Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/3/2015 z 30. 3. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2015, sp. zn. 27Sp/3/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200014.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/3/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6015200014.1 | 2015-03-30 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78f346eb-5b89-4bac-a464-71b3b2d08cdc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200014.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200014.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, Železničná 5, 987 01 Poltár za účasti: J. B., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, R. XXX, XXX XX Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 787/14 zo dňa
11.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 787/14 zo dňa 11.11.2014   p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 787/14 zo dňa
11.11.2014. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 15.08.2014 uzatvorenej medzi
záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom B. G. v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú.
R. s poukazom na § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Svoje
rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 06.10.2014 bol odporcovi predložený návrh na začatie
konania o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej
zmluvy o zriadení záložného práva, pričom 06.11.2014 bola odporcovi doručená Úverová zmluva č.
XXXXXXXXX z 22.10.2013. Z čl. II záložnej zmluvy odporca zistil, že nehnuteľnosť označená v čl. I
záložnej zmluvy má slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.05.2013 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa Pohotovosť s. r. o. voči záložcovi J. B.. Preverením skutočností v texte zmluvy a
príslušného spisového materiálu súvisiaceho so zmluvou správny orgán zistil, že Zmluvu o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ za záložcu podpísal C. I. ako predseda združenia občianskoprávnej
pomoci ProHelp na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 22.10.2013. Odporca dospel k záveru,
že posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15.08.2014 bola jej účastníkmi uzavretá
spôsobom, že odporuje ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Poukázal na existujúci rozpor
medzi dlžníkom (splnomocniteľom) a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Poukázal na to,
že s prihliadnutím na jednotlivé dátumy podpisu jednak zmluvy o úvere dlžníčkou dňa 22.10.2013 a
jednak dohody o splnomocnení splnomocniteľkou dňa 22.10.2013 je zrejmé, že obidve listiny boli J. B.
predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by menovaná nepodpísala
dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere a ani k následnému poskytnutiu
úveru, v čom odporca videl hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti



poskytovateľa úveru. Ďalej poukázal na to, že je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení
dlžníčka a splnomocniteľka v jednej osobe nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože z listín
predložených do spisu vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah
dlžníčka a splnomocniteľka v jednej osobe nemohla ovplyvniť a ktorá je predkladaná spolu so zmluvou
o úvere dlžníčke, pričom táto už obsahuje meno splnomocnenca - združenie občianskoprávnej pomoci
ProHelp. K takémuto záveru dospel odporca vzhľadom na to, že obe vyššie špecifikované listiny
podpísala J. B. v jeden a ten istý deň. Ak veriteľ takto postupoval, možno dôvodne predpokladať, že
dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníčku ako splnomocnenec, čím spochybnil
základný predpoklad pri udeľovaní plnej moci, ktorým je, že splnomocnenec má hájiť záujmy dlžníčky
ako splnomocniteľky. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je ako predtlač na štandardnom zmluvnom
formulári a už obsahuje meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa a záložného
veriteľa Pohotovosť s. r. o., a teda že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníčku konať a hájiť nie záujmy dlžníčky, ale záujmy veriteľa, nasvedčuje tomu, že dlžníčka nemala
možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať a z toho vyplýva, že združenie ProHelp má podľa
obsahu obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva
naplnenie konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ. Z dohody o splnomocnení ďalej podľa odporcu nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľke právnu pomoc na obhajobu jej práv,
ale naopak, splnomocnenec má podľa obsahu dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľke,
čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne
neplatnou aj záložnú zmluvu. Rozpor záujmov medzi splnomocniteľkou J. B. a splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je podľa odporcu zrejmý aj z toho, že samotná záložná
zmluva bola uzatvorená a za záložcu jeho zástupcom podpísaná až 15.08.2014, čo je cca jeden rok
po uzatvorení zmluvy o úvere a predmetnej dohody o splnomocnení (22.10.2013). K podpisu teda
došlo až potom, čo záložca ako dlžník z úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok a ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci prostredníctvom C. I. ako predsedu tohto združenia uzatvoril za záložcu
záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania
pohľadávky samotného záložného veriteľa. Správny orgán poukázal na povinnosti vyplývajúce mu z
postupu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a na ust. § 37, § 31 ods. 1, § 31 ods. 4, § 22 ods.
2, § 23, § 37 ods. 1, 39 OZ, ako aj na ust. § 31 ods. 1 a 3. Na základe vyššie uvedeného rozhodol,
že podmienky vkladu neboli v tomto prípade splnené pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá
spôsobila neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, a preto návrh na vklad zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k jeho nehnuteľnostiam. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu,
podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal
možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené
predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. K otázke rozporu
dohody o plnej moci podľa § 22 ods. 2 OZ odvolateľ uviedol, že takýto rozpor musí reálne existovať,
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa
uzavretá medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a
správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí podľa odvolateľa absolútne neobstojí. Predmetnú námietku považoval čo do
právneho posúdenia za nesprávnu a vychádzajúcu z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Odvolateľ mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito
a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 31.12.2014 uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne
správne a žiadal ho potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.
s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť



napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, najmä
pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ, dohodu o splnomocnení z 22.10.2013,
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013. Súčasne sa oboznámil s obsahom
písomného vyjadrenia J. B. zo dňa 29.10.2014 predloženého v správnom konaní.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 06.10.2014 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
15.08.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom
J. B. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. R.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné
právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013. Z návrhu na vklad súd zistil,
že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že v prílohe návrhu na vklad záložného práva bola predložená
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom J. B. a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody
o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 22.10.2013 v
Lučenci vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou Pohotovosť
s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte
splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie
ProHelp) podpísaná dňa 22.10.2013 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec
nebol dňa 22.10.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení
dlžníčkou v Lučenci. V bode 4 dohody o splnomocnení sú navyše v predtlačených kolónkach ručne
dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom tieto sú vyplnené evidentne
iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná dňa
22.10.2013, t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť
vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2013, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom
písma a to mandatárkou veriteľa Pohotovosť s. r. o. J. Q..

Ďalšia účastníčka J. B. v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2014 namietala, že dohoda o splnomocnení
je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Poukázala na
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných veciach. Uviedla, že
v zmluve o úvere je hrubý nepomer medzi zmluvnými stranami a to medzi výškou úveru s porovnaním
hodnoty predmetu zálohy a namietala neprimeranosť zabezpečenej pohľadávky k hodnote predmetu
zabezpečenia. Poukázala na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pričom zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa
považuje za nekalú, keďže sa ako spotrebiteľka nemohla s podmienkami oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.



Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia  z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je o. i. aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej



forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Lučenci dňa
22.10.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
ako veriteľom a J. B. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), ktoré bolo predložené mandatárkou
spoločnosti Pohotovosť s. r. o., je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o
plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce v ten istý deň 22.10.2013,
avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise
tejto dohody v Lučenci dňa 22.10.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o
úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy
môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým
je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení
- zo strany splnomocniteľky dňa 22.10.2013 v Lučenci), preto nepostačuje písomná forma. V takomto
prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane (splnomocnencovi) odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť
takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte,
osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení
je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca -
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom táto dohoda bola predložená ďalšiemu
účastníkovi mandatárom veriteľa Pohotovosť s. r. o. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v
súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu
rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody
o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, bolo ďalšiemu účastníkovi predložené samotným mandatárom veriteľa, ako aj ostatné okolnosti
uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej
dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva
je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú
konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Samotná skutočnosť, že veriteľ disponuje tlačivom
dohody o splnomocnení nasvedčuje tomu, že veriteľ bol v styku so záložným veriteľom. Rovnako
skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch
navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií tak správneho orgánu, ako aj súdu z iných
konaní v obdobných prípadoch vyvoláva pochybnosti, či výkon práva a povinnosti splnomocnenca je
v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu, správny orgán preto
správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd
sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení
vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru
navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie
zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžníčka podpísala dohodu o
splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody v Lučenci
dňa 22.10.2013, pričom odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu
sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto
právneho úkonu. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o
splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného



v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej -
predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto
jej možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito
hájil záujmy splnomocniteľky, bola obmedzená, resp. odňatá.

Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva
zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality
(§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky
štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. §
52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (bod 1 dohody o
splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného
je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu
dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať
sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1
OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o
spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými
aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate  prihliadol aj na
nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne
uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej
bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom,
že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, resp. určila, možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže
vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára,



nejedná sa ani o  individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej
kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca
mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda
za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene
splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie
návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp.
zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa
15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e/ doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.