Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/61/2015 z 3. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. mája 2016, sp. zn. 8CoE/61/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814213273.3 Krajský súd Trenčín | 8CoE/61/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814213273.3 | 2016-05-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c0af67c-ddb1-45df-af14-16e95a21a329 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814213273.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/61/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213273
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213273.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného U.. P. P., advokátom vykonávajúcim činnosť
prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865
141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti povinnému: Q. W., bytom T. Q., M. R. Q. XXX/XXX, t. č. bytom D. XXX, J., štátny občan
Slovenskej republiky, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. októbra 2014, č. k. 16Er/2791/2014 - 19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.05.2014
domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 4307/07 zo dňa 02.07.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť dňa 26.07.2007. Súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD. dňa 18.07.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol,
že z úradnej činnosti mal súd preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2295/2007 (EX 4461/07)
v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnému: Q. W., bytom M. R. Q. XXX/XXX, T. Q., bola zastavená uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 16Er/2295/2007- 17 zo dňa 30.10.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/152/2013 - 35 zo dňa 11.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013.
Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
4307/07 zo dňa 02.07.2007. Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie vedené pod sp. zn.
16Er/2295/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo
vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť
nároku oprávneného voči povinnému. Dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae,
ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo
už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide
o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže
v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie príslušenstva pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že za týchto



podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom
právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade
podľa názoru oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,
§ 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V
zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd
svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.07.2007,
sp. zn. SR 4307/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 23.07.2007 a
vykonateľnosť dňa 26.07.2007.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní vedenom pred súdom prvého
stupňa pod sp. zn. 16Er/2295/2007 návrhom zo dňa 18.10.2007 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 648,04 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 4307/07 zo
dňa 02.07.2007. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er/2295/2007
- 17 zo dňa 30. októbra 2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
2CoE/152/2013 - 35 zo dňa 11. júna 2013.



V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2295/2007 - 17
zo dňa 30. októbra 2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.07.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/152/2013 - 35
zo dňa 11. júna 2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto



skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa č. k. 16Er/2295/2007 - 17 zo dňa 30. októbra 2012 v spojení s uznesením tunajšieho
krajského súdu č. k. 2CoE/152/2013 - 35 zo dňa 11. júna 2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a
teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako
to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .