{"guid": "2af8e081-8f1b-450c-9e6b-51dc105335c6:12538a5b-997a-4dfa-b15e-aa200e307a73", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1", "spisova_znacka": "5Co/160/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/160/2013 z 19. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. februára 2014, sp. zn. 5Co/160/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1", "identifikacne_cislo": "8809204487", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2014-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12538a5b-997a-4dfa-b15e-aa200e307a73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/160/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809204487
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8809204487.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. W. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, AK, Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zastúpený
AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 5.996,27 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/187/2009-207 zo dňa
04.07.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 420 ods.1  a § 524 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka. Zároveň ust.§ 5 ods.1,2 a § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Súd prvého stupňa mal za preukázané (aj s poukazom na záväzne vyslovený právny názor), že v
príčinnej súvislosti s trestnoprávnym konaním žalovaného J. R. (ku ktorému došlo v rokoch 1998 a 1999),
bola E. F., zomrelému XX. XX. XXXX spôsobená škoda v sume 173.609,50 Sk, teda tomuto ešte počas
jeho života vznikol nárok na náhradu škody v uvedenej sume. Z dedičského spisu Okresného súdu v
Humennom spisovej značky 14D/110/2004 je zrejmé ako už bolo uvedené vyššie, že podľa osvedčenia
Okresného súdu v Humennom zo dňa 25. 05. 2004 po poručiteľovi E. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom
XX. XX. XXXX, posledne bytom D. XXXX/XX, ako dedičia zo zákona podľa dedičských skupín prichádzali
do úvahy syn poručiteľa J. F. - žalobca a vnuk T. F.. Predmetom dedičského konania  bol súpis aktív a
pasív a to hnuteľností - podielové listy s tým, že nehnuteľnosti nezostali žiadne a hnuteľnosti na základe
predchádzajúcej dohody nadobudli J. F. - žalobca a vnuk poručiteľa T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. č.
d. XXX. Toto osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňom 25. 05. 2004. Z
tvrdenia zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že neexistuje rozhodnutie,
ktorým by bolo určené, že uplatnená pohľadávka, ktorá je predmetom konania, patrí do dedičstva po
nebohom právnom predchodcovi žalobcu ako aj jeho vnuka T. F. resp. dedičské rozhodnutie, ktorým by
bola táto pohľadávka v dedičskom konaní prejednaná. Zástupca žalobcu uviedol, že v prípade vyhovenia
žalobe plánuje resp. má v úmysle túto pohľadávku prejednať ako novoobjavený majetok.

Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca sa po smrti svojho otca E. F., ktorému vznikol
nárok na náhradu škody, ako už bolo uvedené, stal jeho právnym nástupcom, avšak jeho právnym
nástupcom je aj jeho vnuk T. F.. V danom prípade išlo o nárok na náhradu škody právneho predchodcu



vyššie uvedených, a preto žalobca nemohol priamo žiadať pre seba náhradu škody resp. uvedené
plnenie bez príslušnej zmeny žalobného návrhu. V prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, išlo o
pohľadávku právneho predchodcu žalobcu a súd v tomto konaní nemá oprávnenie nahrádzať dedičské
konanie. Teda v žiadnom prípade nemohol vyhovieť petitu žalobcu zaviazať žalovaného zaplatiť mu
sumu 5.993,27 eur s príslušenstvom. Iná vec by bolo, ak by sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu
domáhal určenia, že vyššie  uvedená suma - pohľadávka patrí do dedičstva po nebohom E. F., zomrelom
XX. XX. XXXX resp. že táto suma bola v jeho vlastníctve ku dňu jeho smrti. Súd považuje za potrebné
podotknúť, že ak by bolo žalobe žalobcu vyhovené, v žiadnom prípade by neprichádzalo do úvahy
prejednanie tejto sumy ako novoobjaveného majetku po nebohom poručiteľovi, pretože výrokom súdu
podľa petitu žaloby by sa stal výlučným vlastníkom uplatnenej pohľadávky žalobca napriek tomu, že
právnym nástupcom po jeho nebohom otcovi je aj vnuk poručiteľa T. F.. Preto súd prvého stupňa žalobu
žalobcu zamietnul.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa uviedol,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust.§ 201 a nasl.
O.s.p. z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm.b/, f/ O.s.p. s poukazom na § 221 písm.h/ O.s.p. zrušil
rozsudok podľa ods.2 citovaného ustanovenia a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že napadnutý rozsudok sa v prevažnej miere venuje genéze sporu, ktorá však nemá celkom
nepochybne žiadny reálny vzťah k záveru o dôvodoch zamietnutia žaloby. Ani v najnižšej miere sa
v tejto časti odôvodnenia neodráža snaha súdu majúceho zrejme na pamäti prečo a ako rozhodne,
odstrániť či vylúčiť prípadne prekážky konečného stanoviska. Žalobca to uviedol napriek vyhradám,
ktoré po stránke hmotnoprávnej vzhľadom na ich očakávaný dopad, najmä však po stránke procesnej,
jednak k formulácii žalobného návrhu a jednak normatívne nevyjadrenému nerozlučnému spoločenstvu
(§ 91 ods.2 O.s.p.). Pokiaľ ide o formuláciu petitu, ktorý inak nie je povinnou súčasťou žaloby pri
dodržaní i ostatných podmienok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/8/2005. Z okolnosti
prípadu vyplýva, že pohľadávka je až do rozhodnutia súdu fiktívna. Dovtedy je sporná možnosť tvrdiť,
že patrí do dedičstva. Okrem toho i tu platí prednosť žaloby na plnenie pred určením pri zachovaní
práva všetkých dedičov dediť hoci povedzme cestou ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Žiadna
zásadná okolnosť žalobcovi nebráni navrhnúť zmenu žalobného návrhu. Poukázal na ust.§ 95 ods.1
a § 216 ods.1 O.s.p. a contrario. Dôvod odvolacieho návrhu sa opiera o náležitosti rozsudku ako ich
špecifikuje § 157 ods.2 O.s.p., osobitne slová „.... ako vec právne posúdil“. Právna prax  i teória kladú
na túto časť prvostupňového rozsudku nekompromisný dôraz. Odôvodnenie prvostupňového rozsudku
musí byť mimo iného dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu odvolacieho súdu. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07. Ust. § 91 ods.2 O.s.p. nie
je  dogma. Osobitné okolnosti môžu mať za následok, že sa neuplatní. Možno pripustiť, že ak existujú,
treba na ne vopred poukázať vždy však v konaní pred súdom má prednosť reálna ochrana reálnych práv,
ktorá potláča nezákonné procesné pochybenia. Inak je to však s namietanou okolnosťou, ktorá bráni
súdu preklenúť ju stanoviskom o vecnej správnosti rozsudku. V napadnutom rozsudku nie je jedinej
zmienky o subsumpcii „zisteného“ skutkového stavu pod príslušné ustanovenie príslušného zákona.
Tento nedostatok napĺňa obidva uplatnené odvolacie dôvody.

V ďalšom konaní sa v záujme zachovania inštančného postupu prejedná otázka aktívnej legitimácie z
pohľadu jej možného vylúčenia u iných osôb. V odvolacom konaní žiadal žalobca s poukazom na §  95
a iné O.s.p. pripustiť zmenu návrhu na začatie konania s tým, že určuje sa, že v prípade právoplatného
prisúdenia sumy 5.996,27 Eur uplatňovanej žalobcom proti žalovanému J. R., XXXX, bytom XXX XX
D. XXX patrí táto do dedičstva po poručiteľovi E. F., zomrelému XX,XX.XXXX, naposledy bytom F., D.
XXXX/XX.

Podaním zo dňa 03.09.2013 oznámil právny zástupca žalobcu, že v rámci dôvodov odvolania navrhol
úpravu petitu žaloby vzhľadom jednak na spornosť možnosti vyhovieť mu a najmä s ohľadom na nové
skutočnosti meniace právny pohľad na vec, zobral návrh s poukazom na § 96 ods.1 O.s.p. späť.



Odvolací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu podaním zo dňa 20.09.2013, aby oznámil odvolaciemu
súdu ktorý návrh berie späť, či berie späť návrh vo veci samej alebo len návrh na pripustenie zmeny
žaloby, ktorý uplatnil v odvolacom konaní.

Podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 08.10.2013 oznámil právny zástupca žalobcu
odvolaciemu súdu, že návrh vo veci samej späť neberie, keďže jeho úmysel bol a je späťvzatie návrhu na
zmenu žaloby. Trvá na dôvodoch odvolania poukazujúcich na absenciu právneho zdôvodnenia rozsudku
a z toho vyplývajúcej konzekvencie.

Po dôkladnom rozbore krokov zúčastnených osôb (otec a syn) a jednak po konfrontácii právnej povahy
týchto krov s príslušnou literatúrou a judikatúrou došlo k darovaniu predmetnej pohľadávky. Terajšie
zotrvávanie na omyle zapríčinila podmienka vyslovená pri odovzdaní dokumentácie  „... ak si ich
vymôžeš“, ktorá akoby spochybňovala darovanie brevi manu. V súčasnosti preto zastáva žalobca názor,
že k darovaniu došlo za života darcu. Dodatočne v reakcii na názor súdu vo veci § 5 O.s.p. zastáva
žalobca názor, že to všeobecné ustanovenie neplatí v prípade lex specialis, ktorým je § 43 O.s.p.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 12.02.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, namietal nesprávny skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a
namietal i odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu nesplnenia náležitosti rozsudku, tak ako ich
špecifikuje § 157 ods.2 O.s.p.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust§ 132 a § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre
posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/
O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený
skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu
než sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad. Iné vady
konania podľa ust.§ 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu
veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, napríklad osoba vypočutá ako svedok bola vypočutá ako účastník
konania, svedok nebol riadne poučený alebo dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s ust.§ 129 ods.1
O.s.p. alebo súd prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie o odvolaní napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť,
modifikovať a dopĺňať len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by konanie súdu prvého stupňa vykazovalo také vady
konania, ktoré by boli spôsobilým odvolacím dôvodom, tak ako ho označil žalobca vo svojom odvolaní
a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
vychádzal zo správneho skutkového a právneho záveru, a preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd
prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení hodnotil v súlade
s kritériami uvedenými v ust.§ 132 O.s.p. a nasl. a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje aj
odvolací súd.

Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 2T/84/2004 a z rozsudku zo dňa 11. 02. 2009 č. k.
2T/84/2004-436, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07. 04. 2009, je zrejmé, že uvedeným rozsudkom
boli obžalovaní Ing. T. D. ako aj J. R., ktorý je v tomto konaní žalovaný, uznaní vinnými za to, že ako



konatelia spoločnosti Drevoprodukt Majerovce s.r.o. potom, čo ako spoločnosť na základe notárskej
zápisnice číslo Nz 90/1998 zo dňa 23. 02. 1998 prevzala dlh v celkovej sume 1.300.000,- Sk, následne
kúpnou zmluvou zo dňa 20. 11. 1999 nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v hodnote 7.851.993,-
Sk zapísané na LV číslo XXX k. ú. J. odpredali spoločnosti Vaandepo s.r.o. Košice. Následne kúpnou
zmluvou zo dňa 23. 11. 1999 hnuteľné veci v hodnote 221.500,- Sk odpredali spoločnosti Vaandepo
s.r.o. Košice, čím zmarili uspokojenie svojich veriteľov a to ROD Sečovská Polianka, ROD Ďurďoš, RD
Tovarnianska Polianka, ROD Remeniny, Podielnické družstvo Tovarné, Roľnícke obchodné družstvo
Vyšný Žipov, Poľnohospodárske družstvo Merník, PD Soľ, Poľnohospodárske družstvo Čaklov, ku škode
každého z nich vo výške 130.000,- Sk a spôsobením celkovej škody 1.170.000,- Sk. Taktiež ako konatelia
spoločnosti Drevoprodukt s.r.o. Majerovce po tom, ako spoločnosť na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 25. 08. 1998 prevzala pohľadávku E. F. voči dlžníkovi Slovenskému pozemkovému
fondu odplatne sumu 437.219,- Sk, z ktorej zostala nezaplatená suma 173.609,50 Sk, následne kúpnou
zmluvou zo dňa 20. 11. 1999 nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti v hodnote 7.851.993,- Sk zapísané
na LV č. XXX k. ú. J. odpredali spoločnosti Vaandepo. Kúpnou zmluvou aj hnuteľné veci tak, ako je to
v podstate uvedené vyššie, čím takto zmarili uspokojenie svojho veriteľa E. F. spôsobením škody vo
výške 173.609,50 Sk. Tým istým konaním, ako je to uvedené, spôsobili škodu aj J+M Drevomat Soľ vo
výške 300.082,- Sk. Za to boli uznaní vinnými spolupáchateľstvom trestného činu zvýhodňovania veriteľa
podľa § 9 ods. 2 k § 256a ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, za čo im boli uložené
samostatné peňažné tresty vo výške 1.000 eur a náhradné tresty odňatia slobody 5 mesiacov s tým, že
poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Zo spisu Okresného súdu vo Vranove spisovej značky 6C/207/2000 vyplýva, že v tomto konaní
rozsudkom Okresného súdu vo Vranove zo dňa 24. 05. 2000 č. k. 6C/207/2000-28, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 15. 06. 2000, bol žalovaný Drevoprodukt s.r.o. Majerovce zaviazaný uhradiť E. F.
- nebohému, zastúpenému terajším žalobcom, sumu 173.609,50 Sk so 17,6 % úrokom a to zo sumy
50.000,- Sk od 26. 02. 2000, zo sumy 123.609,50 Sk od 02. 05. 2000 do zaplatenia, všetko v mesačných
splátkach po 15.000,- Sk vždy do 16. dňa každého mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splátok. Čo do zvyšku bola žaloba zamietnutá a žalovaný bol zaviazaný uhradiť žalobcovi trovy
konania. V odôvodnení tohto rozsudku sa odkazuje na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 08.
1998.

Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Humenné spisovej značky 14D/110/2004 zo dňa 25. 05. 2004
je zrejmé, že na Okresnom súde v Humennom pod spisovou značkou 14D/110/2004 sa viedlo dedičské
konanie v dedičskej veci po poručiteľovi E. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelému XX. XX. XXXX, naposledy
bytom F., D. XXXX/XX, kde ako dedičia zo zákona podľa dedičských skupín prichádzal do úvahy syn a
vnuk poručiteľa - J. F. a T. F.. Predmetom dedičského konania bol súpis aktív a pasív a to hnuteľnosti -
podielové listy s tým, že nehnuteľnosti nezostali žiadne a hnuteľnosti na základe predchádzajúcej dohody
nadobudli žalobca a vnuk poručiteľa T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX a to 88.000 podielov každý
z nich. Uvedené osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 25. 05. 2004.

Podľa ust.§ 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),  každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka  zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval, že v danej veci ide o zodpovednosť za škodu, tak
ako ako to vyplynulo z právneho názoru Ústavného súdu SR a jeho nálezu zo dňa 03.10.2012
č.k. I. ÚS 232/12-36.  Tento vo výroku pod ods. I. Nálezu rozhodol, že základné právo žalobcu na
súdnu i právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Prešove spisovej značky 5Co/151/2010 zo dňa 17. 11. 2012 porušené boli. V odôvodnení
tohto nálezu mimo iného uviedol, že krajský súd sa náležite nevysporiadal so všetkými skutkovými a
právnymi okolnosťami v danej veci a s univerzálnym nástupcom dedičov do práv a povinností poručiteľa
ku dňu jeho smrti. Vzhľadom k potvrdeniu krajským súdom, že bol viazaný záverom právoplatného
trestného rozsudku o deliktuálnej zodpovednosti žalovaného J. R. (konateľa spoločnosti Drevoprodukt
s.r.o.) voči E. F. z dôvodu zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky voči spoločnosti Drevoprodukt
s.r.o. z titulu zmluvných nárokov je posudzovanie akéhokoľvek disponovania veriteľa s pohľadávkou



zo zmluvného vzťahu (ktorej uspokojenie bolo trestnoprávnym konaním zmarené) pri posudzovaní
nárokov z deliktuálnej zodpovednosti právne bezvýznamné. Ústavný súd považuje samotný právny
názor krajského súdu, podľa ktorého potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľa,
za ústavne nekonformný a dostatočne neodôvodnený argumentáciou krajského súdu obsiahnutou v
napadnutom rozsudku.

I odvolací súd má za to s poukazom na vyslovený právny názor Ústavného súdu SR, ktorým je odvolací
súd viazaný, že v príčinnej súvislosti s trestnoprávnym konaním žalovaného J. R. (ku ktorému došlo v
rokoch 1998 a 1999), bola E. F., zomrelému XX. XX. XXXX spôsobená škoda v sume 173.609,50 Sk,
teda tomuto ešte počas jeho života vznikol nárok na náhradu škody v uvedenej sume. Z dedičského
spisu Okresného súdu v Humennom spisovej značky 14D/110/2004 je zrejmé ako už bolo uvedené
vyššie, že podľa osvedčenia Okresného súdu v Humennom zo dňa 25. 05. 2004 po poručiteľovi E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, posledne bytom D. XXXX/XX, ako dedičia zo zákona
podľa dedičských skupín prichádzali do úvahy syn poručiteľa J. F. - žalobca a vnuk T. F.. Predmetom
dedičského konania  bol súpis aktív a pasív a to hnuteľností - podielové listy s tým, že nehnuteľnosti
nezostali žiadne a hnuteľnosti na základe predchádzajúcej dohody nadobudli J. F. - žalobca a vnuk
poručiteľa T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. č. d. XXX. Toto osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky
právoplatného rozhodnutia dňom 25. 05. 2004.

Súd prvého stupňa správne konštatoval v dôvodoch svojho rozhodnutia, že účastník konania, ktorý je
nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia
sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo, súd žalobe vyhovie. V
opačnom prípade súd žalobu zamietne. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
má pasívnu vecnú legitimáciu.

Súd prvého stupňa správne zistil, že žalobca po smrti svojho otca E. F., ktorému vznikol nárok na
náhradu škody sa stal jeho právnym nástupcom. Právnym nástupcom E. F. sa však stal aj jeho vnuk T.
F., išlo o náhradu škody právneho predchodcu žalobcu a T. F., teda E. E.. Žalobca skutočne nemohol
priamo žiadať pre seba náhradu škody, resp. plnenie bez príslušnej zmeny žalobného návrhu. V
prejednávanej veci išlo pohľadávku právneho predchodcu žalobcu a súd nemal oprávnenie nahrádzať
dedičské konanie. Čo do zmeny žalobného petitu, tak ako to navrhol žalobca v odvolacom konaní
prostredníctvom svojho právneho  zástupcu, túto zmenu zobral späť. Preto odvolací súd rozhodoval o
pôvodnom návrhu.  Pokiaľ by skutočne súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 5.993,27 Eur s prísl., stal by sa žalobca výlučným vlastníkom uvedenej pohľadávky napriek tomu,
že právnym nástupcom po jeho otcovi je aj jeho vnuk T. F.. Žalobca nie je skutočne sám aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie vyššie uvedenej sumy.

Žalobca v doplnení odvolania po márnom uplynutí odvolacej lehoty tvrdil, že pohľadávka bola žalobcovi
darovaná. Túto skutočnosť však žalobca v priebehu celého konania netvrdil  a ohľadom tohto ani v
odvolacom konaní  nepredložil žiadne dôkazy. Preto toto tvrdenie žalobcu považuje odvolací súd za
účelové.

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav, dokazovanie nevykazuje ani iné vady, ktoré by
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie i riadne
právne odôvodnil a jeho odôvodnenie zodpovedá i kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods.2 O.s.p.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/187/2009", "guid": "b523ab74-60ef-436b-b37c-dcc95ff7da89:8306937e-177c-427e-afd4-ca35c6b8d27b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}