Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/270/2017 z 31. 7. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. júla 2018, sp. zn. 10Co/270/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2215213676.1
Krajský súd Trnava | 10Co/270/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2215213676.1 | 2018-07-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 25 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/171e4586-6a45-4df5-8af2-cd7c2205e109
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2215213676.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/270/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213676
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215213676.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpeného: Advokátska
kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovanej: Bc.
E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., I. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. D. S.,
G. Y. XX, o zaplatenie 546,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 12C/395/2015-174 zo dňa 13.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti   (odsek 1 výroku) a v časti
náhrady trov konania (odsek 3 výroku)  p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odsekom 1 výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 546,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 110,18 Eur od
23.01.2013 do zaplatenia, 5,75% ročne zo sumy 53,94 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne
zo sumy 17,98 Eur od 28.05.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,56 Eur od 26.07.2013 do
zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 55,14 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 55,14
Eur od 18.01.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 33,35 Eur od 26.04.2014 do zaplatenia, 5,15%
ročne zo sumy 33,72 Eur od 19.07.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 34,74 Eur od 24.12.2014
do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 11,83 Eur od 29.01.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 34,36
Eur od 17.04.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 34,74 Eur od 22.07.2015 do zaplatenia, 5,05%
ročne zo sumy 35,12 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odsekom 2 výroku vo zvyšku nárok na úrok z omeškania súd žalobu zamietol a odsekom 3 výroku súd
žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 4 ods. 4, § 28 ods. 8, § 25 ods. 3
písm. a), § 29 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 420
ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., § 1, § 5 ods. 7 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu
množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby
vody (ďalej len „vyhláška“), s poukazom aj na procesné ust. § 232 ods. 3 a 4, § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.



3. Vecne argumentoval tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne. V danom prípade si žalobca voči žalovanej uplatnil peňažný nárok, súdom
posúdený z titulu náhrady škody, nakoľko z nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou, boli (neoprávnene)
vypúšťané odpadové vody do verejnej kanalizácie napriek tomu, že neexistoval zmluvný vzťah.
Vecná (pasívna) legitimácia žalovanej je daná práve jej vlastníckym vzťahom k nehnuteľnosti ako
odbernému miestu, keďže ako vlastník má dispozíciu s uzatváraním zmlúv dodávania energií a vody
do nehnuteľnosti. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia
byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie.
Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri
predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich
preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a
dôkazné bremeno o tom, že tento predpoklad (vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol
daný), je na škodcovi. Žalovaná preukázateľne porušila svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 4 zákona o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a neuzavrela zmluvu o odvádzaní odpadových vôd,
čím spôsobila žalobcovi škodu, na vyúčtovanie ktorej má zákonný nárok v zmysle § 25 ods. 3 tohto
zákona. Tvrdenie žalovanej o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jej nájomcom preukázané
nebolo. Preto súd žalobe vyhovel, zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v
súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením
dostala do omeškania. Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku výlučne proti jeho vyhovujúcej časti vo výroku I. a v časti náhrady trov konania
vo výroku III. podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne. V odvolaní
poukázala na to, že žalovaná podala riadne a včas odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom vysvetlila
celú analógiu s jej podnájomníkom pánom N. a jeho rodinou. Pán N., ktorý nehradil mesačne k jej
rukám ani á 20,- Eur nájmu sa za dramatických okolností odsťahoval a tak sa napokon dohodli na
ukončení nájmu. V odôvodnení rozsudku strana 2 ods. (2) je uvedené, že podaním z 09.12.2015 žalobca
s poukazom na § 4 ods. 3, 4 a § 24 ods. 1, 4 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
uviedol, že zmluva nemusí mať písomnú podobu, o jej nespornej existencii svedčí žalovanou realizovaná
úhrada (faktúra 8420034345) a rozšíril svoj nárok (viď. dôkaz č. 4 zápisnica z 09.02.2017) o sumy
vyúčtované faktúrou č. 8420054239, č. 8420059965, č. 8520009692, č. 8520027570 a č. 8520041480
spolu s úrokom z omeškania, s ktorých úhradou sa žalovaná vraj dostala do omeškania. Súd jasne
zaviazal právnu zástupkyňu žalobcu v zápisnici, aby jasne preukázala, kto hradil uvedenú platbu, na
ktorú poukazuje právna zástupkyňa, jednalo sa o údajnú platbu, ktorá nebola preukázaná účtovným
dokladom, len neidentifikovateľnou zostavou platieb, ktorá bola priradená k vlastníčke nehnuteľností
pani Mgr. E. K. a kde bolo perom dopísané priezvisko žalovanej. Na ďalšie pojednávanie, kde bol už
rovno vynesený rozsudok sa týmto vôbec súd nezaoberal a žalobca nepredložil požadovaný doklad.
Uvedenú platbu žalovaná nezrealizovala, kto ju potom zrealizoval, žeby pán N.? Žalobca túto skutočnosť
nepreukázal, pretože predložený dokument nemal náležitosti účtovného ani daňového dokladu. Taktiež
žalobca počas celého súdneho konania nevedel označiť, kde sa nachádza dáky merač na vodné a
stočné, ktoré v žalobe žiadali uhradiť. V návrhu požaduje úhradu vodného a stočného a napokon sa
závere konania konštatuje, že požadujú uhradiť iba stočné, čo je zmena žalobného petitu. Pán N.
ako podnájomník pôvodne mal v úmysle uvedený dom kúpiť. Nedostal však od banky úver. Choval
sa ako vlastník, ale bol podnájomník. Urobil by všetko pre to, aby nehnuteľnosť odkúpil, nemal však
peniaze v konečnom dôsledku ani na nájomné, preto musel nájom aj so svojou rodinou opustiť.
Odvolateľka tiež žiadala predvolať bývalého nájomníka pána S. N.. V odôvodnení Rozsudku ods. (5)
hoci v návrhu bolo vodné a stočné, sa už zrazu vodné obišlo a už bolo iba stočné "paušál", ale podľa
akých noriem, tabuliek, zrážok bol tento paušál vypočítaný, nebolo predložené ani žalobcom, ani súdom.
V odôvodnení rozsudku ods. (6) sa odvoláva na znalecký posudok Ing. U., kde sa konštatuje, ....
"sa jedná o jednobytovú budovu, má vybudovanú kanalizáciu do verejnej siete alebo do žumpy alebo
septika (liatinové a kameninové potrubie)." Toto potrubie tam bolo nainštalované v minulosti vlastníčkou
(žalovanou), aby septik nepresakoval a šiel rovno z potrubia z kúpeľne a kuchyne nehnuteľnosti, na ktorú
bol napojený. Okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že vlastníčka nehnuteľnosti - žalovaná, mala a
má vlastnú kopanú studňu a funkčný septik. Taktiež žalobca nevedel preukázať odovzdanie protokolom
na uvedenú stavbu žalovanej. V odôvodnení rozsudku ods. (7) sa uvádza preberací protokol. To čo
bolo predložené, nebol preberací protokol, na čo poukázala v zápisnici z 13.03.2017 právna zástupkyňa
žalovanej. Žalovaná nikdy nebola a ani nie je napojená na vodovod a žalobca nevedel preukázať, kde



by mal byť uvedený merač na "vodovod". Je viac ako jasné, že podľa Ústavy Slovenskej republiky
46/1992 Zb.z. a jej doplnených znení, boli jednoznačne porušené vlastnícke práva vlastníčky žalovanej,
poukazujúc na čl. 19, 20 a 21. Žalovaná požadovala, aby bol uvedený rozsudok aj v materinskom
jazyku žalovanej, t.j. v maďarčine, čo bolo zamietnuté a až na naliehanie právnej zástupkyne, ktorá toto
požadovala to bolo v závere zápisnice aj zaevidované, avšak nebolo žalovanej vyhovené. Na práve
žalovanej používať jej materinský jazyk, t.j. maďarský jazyk v ďalšom konaní naďalej trvá, pretože podľa
ustanovení § 155 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred
súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Ak by sme sa riadili Ústavou Slovenskej
republiky, tak niekto zneužil vlastnícke právo žalovanej. Odvolateľka poukazovala na to, aby žalobca
žiadal úhradu od pána S. N., nie od žalovanej, v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaná nevypúšťa odpadové vody, má vlastný
septik, v uvedenom dome dlhodobo nikto nebýva, službu ohľadne stočného si neobjednala u žalobcu.
Celú dobu sa snažila žalovaná o normálnu komunikáciu so žalobcom. Žalovaná počas bývania vo
svoje nehnuteľnosti v G. na Q. užívala vodu zo studne a odpadová voda bola čerpaná do septiku.
Nikto ju neoslovil, aby uzatvorila zmluvu so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Žiadnu
zmluvu nikdy nepodpísala, ak áno, nech to žalobca preukáže. Toho času je dlhodobo nehnuteľnosť
neobývaná. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou do dnešnej chvíle nevznikol.  V odôvodnení
rozsudku ods. (18) žalovaná nemôže zodpovedať za škodu, pretože si žiadnu službu ani iný úkon od
Žalobcu nikdy neobjednala. V odôvodnení Rozsudku ods. (19) má odvolateľka za to, že súd sa vôbec
nezaoberal dôkazmi, ktoré žalovaná požadovala, ani doplneným dokazovaním svedeckej výpovede
bývalého podnájomníka S. N., ktorý nebol predvolaný, hoci to žalovaná žiadala. Žalovaná neporušila
žiadnu povinnosť, nič si neobjednala, bola spokojná so svojou studňou a septikom. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že akýkoľvek vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je zákonom podmienený
platnou písomne uzatvorenou zmluvou, preto v tomto prípade záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovanou nikdy nevznikol a tak nemohla vzniknúť ani pohľadávka žalobcu voči žalovanej. Nárok žalobcu
pokladá za neoprávnený a preto ho žiada v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko ani samotný súd sa
vážne v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. b), f), g), h) nezaoberal navrhnutými dôkazmi a nevyhodnotil
dokazovanie, ktoré bolo neúplné a žalovanú nebral počas celého súdneho konania vážne. Vzhľadom k
vyššie uvedenému preto žiada napadnutý rozsudok zrušiť a zamietnuť ako neopodstatnený.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie    (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku odseku 1
a 3 vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 546,80 Eur
s príslušenstvom.



9. Odvolaním nebola napadnutá časť rozsudku prvej inštancie vo výroku odseku 2, ktorou súd vo
zvyšku nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol, v tejto časti nadobudol rozsudok okresného súdu
právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak výrokom odseku 1 žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 546,80 Eur s príslušenstvom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v období od 31.12.2012 do 30.06.2014 vyúčtoval stočné na
odbernom mieste G. na Q. č. XX ôsmimi faktúrami v celkovej výške 399,01 Eur, v následnom období
od 30.09.2015 vyúčtoval piatimi faktúrami stočné v sume celkom 147,79 Eur. Faktúry boli adresované
nájomcovi žalovanej s označením platiteľa - žalovanej. Za odberné miesto bola označená nehnuteľnosť
patriaca žalovanej. Na faktúrach je ako spôsob zistenia množstva odvedenej vody uvedený „paušál“.
Ďalšia faktúra, vystavená dňa 31.08.2014 pod č. 8420034345 bola podľa výpisu z účtu žalobcu dňa
23.10.2014 uhradená. Žalovaná je evidovaným vlastníkom rodinného domu v G. na Q. súpisného
čísla XX a pozemkov parcelného čísla 20/5 a 20/12 na LV č. XXX od novembra 2003. Na základe
nájomnej zmluvy 2/2010 zo dňa 18.10.2010 prenajímala nehnuteľnosť na uvedenom odbernom mieste.
V priebehu nájomného vzťahu uzavrela s bratom nájomcu zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
Budúci kupujúci objednal vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností. Zo znaleckého posudku vypracovaného v decembri 2010 okrem iného vyplýva, že na
nehnuteľnosti sa nachádza narážaná studňa, objekt obsahuje jeden samostatný byt o šiestich obytných
miestnostiach s kompletným príslušenstvom, ide o jednobytovú budovu, má vybudovanú kanalizáciu
do verejnej siete alebo do žumpy alebo septika (liatinové a kameninové potrubie). Pri rodinnom dome
je zhotovená narážaná studňa s elektrickým čerpadlom a domácou vodárničkou, ktorý objekt slúži ako
vlastný vodný pitný a úžitkový zdroj. Predmetom ohodnotenia bola aj kanalizačná prípojka vedúca až po
hranicu pozemku pri E. ulici. Z preberacieho protokolu predloženého žalobcom vyplýva, že kolaudácia
kanalizácie v G. J. prebehla v apríli 2010.  Podľa vyjadrenia žalovanej aj cestou splnomocnenej
zástupkyne sa v čase od ukončenia nájmu na nehnuteľnosti nikto nenachádzal, nehnuteľnosť bola
prázdna. V súčasnosti je nehnuteľnosť vo veľmi zlom stave, zdevastovaná. Vyúčtovania začali
dochádzať až v čase, keď bola nehnuteľnosť prenajatá. Žalovaná nemala vedomosť o uzavretí zmluvy
o dodávke vody, na nehnuteľnosti má vybudovanú vlastnú studňu a septik. O meradle na odber vody
nemala žiadne vedomosti. Písomným podaním zo dňa 20.01.2017 uviedla, že podľa nových informácií
nehnuteľnosť, ktorú vlastní žalovaná (parcela č. 20/5 a č. 20/12), vznikla v minulosti rozdelením parcely
č. 20 na 17 parciel a súpisné č. XX  mali donedávna aj bezprostrední susedia žalovanej. Nehnuteľnosť
na parcele č. 20/5 nie je a nikdy nebola napojená na verejný vodovod. Žalovaná nikdy nesplnomocnila
nájomcu k podpísaniu zmluvy a nemala o akejkoľvek zmluve ani žiadnu vedomosť. Pokiaľ sa tak stalo,
dlžníkom nie je žalovaná, ale nájomca. Z katastrálnej mapy vytvorenej 18.01.2017 vyplýva, že pozemky
parcelného čísla 20/5 a 20/12 sa nachádzajú na hranici ulice, ďalšie nehnuteľnosti vzniknuté rozdelením
z parcely číslo 20 sa nachádzajú až za nimi a ide výlučne o záhrady. Podľa potvrdenia Q. G. na Q. zo dňa
25.01.2017 rodinný dom súpisného čísla XX má 4 samostatné bytové jednotky, byt číslo X sa nachádza
na parcele číslo 20/5, je dlhodobo neobývaný, nemá evidovaný trvalý pobyt žiadnou osobou. Žalobca
doplnil skutkový stav písomným podaním zo dňa 03.02.2017 s poukazom na to, že pohľadávku žalobcu
voči žalovanej predstavuje výlučne stočné za odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie, podľa
jeho informácií na uvádzanej nehnuteľnosti nie je osadený vodomer a nie je uzavretá písomná zmluva
o dodávke vody. K tomu poukázal na vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 209/2013 Z.z.
upravujúcu paušálny spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd odvádzaných do verejnej
kanalizácie.

12. Podstatnou spornou otázkou bolo, či žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy
546,80 Eur s príslušenstvom na základe jednotlivých faktúr, ktorými vyúčtoval stočné.

13. Napriek tomu, že žalobca pôvodne žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o dodávke
vody a odvádzaní odpadových vôd dodával vodu a odvádzal odpadové vody verejnou kanalizáciou,
z predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že tieto sa týkajú len stočného a nie aj vodného, pričom
výška stočného je určená paušálnou sumou a nie skutočným meraním. Žalobca písomným podaním zo
dňa 03.02.2017 upresnil, že jeho pohľadávka voči žalovanej predstavuje výlučne stočné za odvádzanie
odpadovej vody do verejnej kanalizácie, na uvádzanej nehnuteľnosti nie je osadený vodomer a nie
je uzavretá písomná zmluva o dodávke vody, stočné bolo vyúčtované v zmysle vyhlášky Ministerstva



životného prostredia SR č. 209/2013 Z.z. upravujúcej paušálny spôsob výpočtu množstva vypúšťaných
odpadových vôd odvádzaných do verejnej kanalizácie.

14. Súd prvej inštancie preto správne právne posúdil uplatnený nárok titulom náhrady škody, nakoľko
z nehnuteľnosti, ktorej je žalovaná vlastníčkou, boli (neoprávnene - bez zmluvného vzťahu) vypúšťané
odpadové vody do verejnej kanalizácie napriek tomu, že neexistoval zmluvný vzťah. Vecná (pasívna)
legitimácia žalovanej je daná práve jej vlastníckym vzťahom k nehnuteľnosti ako odbernému miestu,
keďže ako vlastník má dispozíciu s uzatváraním zmlúv dodávania energií a vody do nehnuteľnosti.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a  dôkazné bremeno o tom,
že tento predpoklad (vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný), je na škodcovi.
Žalovaná preukázateľne porušila svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a neuzavrela zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, čím spôsobila žalobcovi
škodu, na vyúčtovanie ktorej má zákonný nárok v zmysle § 25 ods. 3 tohto zákona. Podrobnosti a
podmienky vyúčtovania škody v podobe paušálneho stočného upravuje vyhláška MŽP SR č. 397/2003
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a
množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z
povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody, v znení neskorších predpisov, pričom podrobný
spôsob výpočtu paušálneho stočného bol uvedený na každej jednotlivej faktúre.

15. Žalovaná preto nedôvodne namietala, že žalobcovi nemohol vzniknúť uplatnený nárok, keď s ním
nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu. Tak ako bolo uvedené vyššie, žalobcovi vznikol voči žalovanej
uplatnený nárok nie na zmluvnom základe, nakoľko nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dodávke
vody a odvádzaní odpadových vôd, ale nárok vznikol titulom náhrady škody odvádzaním odpadových
vôd do verejnej kanalizácie. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť
patriaca žalovanej bola v rozhodujúcom čase napojená na verejnú kanalizáciu, z čoho priamo vyplýva
objektívna možnosť odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Vyjadrenie žalovanej, že ona
používala výlučne vlastnú studňu a odpadovú vodu odvádzala do vlastného septiku, je preto z tohto
hľadiska bez právneho významu. Žalovaná rovnako nedôvodne poukazovala na to, že žalobca si mal
predmetný nárok uplatniť voči S. N., ktorý v predmetnej nehnuteľnosti býval na základe nájomnej zmluvy,
a to z dôvodu, že nebol preukázaný zmluvný vzťah a ani iný právny vzťah medzi žalobcom a S. N., na
základe ktorého by vnikla pohľadávka žalobcu voči S. N.. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie,
pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná právne na základe jej vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, z ktorej bola odvádzaná odpadová voda do verejnej kanalizácie.

16. Odvolateľka nedôvodne namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval jej právo konať vo svojom
materinskom jazyku v zmysle § 155 CSP, keď z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaná počas konania
pred súdom prvej inštancie neuplatnila svoje právo konať pred súdom v maďarskom jazyku a nežiadala
o pribratie tlmočníka. Žalovaná požiadala iba o vyhotovenie rozsudku v maďarskom jazyku, čo súd prvej
inštancie odmietol. Podľa odvolacieho súdu týmto nebolo porušené právo žalovanej v zmysle § 155
CSP, nakoľko rozsudok sa doručuje len splnomocnenej zástupkyni žalovanej, ktorá aj voči rozsudku
podala v mene žalovanej kvalifikované odvolanie, z čoho vyplýva, že žalovaná nebola nijako ukrátená
na svojich právach.

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej vyhovujúcej časti
(odsek 1 výroku) žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny so zákonnými úrokmi z omeškania,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti (odsek 1 výroku), vrátane
vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konanie (odsek
3 výroku), potvrdil.

18. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali



do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti,  odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. V odvolacom konaní vo veci samej, keď vo vyhovujúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil,  úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

22. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku  strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Uvedený názor je aj v súlade s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018 sp. zn.
7Cdo/14/2018).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).