{"guid": "2abf0063-c6f2-4b62-8dbc-27ef4bfa7cf8:19655360-9342-4e8b-af6c-8a2d1220c89c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1", "spisova_znacka": "2CoP/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/23/2017 z 23. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. januára 2018, sp. zn. 2CoP/23/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1", "identifikacne_cislo": "8716208171", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2018-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19655360-9342-4e8b-af6c-8a2d1220c89c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208171
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716208171.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti o mal. T. U., zastúpenú
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky T. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. F. XXXX/
XX, P. a otca C.. X. U., nar. X.X.XXXX, bytom P., K. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 31.3.2017 č. k. 14P/232/2016-31 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom Krajského
súdu Prešov č. k. 8CoP/4/2015-53 zo dňa 20.5.2015 zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 250,- eur
mesačne od 1.9.2016, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.3.2017 vo výške 560,- eur povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 50,- eur popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok až do
zaplatenia dlhu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že naposledy bola určená vyživovacia
povinnosť vo vzťahu k mal. T. v sume 170,- eur mesačne od 1.6.2014. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal
zo skutočnosti, že obaja rodičia iné deti nemali, otec poberal príjem zo zamestnania vo výške 370,-
eur mesačne, výsluhový dôchodok vo výške 440,- eur mesačne a poberal diéty vo výške 962,75 eur
mesačne. V súčasnom období zistil, že počet vyživovacích povinností u rodičov sa nezmenil. U otca
príjem zo zamestnania predstavuje 537,- eur mesačne, poberá ďalej výsluhový dôchodok vo výške 440,-
eur mesačne, ako aj diéty vo výške 42,- eur na deň. Príjem matky maloletej v priemere predstavuje 570,-
eur mesačne. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov u maloletej nástupom na strednú školu a táto
situácia odôvodňuje  zvýšenie výživného. Došlo tak zvýšeniu výdavkov u mal. T. nielen nástupom na
strednú školu, ale aj z hľadiska jej zdravotného stavu (zubný strojček, ortopedické vložky) a faktom, že
maloletá je v období dospievania, kedy stúpajú výdavky na zabezpečenie je základných potrieb. Výživné
nepredstavujú len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a pod.. Súd prvej
inštancie vzal v úvahu to, že otec neposkytuje dcére iné plnenie nad rámec výživného a keďže výživné
má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami otca  - hypotéka, pôžičky a pod., je v jeho možnostiach
uhrádzať takto zvýšené výživné. Dlžné výživné v sume 560,- eur povolil otcovi splácať v splátkach a o
trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..



3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu a
dôvodmi tam uvedenými. Tvrdí, že pojednávania boli jednostranne účelové, sudca je zaujatý voči jeho
osobe a pomáha matke, žiada odvolací súd o vypočutie jeho osoby a preverenia všetkých skutočností
danej veci s tým, aby následne bolo spravodlivo rozhodnuté.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny. Zdôraznila, že konajúceho zákonného sudcu videla po prvýkrát na pojednávaní
ohľadom zvýšenia výživného. Otec maloletej je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 440,- eur
mesačne, má príjem zo zamestnania 537,- eur mesačne + diéty 42,- eur na deň. Jej príjem predstavuje
570,- eur mesačne. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a inak sa nepodieľa na výchove a výžive
maloletej. Zdôraznila, že maloletá navštevuje 1.ročník T. v P., uhrádza jej stravu v škole, školské
pomôcky, zošity, cestovné, kredit na mobil, náklady na oblečenie, lieky na alergiu, ortopedické vložky a
topánky, kozmetiku, návštevu zubného lekára, keďže nosí už tretí rok strojček, kde už zhruba vyšli jej
náklady u zubného lekára na 600,- eur, ďalej sú to náklady na lyžiarsky výcvik a pod.. Dcéra je v období
dospievania, všetky uviedla a zdokladovala v priebehu konania. Zdôraznila, že otec je vlastníkom 3-
izbového bytu a motorového vozidla, ona si z jej príjmu a výdavkov na dcéru auto dovoliť nemôže.

5. Rovnako kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť v celom jeho rozsahu. Zvýšenie výživného
na sumu 250,- eur mesačne považuje kolízny opatrovník za primerané, nakoľko potreby maloletej
v sledovanom období stúpli. Maloletá nastúpila na strednú školu, športuje, sú tu zvýšené náklady
na zubný strojček a školské aktivity, ktorých maloletá zúčastňuje. Matka s dieťaťom žije sama a
jej príjem nie je porovnateľný s príjmom otca. Výdavky, ktoré má matka v súvislosti  s výchovou
a starostlivosťou o maloletú majú stúpajúci charakter, či už sa to týka nákladov na ošatenie, obuv,
záujmových aktivít, nákladov na stravu, zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich
činností zabezpečujúcich výchovu maloletej. Všetky tieto fakty zabezpečuje matka s vlastných zdrojov
a z výživného, ktorým je zaviazaný otec. Vo všeobecnosti sú známe náklady na zabezpečovanie potrieb
maloletého dieťaťa i náklady na stredoškolské vzdelávanie a s tým súvisiace trávenie voľného času.
Súdom určené výživné je podľa kolízneho opatrovníka v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať.
Dáva do pozornosti, že otec poberá výsluhový dôchodok, má príjem zo zamestnania a okrem platenia
výživného dcére neposkytuje iné plnenia nad rámec určeného výživného.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie otca opodstatnené nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti
dôležité pre rozhodnutie, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a o
veci správne rozhodol. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a na tieto poukazuje.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa  § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa  § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý s rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa  § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu



výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadane na vývoj životných nákladov.

15. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene
pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné vždy porovnať okolnosti
dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia. Dôvodom takejto zmeny je vždy
iba závažnejšia zmena okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu. Takúto zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa je potrebné vidieť najmä v jeho
pribúdajúcom veku, zdravotnom stave, či pokračujúcej školskej dochádzke.

16. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia, pričom platí, že
súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom
„schopnosti a možnosti“ sa rozumie nielen čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy
za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti toho-ktorého
rodiča. Je tomu  tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr.
tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, príp.
sa zbavuje svojho majetku.

17. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené
všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od
veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a pod.. V tejto súvislosti nemožno dospieť k
všeobecne platnému záveru, že ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť dieťaťa a potreby  detí
v istom veku sa môžu odlišovať. Mesačné náklady na dieťa predstavujú výdavky, ktoré zabezpečujú
aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a samozrejme, ak to
dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, keď do úvahy
je tiež potrebné vziať náklady matky, s ktorou maloleté dieťa žije na bývanie, energie v domácnosti,
platenie poistného a pod..

18. Posledná  úprava výživného vo vzťahu  k mal. T. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu
Poprad zo dňa 24.10.2014 č. k. 15P/167/2014-37 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo
dňa 20.5.2015 č. k. 8CoP/4/2015-53. V tomto konaní sa rozhodlo o zvýšení výživného zo strany otca
pre mal. T. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2014. V
tom čase vychádzal súd zo situácie, že  priemerný čistý mesačný príjem matky maloletej predstavoval
519,- eur. Otec bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 440,- eur mesačne, jeho príjem zo
zamestnania predstavoval priemerne 373,- eur mesačne a bol poberateľom diét od zamestnávateľa vo
výške priemerne 962,72 eur mesačne. Otec uhrádzal hypotekárny úver vo výške 600,- eur mesačne,
mal. T. navštevovala 8.ročník základnej školy a rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

19. Od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ako aj
u oboch rodičov. Maloletá sa stala od septembra 2016 študentkou F. spojenej školy Y. Z. v P.. V súvislosti
s návštevou strednej školy je potrebné maloletej uhrádzať stravné vo výške 24,- eur mesačne, poplatok
ZRPŠ 20,- eur, náklady na učebnice a pracovné zošity na dva cudzie jazyky v sume 24,- eur a 14,- eur,
časopis potrebný na hodiny anglického jazyka 8,- eur, fyzikálna exkurzia v Bratislave 25,- eur, študentská
karta ISIC 20,- eur, čo vyplynulo z potvrdenia tejto školy z 18.1.2017 (č. l. 26). Matka poukázala aj
na ďalšie výdavky v súvislosti s výchovou a výživou maloletej, keď uhrádzala poplatky v súvislosti s
lyžiarskym kurzom, návštevou zubného lekára, keďže maloletá nosí zubný strojček, prvá čiastka bola
uhradená 200,- eur, mesačná návšteva ju stojí 13,- eur a uhrádza aj poplatky v súvislosti s dentálnou
hygienou v novembri 2016 v sume 50,- eur. Maloletej je potrebné uhrádzať náklady cestovného a
poplatok 15,- eur na stužkovú slávnosť. Keďže maloletá je v období dospievania, stúpajú výdavky na
zabezpečovanie jej základných potrieb pokiaľ ide o stravu, hygienické potreby, či ošatenie.



20. Pokiaľ ide o matku je zrejmé, že je zamestnankyňou X. J. XXXX O., N. K.. Jej priemerný čistý
mesačný príjem za obdobie od marca 2016 do februára 2017 predstavuje sumu 582,19 eur. Je
vlastníčkou 3-izbového bytu, spláca hypotekárny úver v sume 73,- eur mesačne a uhrádza náklady
spojené s užívaním daného bytu.

21. Pokiaľ ide o otca, tento je naďalej zamestnancom spoločnosti U. Z. F., s.r.o., so sídlom v M., kde
pracuje od 1.11.2007. Priemerný čistý mesačný príjem otca u tohto zamestnávateľa v čase od novembra
2015 do októbra 2016 dosahoval sumu 537,45 eur a v období roka 2016 sumu 533,92 eur. Keďže otec
pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, z jeho pracovnej náplne vyplývajú pracovné cesty
do zahraničia, kde trávi väčšiu časť pracovnej doby a za tieto pracovné cesty mu prislúchajú diéty v
priemere 1.204,83 eur za obdobie od februára 2016 do januára 2017 (č. l. 24). Okrem toho je otec naďalej
poberateľom výsluhového dôchodku od X. J. v V. v sume 445,33 eur mesačne. Otec je vlastníkom 3-
izbového bytu, spláca hypotekárny úver 660,- eur mesačne rovnako ako v predchádzajúcom období,
žije s partnerkou, ktorá taktiež prispieva na chod spoločnej domácnosti, nemá inú vyživovaciu povinnosť
a nad rámec výživného mal. T. inak neprispieva.

22. Je potrebné konštatovať, že takto zistené pomery na strane účastníkov konania súd prvej inštancie
dôsledne porovnal s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného
a v závislosti od týchto zistení správne rozhodol o zvýšení výživného zo strany povinného otca k mal. T..
Maloletá je vekovo staršia, začala navštevovať strednú školu, v súvislosti s jej dospievaním nepochybne
dochádza k nárastu výdavkov potrebných na zabezpečovanie jej výživy a výchovy a školských potrieb,
keď rozsah týchto výdavkov matka podrobne uviedla a preukázala aj potvrdením vydaným strednou
školou, ktorú maloletá navštevuje. Rovnako príjem otca je vyšší ako v dobe predchádzajúcej úpravy
výživného, keď je zrejmé, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 445,33 eur mesačne, príjem zo
zamestnania dosahuje sumu zhruba 537,- eur mesačne a sú mu vyplácané diéty v sume 1.204,83
eur mesačne. Priemerný mesačný príjem otca, z ktorého je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej
povinnosti, je súčtom priemernej mesačnej mzdy a mesačne vyplácaných cestovných náhrad z dôvodu,
že takúto výšku finančných prostriedkov má otec k dispozícii na uspokojovanie svojich potrieb. Tieto
náhrady nie sú účelovo viazané v tom zmysle, že by ich poberateľ nemohol použiť na iný účel, aj keď
nepochybne časť uvedených prostriedkov otec musí použiť na zabezpečenie stravy pri výkone pracovnej
cesty v zahraničí. Pravidelné výdavky na bývanie a stravu rovnako ako otec má aj matka, ktorá má
navyše v starostlivosti maloleté dieťa. Odvolací súd aj pri zohľadnení výdavkov na stravu a hygienu,
ktoré otec nepochybne uhrádza z vyplácaných cestovných náhrad vzhľadom na dĺžku pracovných
turnusov v zahraničí má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné v prospech
maloletej tak, ako to určil súd prvej inštancie. Nemožno totiž opomenúť, že rozhodujúce je, aby boli
uspokojované predovšetkým základné potreby maloletého dieťaťa, keď je zrejmé, že otec maloletej nad
rámec určeného výživného inak neprispieva. Príjem matky je podstatne nižší ako zistený príjem otec a
ako bolo už uvádzané, matka zároveň zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o mal. T.. K námietke otca
o tvrdenej zaujatosti konajúceho sudcu odvolací súd uvádza, že táto nespĺňa náležitosti určené v § 52
ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.. Naviac je zrejmé, že námietka zaujatosti otcom uplatnená
v odvolaní sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, resp. v jeho rozhodovacej
činnosti a v zmysle  § 53 ods. 3 C.s.p., súd v takom prípade na námietku zaujatosti neprihliada.

23. Súd prvej inštancie ďalej správne rozhodol o rozsahu dlžného výživného a o povinnosti otca ho
splácať v určených splátkach zohľadňujúc stanovenú výšku výživného a celkovú majetkovú a príjmovú
situáciu na strane otca. S poukazom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne
správny postupom podľa  § 387 ods. 1 C.s.p..

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa  § 396 C.s.p. v spojení s  §52 C.m.p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14P/232/2016", "guid": "dc54dfba-e0a5-430f-b5e9-bdebfd31a9a4:c89b9476-e560-465b-817e-3962b31c25e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "aa95c1cd-3dfd-46b8-b48f-de1667552de9:e5d8cd3f-0ad7-4a66-b3f6-268193861843", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8714207534.1", "spisova_znacka": "8CoP/4/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoP/4/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8714207534.1"}], "citovane_v": []}