Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/116/2017 z 26. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. februára 2018, sp. zn. 4Cob/116/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7115202325.1 Krajský súd Košice | 4Cob/116/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7115202325.1 | 2018-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 5 zákona č. 116/1990 Zb., § 6 zákona č. 116/1990 Zb., § 666 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d0aa2e3-199e-4ba7-8328-6e62ac1f117d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7115202325.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/116/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115202325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: MH Manažment, a.s., Trnavská cesta 10,
Bratislava, IČO: 50 088 033, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o.,
Grősslingova 50, Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: X-DATA s.r.o., Jazerná 5,
Košice, IČO: 31 671 535, zastúpený: Miroslav Hadbavník, Húskova 67, Košice, o zaplatenie 791,80 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/22/2015-213
zo dňa 16.1.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Fond národného
majetku SR Bratislava žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 31.1.2014 navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu 791,80 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že ako výlučný vlastník
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., obec J. - A., uzatvoril dňa XX.X.XXXX
ako prenajímateľ zmluvu o nájme majetku s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. ako nájomcom.
Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol nájom majetku žalobcu špecifikovaný v tejto zmluve, na základe
ktorej bol nájomca povinný platiť žalobcovi nájomné. Následne dňa 3.1.2011 bola uzatvorená zmluva č.
VII o podnájme nebytových priestorov, takzvaná podnájomná zmluva medzi obchodnou spoločnosťou
VIRTUS a.s. ako nájomcom a žalovaným ako podnájomcom, na základe ktorej nájomca - obchodná
spoločnosť VIRTUS a.s. prenechala žalovanému ako podnájomcovi predmetné priestory do užívania za
odplatu 214,00 eur bez DPH mesačne. Výpoveďou zo dňa 29.11.2013 právny predchodca žalobcu túto
nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. vypovedal ku dňu 10.1.2014. Z
toho dôvodu ku dňu ukončenia nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zanikol aj podnájomný
vzťah založený podnájomnou zmluvou k tomu istému dátumu, teda ku dňu 10.1.2014. Žalovaný však
predmet podnájmu užíval aj po skončení podnájomného vzťahu, prinajmenšom do 30.4.2014 ako to
vyplýva z listu samotného žalovaného zo dňa 9.5.2014. Žalobca sa preto domáha, aby žalovaný uhradil
žalobcovi podnájomné 214,00 eur mesačne za obdobie od 11.1.2014 do 30.4.2014, pretože za toto
obdobie užívania nehnuteľností bez zmluvy, získal žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie v
celkovej výške 791,80 eur, ktoré je predmetom tohto konania.



3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že ak by aj výpoveď právneho
predchodcu žalobcu ako prenajímateľa vo vzťahu k nájomcovi - obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. bola
platná, žalovaný je toho názoru, že právny predchodca žalobcu sa v rozhodnom období od 11.1.2014 do
30.4.2014 neujal držby predmetnej nehnuteľnosti v celku a nedošlo ani k odovzdaniu predmetu nájmu
právnemu predchodcovi žalobcu zo strany nájomcu - obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. To znamená,
že nie žalovaný porušil vo vzťahu k žalobcovi svoju právnu povinnosť, ale túto povinnosť porušil
nájomca - obchodná spoločnosť VIRTUS a.s., ak žalobcovi neodovzdala predmet nájmu. Žalovaný
bol v rozhodnom období v stave objektívnej právnej neistoty, pretože neplatnosť svojej podnájomnej
zmluvy sám nespôsobil. Ďalej uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Fondom národného
majetku SR a žalovaným neexistoval žiaden zmluvný vzťah a ani iný vzťah o užívaní predmetných
nebytových priestorov. Aj samotná obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. pokladala nájomný vzťah z
nájomnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú so žalobcom za naďalej platný a ani obchodná spoločnosť
VIRTUS a.s. vo vzťahu k žalovanému ako podnájomníkovi neurobila žiaden úkon smerujúci k ukončeniu
podnájomnej zmluvy. Žalovaný sa tak dostal do situácie bezzmluvného užívateľa nebytových priestorov
bez toho, aby mohol svoje postavenie vlastným rozhodnutím ovplyvniť. Napriek tomu realizoval úhrady
podnájomného za rozhodné obdobie v prospech obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. Žalovaného preto
nemožno považovať za toho, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pretože nebol so žalobcom
v žiadnom zmluvnom vzťahu a za užívané priestory riadne platil obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s.

4. Súd prvej inštancie zistil z výpisu z obchodného registra, že pôvodný žalobca Fond národného
majetku SR zanikol 21.1.2016 a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca. Z predmetnej zmluvy o
nájme majetku vyplýva, že ju uzatvoril právny predchodca ako prenajímateľ a terajší úpadca - obchodná
spoločnosť VIRTUS a.s. ako nájomca dňa 27.9.2010. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to
odo dňa jej podpisu do dňa účinnosti zmluvy o predaji majetku nadobudnutého prenajímateľom, v
dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, alebo odo dňa vloženia tohto majetku do obchodnej spoločnosti.
Súd prvej inštancie ďalej zistil zo zmluvy č. VII o podnájme predmetných nebytových priestorov, že
bola uzatvorená medzi terajším úpadcom - obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. ako nájomcom a
žalovaným ako podnájomníkom dňa 3.1.2011. Predmetom tejto podnájomnej zmluvy bol podnájom
majetku vo vlastníctve Fondu národného majetku SR a to tri kancelárie vo výmere 51,57 m2.
Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, mohla sa ukončiť dohodou alebo písomnou
výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začne plynúť dňom
nasledujúcim po dni doručenia výpovede nájomcom. Z čl. IV. bod 2 tejto podnájomnej zmluvy vyplýva,
že podnájomná zmluva sa môže ukončiť aj tak, že Fond národného majetku SR ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti a prenajímateľ, ukončí podnájom majetku s nájomcom. V čl. VI. tejto podnájomnej zmluvy
bolo stanovené nájomné 214,00 eur mesačne bez DPH, s DPH vo výške 256,80 eur.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil z listiny označenej ako Výpoveď zmluvy o nájme majetku zo dňa
29.11.2013, ktorú právny predchodca žalobcu adresoval obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s., že vlastník
nebytových priestorov vypovedá túto nájomnú zmluvu v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá
začne plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tejto výpovede. Výpoveď bola doručená obchodnej
spoločnosti VIRTUS a.s. 10.12.2013 ako to vyplýva z pečiatky žalobcu opatrenej na tejto listine.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil z výdavkových pokladničných dokladov a z príjmových pokladničných
dokladov z 12.3.2014 a 23.4.2014, že žalovaný uhradil úpadcovi - obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s.
nájomné za predmetné žalované obdobie január až marec roku 2014 a apríl 2014 v dohodnutej výške
nájomného. Ďalej z výzvy na vypratanie nehnuteľnosti z 28.3.2014 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu adresoval žalovanému oznámenie, že ku dňu 10.1.2014 zanikol nájomný vzťah medzi Fondom
národného majetku SR a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. a teda zanikol aj podnájomný vzťah
založený predmetnou podnájomnou zmluvou so žalovaným. Z oznámenia Slovenskej pošty vyplýva, že
táto výzva právneho predchodcu žalobcu bola žalovanému doručená 1.4.2014.

7. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo zápisu o ukončení podnájomnej zmluvy č. VII zo dňa 3.1.20111,
že obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. sa dohodla so žalovaným ako podnájomníkom, že podnájomná
zmluva sa ukončí ku dňu 30.4.2014 a v tomto zápise je konštatované, že žalovaný má uhradené nájomné
v plnej výške a k tomuto dátumu 30.4.2014 došlo k vyprataniu predmetných nebytových priestorov. Z
výzvy právneho predchodcu žalobcu z 21.11.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oboznámil
žalovaného s výpoveďou z nájomnej zmluvy a vyzval žalovaného, aby právnemu predchodcovi žalobcu



uhradil sumu 944,36 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nebytových
priestorov.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zistil, že Okresný súd Košice I v inej veci rozsudkom č.k.
30Cbi/3/2014-207 zo dňa 7.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2016 na základe návrhu
Fondu národného majetku SR voči žalovanému - správcovi konkurznej podstaty VIRTUS a.s. rozhodol
tak, že žalovanému - obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť tvoriacu
predmet nájomnej zmluvy a túto mu odovzdať. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že išlo o predmetné
prenajaté nebytové priestory nájomnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a obchodnou
spoločnosťou VIRTUS a.s. a že tento ich nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou dňa 29.11.2013, ktorá
bola doručená žalovanému 10.12.2013. Doba nájmu uplynula 11.1.2014.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 4 a § 7 Zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ďalej podľa ustanovení §§ 663, 664, 676, 677
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje nájomnú zmluvu a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné to, že právny predchodca žalobcu -
Fond národného majetku SR uzatvoril dňa 27.9.2010 s úpadcom VIRTUS a.s. Košice zmluvu o nájme
majetku, ktorou mu prenajal predmetné nebytové priestory na dobu určitú a nájomca bol povinný platiť
za užívanie týchto priestorov nájomné 1.000,00 eur mesačne. Taktiež nebolo sporné, že nájomca tento
nebytový priestor dal do podnájmu žalovanému zmluvou č. VII o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 3.1.2011 a to tri kancelárie o výmere 51,57 m2 na dobu neurčitú. Bolo dohodnuté nájomné
256,80 eur mesačne a zo zmluvy vyplýva, že v tejto sume sú zahrnuté aj služby spojené s užívaním
toho nebytového priestoru. Ďalej z listiny označenej ako výpoveď zo zmluvy o nájme majetku vyplýva,
že Fond národného majetku SR ako právny predchodca žalobcu a prenajímateľ tohto nehnuteľného
majetku adresoval obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. ako nájomcovi výpoveď, ktorá bola doručená
obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. 10.12.2013. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s
otázkou platnosti alebo neplatnosti tejto výpovede Fondu národného majetku SR vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti VIRTUS a.s. V prípade, ak by bola výpoveď neplatná, mohlo by následne ísť o prípadné
bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu, ak by naďalej žalovaný
tieto nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu užíval. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že táto
výpoveď Fondu národného majetku SR pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s. je platná. To znamená,
že nájomný vzťah bol ukončený uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty po doručení tejto výpovede
dňa 10.12.2013 a to ku dňu 11.1.2014. Toto vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 30Cbi/3/2014-207 zo dňa 7.10.2016.

11. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že s poukazom na akcesorickú povahu podnájomnej
zmluvy k nájomnej zmluve, aj podnájomný vzťah bol ukončený k 11.1.2014. Z výdavkových a príjmových
pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný uhradil pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s., s ktorou
bol v zmluvnom vzťahu na základe podnájomnej zmluvy, nájomné za obdobie 1. - 3. mesiac roku 2014 vo
výške 770,40 eur a za 4. mesiac roku 2014 vo výške 256,80 eur. Aj z čestného prehlásenia štatutárneho
zástupcu úpadcu VIRTUS a.s. ako prenajímateľa vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému nemá žiadne
pohľadávky ohľadom predmetnej podnájomnej zmluvy.

12. Súd prvej inštancie mal preto za nepochybne preukázané to, že žalovaný do 1.4.2014 nevedel o
ukončení nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou VIRTUS a.s. a naďalej
riadne platil obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. dohodnutú výšku mesačného nájomného, teda žalovaný
zaplatil obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. podnájom aj za mesiace január, február, marec, apríl 2014.
Obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. ako nájomca sa domnieval, že daná výpoveď z nájomnej zmluvy
zo strany Fondu národného majetku SR je neplatná a preto naďalej prijímala platby od žalovaného
za užívanie predmetných nehnuteľností. Až zo zápisu o ukončení podnájomnej zmluvy č. VII zo dňa
3.1.2011 vyplýva dohoda žalovaného ako podnájomníka so spoločnosťou VIRTUS a.s. na skončení
podnájomnej zmluvy dňom 30.4.2014.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak právny predchodca žalobcu neoznámil žalovanému,
že ku dňu 10.1.2014 zanikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou
VIRTUS a.s. z nájomnej zmluvy a tým aj podnájomný vzťah založený podnájomnou zmluvou so



žalovaným, že žalovaný preukázateľne zmenšil svoj majetok o úhradu podnájomného pre obchodnú
spoločnosť VIRTUS a.s. a teda, že sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Preto žalobcom
uplatnené bezdôvodné obohatenie nemá oporu v citovaných zákonných ustanoveniach, v nájomnej
zmluve a v podnájomnej zmluve. S poukazom na to, že bola odlišne špecifikovaná výška nájomného
v nájomnej zmluve a v podnájomnej zmluve, žalobca by si nemohol uplatňovať od žalovaného celú
výšku podnájomného ako bezdôvodné obohatenie ale iba tú časť, od ktorej by sa odpočítali služby
spojené s užívaním prenajatého majetku, teda za teplo, vodu elektrickú energiu, spoje, všetky ostatné
prevádzkové náklady, vrátane nákladov na revízie vyvolané prevádzkovou činnosťou nájomcu a ďalšie
náklady, za ktoré by bol povinný žalobcovi platiť VIRTUS a.s. a nie žalovaný. Žalovaný aj samotnú
výšku bezdôvodného obohatenia namietal v tomto konaní. Súd prvej inštancie preto upustil od vykonania
ďalšieho dokazovania a hodnotenia ďalších dôkazov predložených stranami sporu a žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu žalobca.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní
opakuje predmet žaloby a opakuje odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca
ďalej uviedol, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je oprávnený a nepovažuje za
správne zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaný sa o ukončení nájomného vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s., ktorý bol založený nájomnou zmluvou
dozvedel až 1.4.2014 a to na základe výzvy právneho predchodcu žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti
zo dňa 28.3.2014. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný má sídlo na adrese kde sa nachádza predmet
podnájmu, vykonáva tam podnikateľskú činnosť a v týchto priestoroch mal aj nájomca, v tej istej
administratívnej budove svoje sídlo. Preto žalobca je presvedčený, že osoby konajúce za žalovaného a
nájomcu museli prichádzať do kontaktu. Preto je veľmi nepravdepodobné, aby sa žalovaný o ukončení
nájomného vzťahu dozvedel až doručením predmetnej výzvy na vypratanie 1.4.2014, teda takmer
3 mesiace odo dňa ukončenia nájomnej zmluvy. Aj za predpokladu, ak by sa žalovaný o ukončení
nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou skutočne dozvedel až 1.4.2014, žalovaný však
naďalej užíval predmet podnájmu, podľa vlastných vyjadrení až do 30.4.2014. Preto žalovaný minimálne
od 1.4.2014 vedel, že predmet nájmu užíva bez právneho dôvodu. Preto nemal uhrádzať podnájomné za
toto obdobie k rukám nájomcu, ale pre právneho predchodcu žalobcu ako vlastníka týchto nehnuteľností.
Užívanie týchto priestorov zo strany žalovaného bez právneho dôvodu, je jednou so skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že chýba právny vzťah, ktorý by zakladal nárok na
predmetné plnenie. Plnenie bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme a v
takom prípade vzniká bezdôvodné obohatenie tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho,
aby sa jeho majetkový prospech zmenšil. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom
mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu. Toto vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. k. 4Cdo/104/2008 zo dňa 30.6.2009 v obdobnej veci. Žalobca ďalej uviedol, že podstatnou
skutočnosťou nie je to, či žalovaný vôbec vedel, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu založeného
nájomnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s.
Dôležité je, že došlo zo strany žalovaného k užívaniu cudzej veci bez právneho dôvodu a tým získanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobu. To, či žalovaný
uhradil podnájomné za rozhodné obdobie od ukončenia nájomnej zmluvy do 30.4.2014 pre obchodnú
spoločnosť VIRTUS a.s. nemôže mať žiaden vplyv na vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný rovnako plnil obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. ako nájomcovi bez akéhokoľvek
právneho dôvodu, pretože v rozhodnom období do 30.4.2014 nebol medzi nimi žiaden právny vzťah.
Je potom na uvážení žalovaného, či si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatní voči
obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalobe
vyhovie v celom rozsahu.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne.
Uviedol, že ak žalobca v odvolaní tvrdí, že obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. a žalovaný mali svoje
sídlo na spoločnej adrese v tej istej administratívnej budove a že je presvedčený, že osoby konajúce
za žalovaného a nájomcu museli prichádzať do kontaktu a že je veľmi nepravdepodobné, že žalovaný
sa o ukončení nájomného vzťahu dozvedel až doručením predmetnej výzvy na vypratanie 1.4.2014
a že žalovaný musel si byť vedomý toho, že užíva predmet nájmu bez akéhokoľvek dôvodu na úkor



žalobcu ako výlučného vlastníka, že obe tieto skutočnosti boli žalobcovi známe od samého začiatku
konania. Jednoznačne o tejto vedomosti žalobcu svedčí samotná výzva žalobcu na vypratanie priestorov
z 28.3.2014 a aj návrh na začatie konania v tejto veci z 2.2.2015, pričom počas celého konania žalobca
nevzniesol žiadnu námietku voči tvrdeniu žalovaného, že o ukončení nájomného vzťahu sa dozvedel
až doručením predmetnej výzvy na vypratanie, ktorú žalovaný prevzal 1.4.2014. Žalobca nenavrhoval
a nepožadoval aby sa súd minimálne s obdobím mesiaca apríl 2014 vysporiadal samostatne. Ďalej
žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní nespochybnil ani jedinú skutočnosť uvedenú v bode 29.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Preto žalobca poukázal na ustanovenie § 366 písm. d)
C.s.p., aby odvolací súd neprijal ako základ pre rozhodnutie o odvolaní tieto nové skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené až v odvolaní, ak ich žalobca mohol uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že pre naplnenie podstaty bezdôvodného obohatenia je nutné to, aby
došlo k užívaniu cudzej veci bez právneho dôvodu a súčasne to, že užívaním cudzej veci došlo k zníženiu
hodnoty majetku žalovaného o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
právo vec užívať. Žalovaný preukázal, že za rozhodné obdobie platil nájomné podľa podnájomnej zmluvy
pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s. a teda, že došlo k zmenšeniu majetku žalovaného o primeranú
hodnotu nájomného. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku
čo do výšky, pretože nepreukázal, že v rozhodnom období od 11.1.2014 do 30.4.2014 zabezpečoval
pre žalovaného dodávku elektrickej energie, tepla, vody, odpadu a ďalších služieb, pretože tieto služby
pre žalovaného poskytovala obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. Práve zabezpečenie dodávky elektrickej
energie, tepla, vody, odpadu a ďalších služieb predstavovalo významnú položku z celkovej požadovanej
sumy žalobcu v tomto konaní 791,80 eur. Dôvodnosť tejto výšky bezdôvodného obohatenia žalobca
v priebehu celého konania nepreukázal a rozhodnutie súdu v tejto časti o nepreukázaní dôvodnosti
uplatnenej výšky, žalobca nespochybnil. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

16. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi 28.6.2017, dupliku k nemu
nepodal.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

18. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
o zistenom skutkovom stave a odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. viazaný týmto správne zisteným
skutkovým stavom súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav o
vydanie bezdôvodného obohatenia, správne aplikoval jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka a
Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, avšak pre ďalšie právne posúdenie
uplatneného nároku na prejednávanú vec, je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 666 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje podnájomný vzťah a ustanovenie § 6 Zákona č. 116/1190 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov, ktorý upravuje podnájom nebytových priestorov.

20. Odvolací súd preto podľa § 382 C.s.p. písomnou výzvou zo dňa 11.1.2018 vyzval žalobcu a
žalovaného, aby sa písomne vyjadrili v lehote 10 dní k možnému použitiu § 6 Zákona o nájme a
podnájme nebytových priestorov, ktorý upravuje podnájom nebytových priestorov a § 666 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje podnájom najatej veci podnájomníkovi. Túto písomnú výzvu odvolacieho
súdu prevzal žalobca 15.1.2018 a žalovaný 19.1.2018. Žalobca v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu
v tomto konaní vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že k navrhovanému použitiu ustanovenia §
6 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 666 Občianskeho zákonníka, že právny
predchodca Fond národného majetku SR dňa 16.11.2010 udelil súhlas nájomcovi - spoločnosti VIRTUS
a.s. na uzatvorenie podnájomnej zmluvy so žalovaným s podmienkou, že v lehote do 30 dní od udelenia
súhlasu nájomca predloží právnemu predchodcovi kópiu predmetnej podnájomnej zmluvy. Vyplýva to zo
žiadosti obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. o súhlas na čiastkový prenájom a zo súhlasu na prenájom
Fondu národného majetku SR z 8.11.2010 a zo súhlasu s uzatvorením podnájomných zmlúv zo dňa



18.11.2010 spolu so vzorovou zmluvou. Žalobca ďalej uviedol, že tieto dôkazy predkladá až v odvolacom
konaní, pretože v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné to, že právny predchodca žalobcu -
Fond národného majetku SR dal nájomcovi - obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. súhlas na uzatvorenie
podnájomnej zmluvy so žalovaným. Ďalej žalobca v súvislosti so žalovanou výškou bezdôvodného
obohatenia uviedol, že podľa § 6 ods. 2 a § 5 ods. 3 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov,
je podnájomca povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním prenajatej nehnuteľnosti.
Preto je presvedčený, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia postupoval žalobca správne, ak
vychádzal z výšky nájomného v rozhodnom čase, teda z výšky nájomného vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti VIRTUS a.s. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa jeho odvolania.

21. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu k možnému použitiu uvedených ďalších zákonných ustanovení
vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, aby odvolací súd pri posudzovaní použitia týchto všeobecne
záväzných právnych predpisov zohľadnil skutkový stav tak ako bol preukázaný v konaní pred súdom
prvej inštancie a ktorý zo strany žalobcu nebol rozporovaný ani nebol použitý ako základ pre
odôvodnenie jeho odvolania proti rozsudku. Zo zmluvy uzatvorenej medzi Fondom národného majetku
SR a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. vyplýva, že nevylučuje možnosť dať prenajatú vec do
podnájmu a preto boli predmetné nehnuteľnosti dané do podnájmu žalovanému v súlade s nájomnou
zmluvou. Ďalej v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že prenajímateľ - Fond národného
majetku SR bol informovaný o existencii daného podnájmu a prenajímateľ neuplatnil právo na ukončenie
nájmu podľa čl. 6 zmluvy, resp. pre porušenie všeobecne záväzných predpisov zo strany nájomcu.
Ďalej žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie nezporoval to,
že žalobca sprístupnil predmetný objekt nájomcovi pre jeho užívanie bez zabezpečenia služieb, že
žalobca nezabezpečoval dané služby v rozhodnom období od 11.1.2014 do 30.4.2014, že nájomca
uvedené služby počas doby trvania nájmu a tiež v rozhodnom období poskytoval na vlastný účet, že
nájomca sprístupnil uvedené priestory do podnájmu vrátane zabezpečenia služieb s tým súvisiacich pri
platbe 214,00 eur za mesiac, že podnájomca za uvedené služby nájomcovi uhrádzal počas celej doby
podnájmu nájomné podľa splátkového kalendára a tiež za rozhodné obdobie od 11.1.2014 do 30.4.2014.
V konaní na súde prvej inštancie tieto skutočnosti neboli pokladané za sporné a zo strany žalobcu neboli
spochybnené.

22. Odvolací súd zistil, že sporné v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní je to, či žalobca
má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

23. Bezdôvodným obohatením je nesporne neoprávnený majetkový prospech, ktorý má základ v
súkromnoprávnych vzťahoch, napr. v obchodnoprávnych vzťahoch a občianskoprávnych vzťahoch.
Neoprávnený majetkový prospech vznikne, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o ďalšie
majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného nezmenší, hoci by sa zmenšiť
mal, ak by si obohatený plnil riadne svoje povinnosti.

24. V prejednávanej veci z tvrdenia žalobcu vyplýva, že majetok žalovaného sa nezmenšil aj keď sa
zmenšiť mal v tom, že žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu - Fondu národného majetku
SR obvyklé nájomné za užívanie predmetných nebytových priestorov za obdobie od 11.1.2014 do
30.4.2014 pod 214,00 eur mesačne, teda spolu 791,80 eur.

25. Odvolací súd však udáva tak ako to správne zistil aj súd prvej inštancie, že v konaní na súde prvej
inštancie bolo preukázané pokladničnými dokladmi, že za toto predmetné obdobie od 11.1. 2014 do
30.4.2014 žalovaný uhradil celkovú sumu 1.027,10 eur pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s., toto v
konaní sporné nebolo.

26. Sporné však v konaní bolo to, či žalovaný mal toto nájomné uhradiť právnemu predchodcovi
žalobcu, alebo obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. V konaní taktiež nebolo sporné to, že žalovaný
nebol v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu - Fondom národného majetku SR, ale bol v
zmluvnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s., s ktorou mal uzatvorenú podnájomnú zmluvu
zo dňa 3.1.2011 na predmetné prenajaté nebytové priestory a žalovaný platil tejto druhej zmluvnej strane
- obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. nájomné podľa tejto podnájomnej zmluvy po 256,80 eur mesačne.

27. Tento zmluvný vzťah z podnájomnej zmluvy medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou VIRTUS
a.s. sa riadil ustanoveniami § 6 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.



28. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený
prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

29. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, práva a povinnosti vyplývajúce
z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

30. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak,
prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo
obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb,
ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

31. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený užívať
nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

32. Podľa § 5 ods. 3 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný uhrádzať
náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

33. Podľa § 5 ods. 4 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť
vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením
povinnosti vznikla.

34. Z citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov vyplýva,
že obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. bola oprávnená prenechať časť predmetných prenajatých
nebytových priestorov - tri kancelárie pre žalovaného ako podnájomníka len so súhlasom prenajímateľa,
teda Fondu národného majetku SR. V konaní nebolo sporné to, že Fond národného majetku SR dal
obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. ako nájomcovi písomný súhlas na prenechanie časti prenajatých
nebytových priestorov do podnájmu žalovanému ako to vyplýva z listu Fondu národného majetku SR
zo dňa 8.11.2010 a z 18.11.2010 (č.l. 260, 261 spisu). To znamená, že právny predchodca žalobcu -
Fond národného majetku SR mal vedomosť o podnájomnom vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou
VIRTUS a.s. a žalovaným vo vzťahu k predmetným nebytovým priestorom, ktorých vlastníkom bol Fond
národného majetku SR a mal vedomosť o tom, že žalovaný užíva predmetný nebytový priestor.

35. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov
vyplýva, že pre žalovaného ako podnájomcu vyplývali povinnosti podľa § 5 tohto zákona a to povinnosť
uhradiť nájomcovi náklady spojené s užívaním nebytového priestoru. Medzi základné povinnosti
žalovaného ani medzi jeho zmluvné povinnosti nepatrilo zisťovať to, v ktorom čase zanikne nájomný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu - Fondom národného majetku SR ako prenajímateľom
a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. ako nájomcom z nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili tieto
dve zmluvné strany. Žalovaný nebol zmluvnou stranou v nájomnej zmluve, ktorú uzatvoril Fond
národného majetku s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s., teda nebol v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu - Fondom národného majetku SR, ale žalovaný bol v zmluvnom vzťahu s
obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. na základe uzatvorenej podnájomnej zmluvy.

36. Preto podľa § 5 ods. 1, 2 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov VIRTUS a.s.
ako prenajímateľ nebytových priestorov pre žalovaného ako podnájomcu na základe uzatvorenej
podnájomnej zmluvy, bol povinný odovzdať žalovanému prenajaté nebytové priestory v stave
spôsobilom na obvyklé užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať. Žalovaný mal povinnosť
platiť obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. ako prenajímateľovi nájomné, pretože bol v zmluvnom vzťahu
iba s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s., nie s Fondom národného majetku SR ako právnym
predchodcom žalobcu.

37. Preto odvolací súd na základe takto správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že na strane žalobcu ani nevzniklo
bezdôvodné obohatenie, lebo majetok žalovaného sa užívaním predmetného nebytového priestoru
nezmenšil na úkor nikoho, pretože žalovaný po celú dobu trvania podnájomného vzťahu si riadne plnil
svoje povinnosti z tejto podnájomnej zmluvy podľa § 5 ods. 3 a § 6 ods. 2 Zákona o nájme a podnájme



nebytových priestorov tým, že riadne uhrádzal náklady spojené s užívaním predmetného prenajatého
priestoru a nájomné pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s.

38. Odvolací súd ďalej poukazuje na čl. IV. podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a
obchodnou spoločnosť VIRTUS a.s. o podmienkach skončenia podnájmu, podľa ktorého podnájomný
vzťah mohli zmluvné strany ukončiť dohodou a výpoveďou, alebo VIRTUS a.s. ako prenajímateľ
mohol tento podnájomný vzťah so žalovaným ukončiť aj odstúpením od zmluvy, ak Fond národného
majetku SR ako vlastník a prenajímateľ nebytových priestorov, ukončí nájomný vzťah s nájomcom -
obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. Preto, ak Fond národného majetku SR ukončil nájomný vzťah s
obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. k predmetným nebytovým priestorom a to písomnou výpoveďou
z 29.11.2013 ku dňu 10.1.2014, obchodná spoločnosť VIRTUS a.s. mohla podľa čl. IV. podnájomnej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným, odstúpiť od tejto podnájomnej zmluvy a to doručením oznámenia
o odstúpení od podnájomnej zmluvy žalovanému. V priebehu celého konania nebolo preukázané, že
vzťah žalovaného z podnájomnej zmluvy zanikol odstúpením od podnájomnej zmluvy potom čo Fond
národného majetku odstúpil od nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s.

39. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný platil naďalej aj po odstúpení od nájomnej zmluvy zo strany
Fondu národného majetku SR a to pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s. dohodnuté nájomné a za
služby spojené s užívaním nebytových priestorov až dovtedy, kým tieto nebytové priestory žalovaný
užíval, teda do 30.4.2014, že žalovaný sa nemohol užívaním týchto nebytových priestorov do 30.4.2014
bezdôvodne obohatiť na úkor právneho predchodcu žalobcu.

40. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 666 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, ak však nájomca dá
vec do podnájmu v rozpore s nájomnou zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

41. Z ustanovenia § 666 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsah a trvanie podnájomného vzťahu je
podmienený hlavným nájomným vzťahom. Nájomca nemôže podnájomníkovi povoliť viac práv, než má
sám. Za to, ak by mu to dovolil by zodpovedal nájomca. Je pravda, že zánikom hlavného nájomného
vzťahu zaniká aj podnájomný vzťah. Podnájomný vzťah je však iba zmluvným vzťahom medzi nájomcom
a podnájomníkom a podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi, resp. vlastníkovi prenajatých
nebytových priestorov a naopak. Po skončení nájmu a tým aj podnájmu, ak podnájomník vec naďalej
užíva, prenajímateľ môže voči nemu využiť svoje vlastnícke právo, teda iné právo, než právo vyplývajúce
z nájmu a domáhať sa iba vydania alebo vypratania veci, nie však vydania bezdôvodného obohatenia.

42. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ nebol nikdy v
zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnájomníkom. To znamená, že právnemu predchodcovi žalobcu
nemohol vzniknúť voči žalovanému ako podnájomníkovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
lebo žalovaný bol v zmluvnou vzťahu iba s obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. a jedine obchodnej
spoločnosti VIRTUS a.s. mohol voči žalovanému vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ak by žalovaný ako podnájomník užíval nebytový priestor na základe podnájomnej zmluvy, potom ako by
táto podnájomná zmluva riadne skončila pred 30.4.2014. Žalobca nepreukázal, že podnájomná zmluva
uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. a žalovaným zanikla pred 30.4.2014, napr.
dohodou, výpoveďou alebo odstúpením, tak ako to bolo dohodnuté v podnájomnej zmluve a že žalovaný
nedôvodne preto uhrádzal nájomné až do 30.4.2014 pre obchodnú spoločnosť VIRTUS a.s. a nie pre
vlastníka nehnuteľnosti - Fond národného majetku SR.

43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný na vymáhanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Aj keď nájomná zmluva medzi právnym predchodcom
žalobcu a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. zanikla výpoveďou, ktorú dal právny predchodca
žalobcu - Fond národného majetku SR obchodnej spoločnosti VIRTUS a.s. písomným podaním z
29.11.2013 ku dňu 11.1.2014 a táto výpoveď a ukončenie nájomného vzťahu znamenalo zároveň
ukončenie podnájomného vzťahu. Toto ukončenie podnájomného vzťahu bez splnenia ďalších
uvedených podmienok nezaložilo právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného
ako podnájomníka, ktorý nebol s právnym predchodcom žalobcu ani so žalobcom v žiadnom zmluvnom
vzťahu a žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti z podnájomnej zmluvy voči obchodnej spoločnosti
VIRTUS a.s. Za akékoľvek ďalšie užívanie nebytového priestoru po ukončení nájomnej zmluvy medzi
Fondom národného majetku FR a obchodnou spoločnosťou VIRTUS a.s. k 11.1.2014 a získanie



prospechu z tohto užívania zodpovedá pre právneho predchodcu žalobcu nájomca - obchodná
spoločnosť VIRTUS a.s. a nie tretia osoba - žalovaný ako podnájomník.

44. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/104/2008 zo
dňa 30.6.2009, odvolací súd k tomu udáva, že tento rozsudok riešil vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie prenajatej veci po skončení zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom a nie
medzi vlastníkom nehnuteľnosti a podnájomníkom, resp. medzi prenajímateľom a podnájomníkom z
podnájomnej zmluvy. Preto sa na túto prejednávanú vec nemôže toto citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR aplikovať.

45. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovaného zamietol ako nedôvodný.

46. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny.

47. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože úspešnému žalovanému preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).