k dodaniu tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa TrueCom, s.r.o.
došlo, ale šetrením správcu dane sa deklarovaná skutočnosť nepotvrdila. Spoločnosť TrueCom,
s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 preukázateľne nevykonávala skutočnú
hospodársku činnosť, reálne nenadobúdala právo nakladať s tovarom ako vlastník a následne nemohla
tovar ani dodávať ďalším zdaniteľným osobám. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné
kumulované splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane
preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ
deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

60. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
vysloveného v rozsudku zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 8Sžf/9/2012 vykonanie dokazovania je primerane
rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním



preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je
povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa
na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane
nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným
dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne
nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti správny súd dáva do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny
názor, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného
práva daňového subjektu na inú právnu ochranu.

61. Žalobca zároveň spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho
zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných
dožiadaní správcov dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami získania
informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie
základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania
a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, k nim má
právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k
protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu
daňovej kontroly.

62. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s
jeho námietkami uvedenými proti rozhodnutiu správcu dane, pretože uviedol všetky skutočnosti, ktoré
boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti
Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06),
podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je
vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
vykonaných dôkazov a pri aplikácii právnej úpravy.

63. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale
súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet
DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda, že tovar
alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre.
Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá.

64. Správca dane zároveň poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného
styku a na skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu
je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho
súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 5Sžf/50/2014 zo dňa 27.januára 2015, podľa ktorého... „ sa
nejedná o prenos zodpovednosti za prípadné porušenie daňovej povinnosti iného subjektu (napr.
nepodanie daňového priznania, nezdržiavanie sa v sídle podnikania), jedná sa o zodpovednosť chrániť
v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom. Toto oprávňuje v obchodnom
styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má daňový subjekt kooperujúci v reťazci voči
správcovi dane“.

65. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je
neopodstatnená. Z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať
zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí
byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade
so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne
potvrdil. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené tak, ako



to upravuje Daňový poriadok v § 63 ods. 1 až 11, § 74 ods. 1 až 9. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie
náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

66. Námietka žalobcu o porušení princípu proporcionality spočívajúca podľa názoru žalobcu v porušení
výkonu daňovej kontroly jej prerušením z dôvodu neakceptovania maximálnej 3 mesačnej lehoty
na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií medzi daňovými správnymi
orgánmi s poukazom na § 61 ods.1 Daňového poriadku a Nariadenia RADY EU č. 904/2010, je
nedôvodná. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.júla 2016 zverejnenom v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č.60 konštatoval, že ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za
účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval
vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a
teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do
súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožaduje od neho
plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Ide o spontánnu
výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003
o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010
prepracované znenie). Správny súd z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že daňová
kontrola začala 03.09.2013, bola prerušená od 05.06.2014 do 08.01.2016. Protokol z daňovej kontroly
bol vypracovaný 22.02.2016 a dňa 10.03.2016 bola daňová kontrola ukončená prevzatím protokolu
žalobcom s výzvou na vyjadrenie sa ak nemu. Z týchto skutočností má správny súd za preukázané, že
kontrola trvala 335 dní, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Z ustanovenia
§ 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac jeden
rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie, počas ktorého
bola daňová kontrola prerušená.

67. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.01.2008 vzniesol nové žalobné námietky.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a
dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Všeobecná
lehota na podanie žaloby je 2 mesiace od oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia, proti ktorému smeruje
(§ 181 SSP). Správny súd je rozsahom aj dôvodmi podanej žaloby viazaný a nemôže ich z úradnej
povinnosti modifikovať, ide o dispozičné právo žalobcu.

68. Správny súd zároveň dáva do pozornosti § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý podnikanie
definuje tak, že sa ním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa správneho súdu je nelogické,
aby žalobca kupoval tovar tzv. sprostredkovane cez spoločnosť TrueCom, s.r.o. ak má sám kontakty na
dodávateľov mäsa v Poľskej republike a zaplatil vyššiu cenu za tovar vrátene dokladov na dopravu.

69. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každý daňový prípad je treba posudzovať individuálne
bez paušalizovania.

70. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016
zo dňa 17.októbra 2017, z ktorého vyplýva, že:... „ O zneužitie práva podľa hore uvedenej judikatúry
ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom
(a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva Únie v zmysle čl.4 ods.3 Zmluvy o Európskej
únii) bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z
okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s
vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické
činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení Z
tohto záveru vyplýva okruh činností, ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil
mimoriadny zásah štátnej moci do práv daňového subjektu, a to nepriznanie práva na odpočítanie DPH.“

71. V rozsudku v spojených veciach sp.zn. C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012 Súdny dvor EÚ
uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodu, daňovým únikom a prípadným zneužitím je



cieľ priznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudok Halifax zo dňa 07.12.2010, C-285/09, bod
36, zo dňa 27.10.2017 Tanoarch C-504/10 bod 50). Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej
právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Preto
prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa z ohľadom na
objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor v judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode.

72. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

73. Tento senát správneho súdu rozhodol vo veci totožného (obdobného) predmetu konania,
(zdaňovacieho obdobie december 2013) toho istého žalobcu, rozsudkom zo dňa 18.01.2018 sp.zn.
6S/1/2017. Zároveň správny súd poukazuje, že na tunajšom súde sa vedie viacero konaní sp.zn.
1S/46/2015, 2S/3/2017, 4S/20/2016 týkajúcich sa toho istého žalobcu a určenia rozdielu dane v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach s podobne zisteným skutkovým stavom.

74. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

75. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

76. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.

77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).