{"guid": "2ae6a900-9d32-4b03-ad2f-b44164d41fa9:c306fdcf-68ec-44d3-8734-ec5d69facac1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3", "spisova_znacka": "17Co/1051/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1051/2013 z 21. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. októbra 2014, sp. zn. 17Co/1051/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3", "identifikacne_cislo": "3212204601", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Prikrylová", "sudca_id": 1523, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-prikrylova-1523", "datum_vydania": "2014-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "nazov": "§ 44 ods. 8 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c306fdcf-68ec-44d3-8734-ec5d69facac1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 17Co/1051/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3212204601\nDátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212204601.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom\nGrösslingova 4, 811 09 Bratislava,\nIČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa\n31. októbra 2013, č. k. 6C/212/2012-101, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti\nodporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n276,60 eur z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného\nsúdu Bánovce nad Bebravou. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 8 Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 01.12.2006, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods.\n1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2, 3 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 103, 104 ods. 2 a 154 ods. 1 OSP.\nSúd prvého stupňa zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná, a preto ju zamietol. Bol toho názoru, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. na základe nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho\nv nerozhodnutí v zákonom stanovenej lehote, je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento\nnárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nerozhodnutie v\nzákonnej lehote v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu exekútora,\ntak súd prvého stupňa dospel k záveru, že k tomuto došlo. Exekučný poriadok v ustanovení § 4 ods. 8\nstanovoval  30-dňovú lehotu na rozhodnutie súdu o zmene exekútora od doručenia návrhu oprávneného\nna zmenu exekútora, pričom exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného po uplynutí tejto lehoty, a\nto s omeškaním 89 dní. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu oprávneného na zmenu exekútora tak\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Napriek nesprávnemu úradnému postupu\nexekučného súdu, nedodržaniu zákonnej lehoty pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu\nexekútora, súd prvého stupňa žalobcovi náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nepriznal.\nŽalobca nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol\nžiaden dôkaz. Táto ani nevyplýva z exekučného spisu tamojšieho súdu. Žalobca zároveň žiadnym\ndôkazom nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi\n\nnerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote a majetkovou škodou žalobcu. Exekučný spis\nneobsahuje žiadnu urgenciu a ani len žiadosť o informáciu o stave rozhodovania exekučného súdu o\nnávrhu oprávneného na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by\nmožné ju žalobcovi priznať v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným\nzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom. Žalobca však ani len nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať, že samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Súd prvého stupňa bol toho názoru,\nže takéto konštatovanie, pokiaľ by sa ho žalobca domáhal a pokiaľ by tomu nebránili iné dôvody, by\nbolo postačujúcim zadosťučinením pre žalobcu. Žalobcovi nepriznal požadovaný nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy aj z toho dôvodu, že ako oprávnený v exekúcii zanedbal prevenčnú povinnosť,\nžiadnym spôsobom sa od podania návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tomto návrhu\nnezaujímal, v akom štádiu je rozhodovanie o tomto návrhu. Tvrdené urgencie exekučného súdu žalobca\nnepreukázal, dokonca podľa obsahu exekučného spisu sa žalobca ani len neinformoval o stave konania.\nŽalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci originál znaleckého posudku, ktorý považuje za\ndôležitý dôkaz vo veciach jeho viacerých žalôb, ktorými sa domáha nárokov z titulu zodpovednosti štátu\nza nesprávny úradný postup exekučných súdov. Súd prvého stupňa do tohto spisu síce založil kópiu\nposudku, no vykonanie dôkazu touto listinou nevykonal. Tento posudok nie je dôkazom, ktorý by mal\nvýznam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr.\nZ. K., PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory,\nv ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským\nsúdom v rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na\nňu význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom\nkonaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Z ústavnej\nsťažnosti, ktorú mal žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť\nvypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu\nsúdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek\ntomu súd prvého stupňa konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek\ndokazovanie výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných\nprieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu môže byť iba exekučný spis, z\nktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania\njednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná, súd prvého stupňa ju v celom rozsahu zamietol, a\nto bez toho, aby vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku,\nkeďže takýto postup by bol nehospodárny. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v zmysle § 142\nods. 1 OSP tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 OSP nie je viazaný\nrozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP sa mu postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, v konaní\nrozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/) OSP, súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1\npísm. h) OSP, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,\nzároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený\nskutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd\nprvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §\n101 ods. 2 OSP s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil\npodanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola\nvec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že\nkrajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení\nna tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za\nnestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia\nvo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v\nrovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.\nc) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za\nktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania\nz dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd\npri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež\n\ndopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli\ndodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie\nsvojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom\ndôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť\nnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje\nlen na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo\nmožné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,\nktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru\nÚstavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu\nsa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie\nvoči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti\nboli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod\nnie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom\nspise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah\nsi určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný list.\nSúd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky\npočas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd\nvšak úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy\ninformačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,\npoštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd\ndospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov\npri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je\njedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,\nako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas\nnečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny\núradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní\npred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,\na to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na\nskutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,\nprečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nSám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a\nnesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie\nsúdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto\nchybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné\núvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o\npodstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej\nsfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť\nspravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.\n\nŽalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,\nže spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.\n1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými\nžalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP z týchto dôvodov:\n\nOdvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že v danej veci bol naplnený prvý predpoklad\nvzniku zodpovednosti za škodu a to existencia nesprávneho úradného postupu. Keďže nebola v\nexekučnej veci dodržaná zákonom stanovená 30-dňová lehota na rozhodnutie, ide o nesprávny\núradný postup súdu v zmysle prieťahov v konaní. Nesprávny úradný postup sám, bez kumulatívneho\nsplnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a\nnesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom\n\nverejnej moci. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie naposledy\nuvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a konštatoval, že žalobca nepreukázal\nvznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca, napriek\núvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov, vo svojom odvolaní neuviedol (nepochybne\nz dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne nedostatky\nmeritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, vecnému dôvodu zamietnutia návrhu, vytýka. Uvádza\nlen všeobecné konštatovania (napr. „súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že namietané\nlehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, „súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o\nmajetkovej škode z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov na\nadministratívne spracovanie textov urgencií atď“.), ktoré uvádzal aj v žalobe. Okrem toho uvedené\nodvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým zisteniam\nani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca v\nodvolaní nenapadol podrobné skutkové a právne závery prvostupňového súdu o nepreukázanom\nnaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu (neexistenciu škody a príčinnej\nsúvislosti), a preto tieto právne posúdenia nie sú predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako žalobca\nv odvolaní žiadnou odvolacou námietkou nenapadol hmotnoprávne dôvody zamietnutia návrhu na\nnáhradu nemajetkovej ujmy, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.\n\nNapadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, pretože následkom nepreukázaného\nkumulatívneho naplnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je zamietnutie žaloby\nžalobcu.\n\nČo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom súdu\nodňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by súd\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nŽalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny\nproces, pretože pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal\nmožnosť sa k nim vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení, pretože\nsúd prejednal vec v jeho neprítomnosti a ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Uvedená\nnámietka žalobcu je nedôvodná. Žalobcovi prvostupňový súd doručil písomné vyjadrenie žalovaného k\nžalobe dňa 14.03.2013 (spolu s predvolaním na pojednávanie). Vo veci boli nariadené dve pojednávania,\nprvé z nich na deň 14.05.2013 bolo následne zrušené z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na\nprerušenie konania. Ďalšie pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bolo nariadené na deň\n31.10.2013. Na pojednávanie bol žaloba riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa 13.09.2013.\nZ uvedených dátumov je zrejmé, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s písomným vyjadrením\nžalovaného k jeho žalobe, a možnosť vyjadriť sa k nemu či už písomne alebo ústne na pojednávaní, na\nktoré bol riadne a včas predvolaný. Nielenže bola zachovaná zákonom stanovená 5- dňová lehota na\nprípravu pojednávania, ale žalobca mal oveľa väčší časový priestor na túto prípravu, mal možnosť pri\nnahliadnutí do spisu oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.\n\nNeobstojí tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd vychádzajúc z mylného skutkového\nstavu bez oboznámenia sa s obsahom ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 ods.\n2 OSP a ignoroval jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Ako už\nodvolací súd vyššie uviedol, súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne\na včas predvolaný, no nedostavil sa. Písomným podaním žiadal o zrušenie pojednávania. Súd prvého\nstupňa po začatí pojednávania zistil, že sa nedostavili účastníci ani ich zástupcovia. Prečítal návrh na\nzrušenie pojednávania a skonštatoval, že žiadosť žalobcu je nedôvodná, a pojednával v neprítomnosti\núčastníkov a ich zástupcov.\n\nObčiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou\nzaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon\nneustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania\n(§ 115 ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom,\nkeď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti\nriadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie\n\npojednávania (§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom\nzástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo\nosobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho\nneprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola\nprejednaná verejne a v jeho prítomnosti, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť\nvo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto\npráva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka(zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na\nvšetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom\nje právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje\ninak, a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý\ndôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie\npojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o\nodročenie pojednávania.\nV ospravedlnení, žiadosti o odročenie žalobcu zo dňa 29.10.2014 bola ako dôvod pre zrušenie\npojednávania uvedená skutočnosť, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej veci\nžalobcu CD Consulting, s.r.o. voči žalovanej pred Okresným súdom Zvolen, senát 64CbZm, rovnako na\n31.10.2013 od 9:00 hod do 13:30 hod. Žalobca trval na účasti splnomocneného advokáta.\n\nOdvolací súd v tomto smere zhodne s názorom súdu prvého stupňa poznamenáva, že v návrhu uvedený\ndôvod zrušenia pojednávania nebol riadne preukázaný a žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala\nnáležitosti podľa § 119 OSP, nakoľko žalobca neoznámil súdu prvého stupňa dôvod odročenia - kolíziu\npojednávaní, bezodkladne po tom, čo sa o nej dozvedel. Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s\nnázorom súdu prvého stupňa riadne predvolaný žalobca (splnomocnený zástupca) neuviedol žiadny\ndôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. V danom prípade si žalobca mohol\nzvoliť iného zástupcu, prípadne splnomocniť substitúta. Súd prvého stupňa preto správne pokračoval\nv konaní. Žalobcovi nebolo postupom súdu prvého stupňa odňaté právo zúčastniť sa pojednávania,\noboznámiť sa s obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania dôkazov a vypočuť si prednesy žalobcu a\nnásledne sa ak nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa\nžalobca sám svoju neprítomnosťou na pojednávaní bezdôvodne vzdal.\n\nČo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, že\ndôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne\npodľa tvrdenia navrhovateľa svojim nesprávnym úradným postupom založil zodpovednosť odporcu za\nmajetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd\nuž uznesením zo dňa 18.10.2012 pod sp. zn. 17NcC/503/2012 právoplatne rozhodol, že sudca Mgr. Z.\nnie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Nie je preto dôvodná  námietka v odvolaní, že vo\nveci konal a rozhodoval vylúčený sudca.\n\nNepravdivé je tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Poučenie o uvedenom\nprocesnom práve a zároveň povinnosti mu bolo dané jednak písomne spolu s predvolaním na\npojednávanie dňa 14.05.2013 a opakovane dňa 31.10.2013, ktoré riadne prevzal. Zároveň bolo dané\nsudcom ústne na pojednávaní, na ktorom sa, ako už bolo vyššie uvedené, bezdôvodne nezúčastnil.\n\nPokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného deja,\nktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich\nrozhodnutiach, v ktorých vystupuje on a žalovaný, odvolací súd zdôrazňuje, že samotná žaloba ako\naj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, väčšina\nodvolacích dôvodov žalobcu sa nevzťahuje na prejednávaný prípad, nezodpovedá skutočnému stavu,\nide o cyklostylované návrhy a odvolania. Napríklad odvolací súd zistil, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu\nv odvolaní, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že sa žalovaný nevyjadril na výzvu súdu k žalobe,\nže sa vo veci nenariadilo ani neuskutočnilo ústne pojednávanie, že ústavný súd doposiaľ nerozhodol\no ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie\nrozhodnutia krajského súdu, že v čase meritórneho rozhodovania nebolo rozhodnuté o odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, že nebol poučený podľa\n§ 120 ods. 4 OSP a pod..\n\nOdvolací súd rovnako nezistil, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci použil nesprávne právne\npredpisy a preto rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdil.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení       s § 142 ods. 1\nOSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací\nsúd zistil, že z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si\ntrovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/212/2012", "guid": "d472b8f7-058e-48e9-b857-3a017b1ecb36:027f2a06-c2c9-4da5-a669-84b94985d670", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}