{"guid": "2af88514-ba40-41a9-a510-dea8a30bc396:07aceb5f-35bd-4a29-9915-47a9a8a2b5bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1", "spisova_znacka": "2To/93/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/93/2016 z 11. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. januára 2017, sp. zn. 2To/93/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1", "identifikacne_cislo": "6814010328", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2017-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07aceb5f-35bd-4a29-9915-47a9a8a2b5bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814010328
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814010328.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.januára 2017, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, v trestnej
veci obžalovaného B. B., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. a iné, konajúc o
odvolaní obžalovaného B. B. a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Revúca, sp.zn.
2T/177/2014 zo dňa 24.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora  a obžalovaného B. B.  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/177/2014 zo dňa 24.10.2016 bol obž. B. B. uznaný
vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. za skutok č. 1 obžaloby a za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák.  formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. za bod 3.obžaloby, ktorých
skutkov sa dopustil na tom skutkovom základe, že
1.dňa 21. novembra 2012 v čase od 18.22 h vo vestibule bytového domu č. XXXX/XXX na ulici G. v P.,
okres O., v úmysle zmocniť sa cudzej veci použil násilie voči R. T., trvalé bytom P., ul. G. XXXX/XXX,
okres O., tým spôsobom, že po odomknutí vchodových dverí a vojdení R. T. do vestibulu bytovky vošiel
za ňou a hneď po vojdem si pretiahol cez tvár čiapku, následne priskočil k nej a začal trhať kabelku
z j ej ruky, ktorú pevne držala, pričom ako zápasila o kabelku spadla na dlážku, následne potom čo
spadla sa zmocnil jej kabelky, v ktorej mala peňaženku so sumou 28,- €, mobilný telefón značky Nokia
6303c, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, v ktorom mala vloženú SIM kartu spoločnosti Eurotel (Telekom)
s číslom XXXXXXXXXX, okuliare s pozláteným rámikom, kvietkovaný skladací dáždnik, občiansky
preukaz, vodičský preukaz, kartu poisťovne Dôvera, všetko na jej meno a s uvedenými vecami odišiel
na doposiaľ neznáme miesto, čím jej spôsobil škodu vo výške 198,50 € a pri páde utrpela R. T. zranenie
ľavého kolena bez práceneschopnosti,

3.dňa 24. septembra 2012 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v meste P., okres O., v
úmysle zmocniť sa cudzej veci po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvalé
bytom P., ul. E. XXX/XX, okres O., sa vlámali do neobývaného rodinného domu na ulici J. XX, ktorého
majiteľom je C.. G. T. L., trvale bytom P., ul. E. XXXX/XX, okres O., tým spôsobom, že obaja preskočili
bránu smerom z ulice do dvora, následne prešli k vchodovým dverám vedúcim do rodinného  domu, ktoré
rukami vytlačili, vošli  do vnútorných priestorov domu, prehľadali dom, pričom poškodili jedny interiérové
dvere a keď v dome nič vhodné na odcudzenie nenašli, tento opustili, čím poškodením interiérových
dverí spôsobili pre C.. G. T. L., konateľa spoločnosti PSYCHCEN-PKN,  s.r.o., Tornaľa, ul. Sládkovičova
1, okres Revúca, IČO: 36619311, škodu vo výške 10,- €,
dňa 24. septembra 2012 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v meste P.,
okres O., v úmysle zmocniť sa cudzej veci po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom P., ul. E. XXXX/XX, okres
O., potom ako odišli z rodinného domu na ulici J. XX, sa vlámali do garáže,
nachádzajúcej sa vo dvore neobývaného rodinného domu na ulici E. XX, ktorého



majiteľom je C.. G. T. L., trvalé bytom P., ul. E. XXXX/XX,
okres O., tým spôsobom, že obaja preskočili bránu smerom z ulice do dvora, zavreli do
koterca strážneho psa, cez dieru pod strechou na budove garáže vošli dnu, z vnútornej strany
garáže uvoľnením západky na dverách tieto otvorili, z garáže odcudzili elektrocentrálu značky
HONDA EA 2500, výrobného čísla 2023-08, preniesli ju do rodinného domu cez vchodové
dvere, ktoré boli otvorené a cez okno vedúce na ulicu, ktoré otvorili, B. B.
elektrocentrálu podal C. S., ktorý ju odniesol do neďalekého parku, následne
B. B. zavrel okno a dom opustil tým spôsobom, že vyšiel z domu na dvor a odtiaľ
preskočil bránu smerom na ulicu, čím odcudzením elektrocentrály spôsobili pre C.. G.
T. L., konateľa   spoločnosti   PSYCHCEN-PKN,   s.r.o.,   Tornaľa,   ul.
Sládkovičova 1, okres Revúc, IČO: 36619311, škodu vo výške 340,- €.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2, s použitím §
38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona
a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a § 37 písm. m/, na ktorú súd
neprihliadol, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody  ho zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Uložil mu podľa § 73 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. aj ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej R. T., nar.
XX.XX.XXXX, škodu vo výške 198,50 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodenú stranu PSYCHEN-PKN, s.r.o., Tornaľa, Sládkovičova 1, IČO:
36619311 s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske právne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak Okresný prokurátor v
Revúcej a to do výroku ohľadne právnej kvalifikácie podľa bodom 3.rozsudku a obžalovaný B. B. voči
obidvom výrokom tak o vine, ako aj o treste ohľadne obidvoch skutkov, za ktorých bol uznaný vinným.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s tým, ako okresný súd
kvalifikoval konanie obžalovaného ohľadne bodu 3.obžaloby, keď ho uznal vinným len zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.  Tu
poukázal okresný prokurátor na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, najmä v zmysle  stanoviska
trestno-právneho kolégia NS SR, sp.zn. Tpj 78/2011 uverejnené v zbierke stanovísk NS SR pod č. R
116/2012 mal byť obžalovaný uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 , 4 písm.b/ Tr.zák.
s poukazom na ust. § 138 písm.e/ Tr.zák. a nie tak, ako to urobil okresný súd. Okresný prokurátor ďalej
poukázal na to, že je síce pravdou, že v obžalobe Okresného prokurátora v Revúcej, ktorú na obž. B.
B. podal Okresný prokurátor v Revúcej dňa 08.09.2014 pod sp.zn. 2 Pv 360/12, je návrh kvalifikovať
konanie obžalovaného pod bodom 3.tejto obžaloby len ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/
Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. , avšak už aj vzhľadom na návrh prokurátora
činného vo veci, v priebehu hlavného pojednávania na prekvalifikovanie tohto konania obžalovaného na
iný paragraf, teda na zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 , 4 písm.b/ Tr.zák.  mal byť obžalovaný takto
uznaný vinným. Pokiaľ okresný súd argumentoval vo svojom rozsudku, že tak ako teraz kvalifikoval
konanie obž. B., kvalifikoval konanie aj spoluobžalovaného C. S. a preto ponechal kvalifikáciu skutku
u obž. B. rovnakú, neobstojí, pretože podľa názoru prokurátora, aj vzhľadom na stanovisko trestno-
právneho kolégia NS SR malo byť konanie obžalovaného kvalifikované podľa prísnejšieho ustanovenia
a preto navrhol, aby v tejto časti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný B. B. vo svojom obšírnom, rukou písanom odvolaní poukázal na rozpory vo výpovediach
jednak poškodenej T., jednak na správanie sa teraz už svedka, vtedy spoluobv.C. S., kde poukazoval
na to, že on sa trestnej činnosti voči poškodenej T. nedopustil, ale že veci, ktoré pochádzali z lúpeže,
k nemu doniesol práve svedok C. S., ďalej rozsiahle opisoval výpovede poškodenej T. a dokazoval,
že táto si ho nemohla pamätať, nemohla ho opoznať a nemohla ani tvrdiť, že je on páchateľom tejto
trestnej činnosti. Ďalej poukázal na ďalšie výpovede svedkov C. K. , ktorá tiež podľa jeho názoru
nevypovedala pravdu, klamala pred súdom, keďže už páchateľa popisovala inak. Ďalej v ďalšej časti
odvolania podrobne rozpísal výpoveď svedka C. S. ohľadne prvého skutku obžaloby a poukazoval na
rozpory v jeho výpovediach. Má za to, že to bol práve S., kto urobil lúpež a doniesol veci pochádzajúce z



lúpeže k nemu domov. Preto keď za takýchto okolností okresný súd  hodnotil dôkazy v jeho neprospech,
neurobil tak správne a podľa názoru obžalovaného potom úmyselne sudca Okresného súdu Revúca I..
A. ho nezákonne odsúdil. Z uvedeného dôvodu sa potom domáhal toho, aby bol oslobodený zo všetkých
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu.

Okrem podrobne zdôvodneného odvolania obžalovaného, tento zaslal súdu ešte pred vykonaním
verejného zasadnutia o jeho odvolaní aj návrh na vykonanie dôkazov, kde navrhol, aby krajský súd
opakovane prepočul všetkých svedkov z danej trestnej veci, aby zároveň predvolal aj sudcu, ktorý
vyniesol prvostupňový rozsudok a vypočul ho, taktiež aby opätovne predvolal svedka C. S., tak ako aj
okresného prokurátora I.. T. a prehral zvukový záznam, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní.
Okrem odvolania obžalovaného doručil krajskému súdu za obžalovaného odvolanie aj jeho ustanovený
obhajca. Aj z tohto odvolania vyplýva, že obžalovaný nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, ani s právnou
kvalifikáciou oboch skutkov tak, ako mu je kladené za vinu a necíti sa byť z týchto skutkov vinný. Pokiaľ
ide o prvý skutok rozsudku vo vzťahu k poškodenej R. T., tu podobne ako obžalovaný, aj obhajca za
obžalovaného popísal rôzne rozdielne výpovede T. ohľadne páchateľa, ktorý  sa mal voči nej dopustiť
trestnej činnosti, taktiež poukazuje na rôzne výpovede svedkov T. N., P. I. a pod. , je toho názoru,
že týmito svedeckými dôkazmi nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa
trestného činu voči poškodenej T. dopustil práve obžalovaný a nie tak , ako to obžalovaný tvrdí, svedok
C. S.. Pokiaľ ide o výsledky domovej prehliadky v byte matky obžalovaného, je pravdou, že v tomto byte
sa našli časti pochádzajúce z lúpeže patriace poškodenej, avšak samotný tento dôkaz podľa názoru
obhajoby nepostačuje na to, aby bol obžalovaný uznaný vinný z tohto skutku.

Pokiaľ ide o skutok č. 3.obžaloby, tu je síce pravdou, že obžalovaný sa priznal, že poškodenému  odcudzil
veci, avšak podľa obhajoby spôsob určenia výšky škody nebol správny, keď bola táto ohodnotená len
vyjadrením podnikateľského subjektu, ktoré podľa obhajoby na určenie výšky škody nepostačuje, oni
sú toho  názoru, že odcudzené veci nedosahovali hodnotu 266,-€, aby teda to  mohlo byť kvalifikované
ako trestný čin krádeže a preto sa domáha toho, aby krajský súd v prvom bode obžaloby oslobodil
obžalovaného, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a v bode 3. aby ho oslobodil
spod obžaloby, keďže by malo ísť len o priestupok, alebo alternatívne aby v tomto bode vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaných odvolaní  krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie , na ktoré bol eskortou
predvedený obž. B. B. a zároveň sa tohto verejného zasadnutia zúčastnili tak krajský prokurátor, ako
aj obhajca obžalovaného.

V záverečnom návrhu potom, čo súd zreferoval podstatný obsah trestného spisu, ako aj návrhy
obžalovaného, ktoré doručil krajskému súdu, obhajca obžalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá
na písomných dôvodoch odvolania jeho, ako aj obžalovaného, viacej k nemu nič nedodáva, akurát
žiada, aby z 1.bodu obžaloby bol obžalovaný oslobodený a z 3.bodu , keďže škoda nebola správne
vyhodnotená, bol oslobodený, keďže nejde o trestný čin, alebo aby v prípade tohto tretieho bodu
obžaloby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a
rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, toto považoval obhajca za nedôvodné a
navrhol ho zamietnuť.

Krajská prokurátorka naopak v celom rozsahu uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania
okresného prokurátora a navrhuje v tomto smere odvolaniu vyhovieť a pokiaľ ide o odvolanie
obžalovaného, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že sa necíti byť vinný, cestou obhajcu predložil súdu
dôkazy o tom, že písal sťažnosti na úrad vlády v trestnej veci. Naviac uviedol, že predseda senátu sa
spolu s ďalším sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici I.. J. voči nemu telefonicky dohovárali na tom,
aby bol odsúdený a preto  namieta celý senát zo zaujatosti voči jeho osobe.

Krajský súd potom na základe podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že odvolania  ani jednej z procesných strán
nie sú dôvodné.



V prvom rade sa krajský súd musel vysporiadať s vyjadrením obžalovaného v konečnom návrhu, kde
tvrdil, že sa od neznámej osoby deň pred pojednávaním mal dozvedieť, že sa  predseda senátu I.. C.
a sudca Krajského súdu Banská Bystrica I.. J. mali na neho telefonicky dohovárať, aby bol odsúdený.
Toto vyjadrenie obžalovaného hodnotil krajský súd z hľadiska ust. § 31 Tr.por. a to či ide o námietky
zaujatosti a či ide o kvalifikované námietky.

Krajský súd potom prihliadajúc na uvedené vyjadrenie obžalovaného dospel k záveru, že ide o námietku
len kvôli procesnému postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa ust. § 32 ods. 6 Tr.por. o námietke  zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už bolo raz o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesené bezodkladne podľa
§ 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom  námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu, v konaní sa nekoná; to platí aj na námietke, ktorá je založená na tých istých dôvodoch ako
podľa ust. § 31.

V súvislosti s vyjadrením obžalovaného, kde je potrebné uviesť, že počas odôvodňovania rozhodnutia
krajského súdu obžalovaný aj písomne predložil  svoje podanie nazvané námietkou, krajský súd zistil,
že námietkou zaujatosti mal byť procesný postup a to odsúdenie obžalovaného B. B.. Dospel k záveru,
že  nejde o taký úkon, ktorý by bránil rozhodnutiu vo veci samej, naviac keď aj z písomného podania
je zrejmé, že obžalovaný tvrdí o tom, že neznámy človek mu mal vykrikovať večer pred verejným
zasadnutím do okna cely , že počul , ako sa telefonicky mali I.. C. a I.. J.  na neho dohovárať, že ho
musia odsúdiť.

Keďže  potom krajský súd dospel k záveru, že ide o taký postup, ktorý má na mysli ust. § 32 ods. 6
Tr.por. , o tejto neadresnej, nekonkrétnej a ničím nepodloženej námietke ohľadne procesného postupu
súdu ani nekonal. Vyhodnotil ju len ako obštrukciu obžalovaného v úmysle oddialiť rozhodnutie súdu vo
veci samej. Naviac keď sudca krajského súdu I.. J. ani nebol členom  senát prejednávajúceho trestnú
vec obž. B. B..  Preto potom vo veci preskúmal napadnutý rozsudok a o odvolaniach procesných strán
rozhodol.

Krajský súd potom po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých
hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby
mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že prvostupňový súd v súlade s ust. § 168
ods. 1 Tr.por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania
za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré
namietal obž. B. B..

Keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného,
Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, keďže tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na
viacerých hlavných pojednávaniach.

Správne preto postupoval prvostupňový súd, keď za takéhoto skutkového stavu uznal obžalovaného B.
B. vinného z trestných činov, ako mu to kládol za vinu okresný prokurátor a správne mu potom za takejto
procesnej situácie aj uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.

Správne je aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, keďže obžalovaný ešte v Slovenskej republike vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto
dôvodoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje.



Krajský súd  nemá povinnosť odôvodňovať rozhodnutie ohľadne všetkých namietaných okolností
obžalovaným v odvolaní, môže sa v princípe obmedziť len na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa pokiaľ sa s týmto stotožní a takýto postup je aj konformný s judikatúrou Ústavného súdu SR,
resp. Európskeho súdu pre ľudské práva.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie konania obžalovaného v
bode 3.obžaloby, tu musí krajský súd konštatovať, že v súvislosti s týmto sa už jedenkrát zaoberal
právnou kvalifikáciou konania obžalovaného prvýkrát ešte  v r.2016, keď  zrušoval prvé rozhodnutie
Okresného súdu Revúca, ktorým bol obžalovaný v pôvodnom konaní ešte dňa 28.05.2015 uznaný
vinným, v tomto smere nebude opakovať v písomných dôvodoch tohto uznesenia skutočnosti, ktoré
pri tom uviedol, len poukáže na to, že prokurátor v čase podávania obžaloby už mal poznať judikatúru
NS SR , keďže stanovisko trestno-právneho kolégia je ešte z r. 2011 a napriek tomu v r. 2014 podal
obžalobu v tom smere, ako ju podal, za toto konanie už bol právoplatne odsúdený aj spoluobv. C. S.,
ktorý sa mal skutkov pod bodom 3. obžaloby dopustiť spolu s obž. B. a preto pokiaľ takéto rozhodnutie
okresného súdu   je právoplatné vo vzťahu k ods. C. S., je takéto rozhodnutie aj na prospech aj vo vzťahu
k obž. B. B. a preto aj napriek tomu, že aj krajský súd pozná judikát NS SR ohľadne právnej kvalifikácie
takéhoto konania obžalovaného, je toho názoru, že v danom prípade je nutné v rámci právnej istoty
konaní obidvoch obžalovaných rozhodnúť vo veci rovnakým spôsobom. Z tohto dôvodu preto nemohol
sa stotožniť s odvolaním okresného prokurátora vo vzťahu k právnej kvalifikácii v skutku č. 3.rozsudku,
ale dal za pravdu prvostupňovému súdu v tom smere, čo tento ohľadne právnej kvalifikácie konania
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o odolanie obžalovaného a jeho obhajcu, tu je potrebné uviesť, že okresný súd podrobne a
dostatočne presvedčivo uviedol, prečo v bode 1.rozsudku uznal obžalovaného vinným, že tu neexistuje
len jeden dôkaz a to výsledky domovej prehliadky, kde boli nájdené veci  poškodenej, ale je tu
aj vyjadrenie svedka S. z prípravného konania, ako aj podporné výpovede k týmto dvom dôkazom
svedkyne T.. Preto krajský súd je toho názoru, že správne okresný súd uznal v bode 1.rozsudku
obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže tak, ako je to zrejmé z napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide skutky pod bodom 3.rozsudku, tu je potrebné povedať, že obžalovaný sa k týmto skutkom
priznal, zákonným spôsobom v zmysle ustálenej súdnej praxe boli vyžiadané vyjadrenia  v súvislosti
s hodnotou  poškodených vecí, kde je zrejmé, že tieto veci mali hodnotu, ako to vyplýva z týchto
ohodnotení, obhajoba ani samotný obžalovaný nepreukázali žiadnym spôsobom, že by tieto veci mali
menšiu hodnotu, len ide o ich tvrdenia nemajúce oporu v žiadnych dôkazoch a preto aj v tomto smere
krajský súd sa nemohol stotožniť s odvolacími návrhmi obžalovaného, resp. jeho obhajcu.

Za tejto situácie potom, keď krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnutý
rozsudok meniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom zrušovať, musel odvolanie tak okresného prokurátora
aj obž. B. B. zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto  uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}