Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/81/2018 z 10. 12. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2019, sp. zn. 2S/81/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200765.2
Krajský súd Bratislava | 2S/81/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200765.2 | 2019-12-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd60896c-ec43-46d1-9323-e981a58ba02f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200765.2
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/81/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200765
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200765.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne:
O. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom v N., L. XXXX/XX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47234318, so sídlom v Bratislave, Heydukova 12, za
ktorú koná advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor
opravných prostriedkov, Referát pôdohospodárstva, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, za účasti:
1) N. T., rodená N., narodená XX.X.XXXX, bytom v N., D. XXX/XX, 2) W. N., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v N., A. S. XXXX/XX, 3) Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom v Bratislave,
Primaciálne námestie 1, 4) Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, so sídlom v Bratislave, Búdková
26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP4-2018/043385 zo dňa 22.3.2018,
takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Skutkový stav
1. Právny predchodca žalobkyne a ďalších účastníkov 1, X S. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel
dňa X.X.XXXX, požiadal Obvodný pozemkový úrad Bratislava listom zo dňa 7.12.2004 o navrátenie
vyvlastnených pozemkov parc. č. XXXX, vinohrad o výmere XXX m2, zapísaného v PK vložke č. XXXX
pre k.ú. F., a parc. č. XXXX/X, vinohrad o výmere XXX m2, zapísaného v PK vložke č. XXX pre k.ú. F.;
oba pozemky boli v čase podania žiadosti súčasťou pozemkov parc. č. XXX/X a č. XXXX zapísaných
na LV č. XXXX pre k.ú. F. v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Právny predchodca uviedol, že
pozemok parc. č. XXXX/X v celej výmere a pozemok parc. č. XXXX v čiastočnej výmere XXX m2 prešiel
na štát na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady a zvyšná časť pozemku parc. č. XXXX vo výmere
XX m2 prešla na štát bez právneho dôvodu, čím sú podľa jeho názoru dané reštitučné dôvody podľa §
3 ods. 1 písm. l/, písm. m/ a písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003
Z.z.). Keďže oba pozemky sú zastavané, žiadal podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o bezodplatný
prevod pozemku vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu vo výmere XXX m2
v primeranej bonite - vinohrad.
2. Okresný úrad Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, prvostupňovým rozhodnutím č. 5108/2004, zn.
OU-BA-PLO-2017/099432/005/MAG zo dňa 18.12.2017, nepriznal žalobkyni a ďalším účastníkom 1,2
ako právnym nástupcom S. N. (osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX zo dňa
28.5.2013) vlastnícke právo ani právo na náhradu k pozemkom v k.ú. F., parc. č. XXXX, vinica o výmere
XXX m2 (PK vložka č. XXXX) a parc. č. XXXX/X, vinica o výmere XXX m2 (PK vložka č. XXX).
Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že Štefan N. už žiadosťou zo dňa 10.4.1991 podanou
podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) žiadal o zmiernenie následkov
majetkovej krivdy vo vzťahu k pozemkom v k.ú. F., parc. č. XXXX, vinica o výmere XXX m2 (PK vložka
č. XXXX) a parc. č. XXXX/X, vinica o výmere XXX m2 (PK vložka č. XXX). V žiadosti opísal spôsob
prechodu vlastníctva jeho pozemkov na štát vyvlastnením s tým, že náhradu za vyvlastnené časti parciel
neprevzal. Túto skutočnosť potvrdil aj Generálny investor Bratislavy v liste č. 6/633/92 zo dňa 12.3.1992,
Výstavba hlavného mesta SR Bratislava listom č. 32/89/Ch/l 1056 zo dňa 3.11.1989 vyzvala S. N. na
vyjadrenie, či si prevezme finančnú náhradu za vyvlastnené časti pozemkov v sume X.XXX,- Kčs z
dôvodu, že Slovenská štátna sporiteľňa im sumu vrátila ako nevyzdvihnutú. S. N. na výzvu odpovedal
listom zo dňa 6.12.1989 a uviedol, že nesúhlasí s výškou náhrady za nehnuteľnosti v k. ú. F. parc. č.
XXXX/X a č. XXXX. Predložil aj vkladové lístky Slovenskej štátnej sporiteľne o vložení súm X.XXX,XX
Kčs a XXX,XX Kčs príkazcom Výstavbou hlavného mesta SR Bratislava k voľnej výplate S. N., aj
rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. Nšn A 1/90 o prijatí sumy X.XXX,- Kčs, zloženej
Výstavbou hlavného mesta SR Bratislava v prospech S. N., do notárskej úschovy. O tomto nároku S.
N. podanom podľa zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol Pozemkový úrad Bratislava - mesto rozhodnutím
č. 242/92/PÚ-Va zo dňa 9.6.1992 tak, že podľa § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. nepriznal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným v PK vložke č. XXXX parc. č. XXXX, vinica o výmere XXX
m2, a v PK vložke č. XXX, parc. č. XXXX/X, vinica o výmere XXX m2, k.ú. F., ktoré prešli do vlastníctva
štátu na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava III. č. VÚP-336-3034/1987 zo
dňa 22.12.1987 a rozhodnutia č. VÚO-302/89/JUDr.Fa zo dňa 4.5.1989 o vyvlastnení za náhradu, podľa
§ 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. neposkytol náhradný pozemok a ani podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 229/1991 Zb. neposkytol finančnú náhradu. S. N. nepodal proti rozhodnutiu opravný prostriedok a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.1992.
V súvislosti s opakovanou žiadosťou Štefana N. zo dňa 9.12.2004, podanou už podľa zákona č. 503/2003
Z.z., prvostupňový správny orgán rozhodnutie rozdelil podľa uplatnených reštitučných titulov v zmysle §
3 ods. 1 písm. l/, písm. m/ a písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
K reštitučnému titulu podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z. (vyvlastnenie bez náhrady)
uviedol, že nebol uplatnený v pôvodnej žiadosti podanej podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa jeho názoru
nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie vlastníctva, keďže vlastník S. N. si neprevzal náhradu
za vyvlastnený pozemok, hoci bol na to vyzvaný. Dôkazom toho, že náhradu za vyvlastnené časti parciel
si neprevzal, je list Generálneho investora Bratislavy v liste č. 6/633/92 zo dňa 12.3.1992, list Výstavby
hl. mesta SR Bratislava Bratislava č. 32/89/Ch/l 1056 zo dňa 3.11.1989, vrátenie sumy X.XXX,-
Kčs Slovenskou štátnou sporiteľňou ako nevyzdvihnutej platby, list Štefana N. zo dňa 6.12.1989, ktorým
odpovedá na výzvu na prevzatie náhrady za vyvlastnené pozemky a v ktorom nesúhlasí s výškou
náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v k. ú. F. parc. č. XXXX/X a č. XXXX, vkladové lístky Slovenskej
štátnej sporiteľne o vložení súm X.XXX,XX Kčs a XXX,XX Kčs príkazcom Výstavbou hl. mesta SR
Bratislava k voľnej výplate S. N., rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. Nšn A 1/90 o prijatí
sumy X.XXX,- Kčs, zloženej Výstavbou hl. mesta SR Bratislava v prospech S. N., do notárskej
úschovy. Vyvlastniteľ teda mal záujem vyplatiť finančnú náhradu za vyvlastnené časti pozemkov S. N.,
ako aj to, že vlastník pozemkov Štefan N. ju odmietol prevziať. V takomto prípade sa vyvlastňovacia
náhrada považuje za vyplatenú a nemožno tvrdiť, že išlo o vyvlastnenie bez náhrady. Poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/303/2008.
Obvodný pozemkový úrad v Bratislave o nároku Štefana Benkoviča podľa § 3 ods. 1 písm. 1/ a písm.
o/ zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol procesným rozhodnutím č. 5108-2-2004-D zo dňa 10.1.2006 o
zastavení konania z dôvodu, že v konaní už bolo o tomto nároku meritórne rozhodnuté podľa zákona č.
229/1991 Zb. Proti rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský pozemkový úrad
v Bratislave právoplatným rozhodnutím č. k. 658/115/2006/KPÚ/PTL zo dňa 15.5.2006 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2018/043385 zo dňa 22.3.2018 zamietol
odvolanie žalobkyne Márie Benkovičovej a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, pozemkového a lesného odboru, č. 5108/2004, zn. OU-BA-PLO/2017/099432/005/MAG zo
dňa 18.12.2017 ako vecne a právne správne.
Podľa žalovaného bola prekážka rozhodnutia v tej istej veci vyhodnotená správne. K zmene skutkového
stavu nedošlo, išlo o toho istého účastníka, o tie isté pozemky a rovnaký spôsob prechodu vlastníctva
na štát, preto prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 5108-2-2004-D zo dňa 10.1.2006 o
reštitučnom nároku podľa § 3 ods. 1 písm. 1/ a písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., konanie dôvodne
zastavil v súlade s § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok); v tomto kontexte poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/121/2014 zo dňa 30.11.2016. Keďže o reštitučnom nároku
podľa § 3 ods. 1 písm. l/ a písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. bolo už právoplatne rozhodnuté podľa zákona
č. 229/1991 Zb. rozhodnutím č. 5108-2-2004-D zo dňa 10.1.2006, nie je možné ho znova prejednať vo
vzťahu k tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
K námietke žalobkyne, že vadou napadnutého rozhodnutia je nevysporiadanie sa so spochybnením
výpočtu výšky náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti podľa vyhlášok č. 129/1984 Zb. a č. 205/1988
Zb. žalovaný uviedol, že nie je kompetentný skúmať správnosť výpočtu za vyvlastnené pozemky, ani
určenie jej výšky príslušným stavebným úradom, ktorý o vyvlastnení rozhodol. Pri spôsobe prechodu
vlastníctva na štát podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. je kompetentný skúmať len či bola
alebo nebola vyplatená náhrada. Spochybnený výpočet výšky náhrady v ocenení Pozemkového úradu
Bratislava - mesto za XX m2 pozemku parc. č. XXXX, za ktorý bol žiadateľovi Štefanovi N. rozhodnutím
Pozemkového úradu Bratislava - mesto č. 242/92PÚ-Va zo dňa 11.6.1992 priznaný nárok na náhradu,
nie je možné riešiť v rámci reštitučného konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z., nakoľko ocenenie
pozemku bolo súčasťou právoplatne ukončeného reštitučného konania podľa zákona č. 229/1991 Zb.
Rozhodnutia o vyvlastnení dotknutých pozemkov nemožno považovať za nulitný akt z dôvodu, že
žiadateľ resp. jeho právny nástupca považuje ceny náhrady za pozemky za nízke a neuspokojivé,
pretože preukázateľne vo veci rozhodol oprávnený a príslušný správny orgán na zákonnom podklade.
Bolo nespochybniteľné preukázané, že vyvlastniteľ mal záujem vyplatiť S. N. finančnú náhradu za
vyvlastnené časti pozemkov, no odmietol ju prevziať. V takomto prípade sa vyvlastňovacia náhrada
považuje za vyplatenú a nemožno tvrdiť, že išlo o vyvlastnenie bez náhrady. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že nie je daný reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z.
Žalovaný citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 303/2008 zo dňa 14.5. 2009: „Aj odvolací
súd zastáva názor, že ak si teda navrhovateľ v žiadosti uplatnil reštitučný nárok v dôsledku vyvlastnenia
bez vyplatenia náhrady, z vykonaného dokazovania odporcom jednoznačne vyplýva, že takýto reštitučný
titul u navrhovateľa splnený nie je. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta, že pri vyvlastňovaní
bol v tiesni a že nemohol sa ako vlastník zákonným spôsobom brániť, vyvolalo to u neho stav tiesne
ekonomickej, sociálnej a zdravotnej a že takýto stav deformoval jeho vôľu tak, že ho prinútil k jedinému
postoju a urobeniu právneho úkonu, ktorý by inak nikdy nebol urobil a to neprijatiu finančnej náhrady
za vyvlastnenie. Odvolací súd považoval tvrdenie navrhovateľa, že ak finančné prostriedky neprijal, je
dôvodom na priznanie reštitučného nároku, za právne bezvýznamné. ”
II. Žaloba
4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OOP4-2018/043385 zo dňa 22.3.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.
5. Nesúhlasí so zamietnutím jej reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003
Z.z. z dôvodu, že náhrada za vyvlastnené pozemky bola poskytnutá. Trvá na tom, že žalovaný mal
preskúmať správnosť a zákonnosť výpočtu náhrady za vyvlastnenie. Zdôraznila poslanie reštitučných
zákonov, ktorým je odstránenie krívd minulosti a normatívny a široký výklad príslušných ustanovení
reštitučného zákona v prospech reštituenta; orgán rozhodujúci o reštitučnom nároku je povinný zdržať
sa prílišného formalistického a reštriktívneho postupu vedúceho k zjavnej nespravodlivosti. Poukázala
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 27.4.2010 a sp. zn. III. ÚS 127/2010
zo dňa 22.6.2010.
6. Jej právny predchodca už v žiadosti o navrátenie pozemkov poukázal na ignorovanie zákonného
postupu pri výpočte náhrady za vyvlastnené pozemky podľa vyhlášok č. 129/1984 Zb. a č. 205/1988 Zb.
zo strany vyvlastňovacích orgánov. V dôsledku tohto postupu bola Štefanovi N. poskytnutá náhrada iba
v rozsahu 2% z ceny, ktorá mu mala byť podľa vyhlášok vyplatená. S poukazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR vyvlastňovacie orgány flagrantne porušili jeden z ústavných limitov vyvlastnenia, a to poskytnutie
primeranej náhrady, a vyvlastňovacie rozhodnutia preto trpia nulitou (ničotnosťou). Proti tomuto paaktu
sa nemohol Štefan N. ako vlastník pozemkov vôbec brániť a bol nútený ho proti svojej vôli akceptovať.
Neakceptovateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/36/1993 zo dňa 29.4.1993, podľa ktorého iba cena, ktorá podstatne podhodnocuje nehnuteľnosť
tým, že nevyjadruje jej cenu v súlade s cenovým predpisom platným v čase prevodu, je sama osebe
výrazom nápadne nevýhodných podmienok zmluvy. Žalovaný preto postupoval contra legem, keď sa
stotožnil s nezákonným postupom výpočtu náhrady za vyvlastňované pozemky. Pritom aj Slovenský
pozemkový fond tvrdí, že ocenenie pozemkov (viníc) bolo neúplné a riešenie reštitučnej žiadosti je
potrebné doplniť o ďalšie ocenenie v zmysle vyhlášky č. 205/1998 Zb. (vyjadrenie č. 27/R-10/97/K).
7. Žalobkyňa zastáva názoru, že ak bol pôvodný vlastník nútený prijať za vyvlastnené pozemky náhradu
v rozsahu nezodpovedajúcom ani 2% z ceny nehnuteľnosti v tom čase ustanovenej právnymi predpismi,
nebola mu poskytnutá náhrada, v dôsledku čoho mu svedčí zákonný dôvod navrátenia vlastníctva podľa
§ 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. Rozhodnutie žalovaného vedie k extrémnej nespravodlivosti
a k absolútnej ignorácii cieľa sledovaného reštitučnou úpravou.
8. Namietala tiež, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti podľa § 47 ods. 3 SP a je
arbitrárne, pretože sa v ňom žalovaný dôsledne nevysporiadal so všetkými jej námietkami. Žalobkyňa
tak nemá možnosť reagovať na zamietnutie jej reštitučného nároku.
III. Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť; pridržiaval sa odôvodnenia svojho
rozhodnutia.
10. Žalobkyňa ani ďalší účastníci sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.
IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka: Slovenský pozemkový fond
11. SPF v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie
považuje za zákonné a správne, vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Stotožnil sa s
argumentáciou žalovaného o nesplnení reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003
Z.z. v prípade, že bola náhrada za vyvlastnenie vyplatená, hoci aj len zložením do depozitu; tiež sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného k prekážke res iudicata - teda ak už bolo o reštitučnom nároku
právoplatne rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb., tie isté nehnuteľnosti nemôžu byť predmetom
reštitučného konania aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
12. Žalobkyňa, žalovaný a ďalší účastníci sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka SPF písomne nevyjadrili.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) vo veci rozhodol rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil dňa 11.12.2019 postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyňa nežiadala o
nariadenie pojednávania a ani žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.
14. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI. Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky
pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný
pôdny fond (ďalej len pôda) (písm. a/), obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby
patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov (písm. b/), obytné a
hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu
vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov (písm. c/), iný poľnohospodársky majetok
uvedený v § 20 (písm. d/).
17. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria (a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho
patria, (b) lesný pôdny fond.
18. Podľa § 3 ods. 1 písm. l/, písm. m/ a písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa
navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia
za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená (písm. l/),
vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady (písm. m/), prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu (písm. o/).
19. Podľa § 5 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého
obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote
právo zanikne (ods. 1). Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní
práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad (ods. 2). Na konanie podľa odseku
2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ods. 3).
20. Podľa § 30 ods. 1 písm. i/ SP správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne
rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
21. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-
OOP4-2018/043385 zo dňa 22.3.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy č. 5108/2004, zn. OU-BA-PLO/2017/099432/005/MAG zo dňa 18.12.2017 o nevrátení
vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a nepriznaní náhrady. Medzi účastníkmi je sporné
právne posúdenie veci, teda či odmietnutie prijatia náhrady za vyvlastnené pozemky pre nesúhlas
vyvlastňovaného s jej výpočtom možno považovať za reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona
č. 503/2003 Z.z.
22. Právny predchodca žalobkyne požiadal o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
pozemkom parc. č. XXXX, vinohrad o výmere XXX m2 (PK vložka č. XXXX), parc. č. XXXX/X, vinohrad
o výmere 374 m2 (PK vložka č. XXX) v k.ú. F. podľa zákona č. 503/2003 Z.z., no aj skôr podľa zákona
č. 229/1991 Zb. Reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z.z. boli prijaté s cieľom zmierniť
následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 až 1989. Ich vzťah je vyriešený v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z.z.
tak, že zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu, t.j. zákona č. 229/1991 Zb., príp. § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb. Účelom zákona
č. 503/2003 Z.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote do 31.decembra
1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do
31.decembra 2004. V reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v nadväznosti na konanie podľa
zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu, t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený
reštitučný nárok. Vzhľadom na identitu nehnuteľností, ktorých vydanie, resp. vrátenie vlastníckeho práva
k nim, právny predchodca žalobkyne žiadal, bolo zákonné a v súlade s § 30 ods. 1 písm. i/ SP zastaviť
konanie z dôvodu prekážky res iudicatae v súvislosti s reštitučnými titulmi podľa § 3 ods. 1 písm. l/ a
písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z. Správny súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžr/121/2014 zo dňa 30.11.2016 a sp. zn. 2Sžo/82/2009 zo dňa 27.1.2010, v zmysle ktorých: „Účelom
zákona č. 503/2003 Z.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote do
31.decembra 1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej
lehote do 31.decembra 2004. Predmetom vydania podľa zákona č. 530/2003 Z.z. sú pozemky, na ktoré
neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote. V reštitučnom
konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa
zohľadňuje totožnosť predmetu, t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, nezohľadňuje
sa totožnosť subjektu - žiadateľa. Môže sa vyskytnúť situácia, kedy v konaní podľa zákonov č. 229/1991
Zb. aj č. 503/2003 Z.z. bola predmetom tá istá nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňoval reštitučný nárok ten
istý alebo iný žiadateľ; pričom podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo vo veci aj právoplatne rozhodnuté. V
tomto prípade - totožnosť predmetu konania - ide o prekážku konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bez
ohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov konania alebo nie; inak povedané, právoplatné rozhodnutie
o konkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. vylučuje konanie, predmetom ktorého
je tá istá nehnuteľnosť, podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Rovnako nie je rozhodujúce, či správny orgán
o žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol pred alebo po účinnosti zákona č. 503 /2003 Z.z.,
pretože je potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. a až následne
o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Tieto konania nemožno spojiť do jedného konania, v ktorom
by sa rozhodovalo o obidvoch reštitučných nárokoch, pretože to vylučuje znenie § 1 citovaného zákona
č. 503/2003 Z.z.“.
23. Predmetom konania tak zostal reštitučný nárok uplatnený podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č.
503/2003 Z.z., teda že nehnuteľnosť mala prejsť na štát v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
24. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke
vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu.
K reštitúcii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza na základe splnenia kumulatívne určených
podmienok:
a. osoba žiadajúca o navrátenie vlastníctva je osobou oprávnenou - t.j. je občanom SR s trvalým pobytom
na území SR (§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z.),
b. pozemok prešiel z pôvodného vlastníka na štát alebo inú právnickú osobu (§ 2 zákona č. 503/2003
Z.z.),
c. k prechodu pozemku došlo v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (§ 2 zákona č. 503/2003
Z.z.),
d. k prechodu pozemku došlo presne stanoveným spôsobom taxatívne uvedeným v § 3 zákona č.
503/2003 Z.z. (reštitučný titul).
25. Žalobkyňa splnila prvú podmienku, keďže je štátnou občiankou SR a má na území SR trvalý pobyt,
rovnako tak jej právny predchodca. Bola splnená druhá aj tretia podmienka, teda pozemky prešli na štát
v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990.
26. Podľa názoru správneho súdu však nebola splnená posledná štvrtá podmienka na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne podľa zákona č. 503/2003 Z.z., a to existencia
reštitučného titulu.
27. V konaní je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené na základe rozhodnutí
Obvodného národného výboru Bratislava III. č. VÚP-336-3034/1987 zo dňa 22.12.1987 a č.
VÚO-302/89/JUDr.Fa zo dňa 4.5.1989 a že za ne bola S. N. poskytnutá náhrada v sume X.XXX,- Kčs.
Túto skutočnosť potvrdil aj Generálny investor Bratislavy v liste č. 6/633/92 zo dňa 12.3.1992, Výstavba
hlavného mesta SR Bratislava v liste č. 32/89/Ch/l 1056 zo dňa 3.11.1989, ktorým vyzvala S. N. na
vyjadrenie, či si prevezme finančnú náhradu za vyvlastnené časti pozemkov v sume X.XXX,- Kčs z
dôvodu, že Slovenská štátna sporiteľňa im sumu vrátila ako nevyzdvihnutú. S. N. na výzvu odpovedal
listom zo dňa 6.12.1989 a uviedol, že nesúhlasí s výškou náhrady za nehnuteľnosť v k. ú. Rača parc. č.
XXXX/X a č. XXXX. Predložil aj vkladové lístky Slovenskej štátnej sporiteľne o vložení súm X.XXX,XX
Kčs a XXX,XX Kčs príkazcom Výstavbou hlavného mesta SR Bratislava k voľnej výplate S. N., aj
rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava I č. Nšn A 1/90 o prijatí sumy X.XXX,- Kčs,
zloženej Výstavbou hlavného mesta SR Bratislava v prospech S. N., do notárskej úschovy.
28. Zákon č. 50/1976 Zb. v znení účinnom
ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia v ustanovení § 111 upravoval náhradu za vyvlastnenie.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak v priebehu vyvlastňovacieho konania medzi doterajším vlastníkom,
prípadne iným oprávneným a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe väzia práva
zanikajúce vyvlastnením, nedôjde k dohode o rozdelení náhrady, zloží sa náhrada na štátnom notárstve.
29. Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom
notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (Notársky zákon) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia v ustanovení § 66 a § 78 upravoval konanie o úschovách, pričom podľa §
66 ods. 1 štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci, ktoré sa hodia na úschovu,
ak podľa vyhlásenia zložiteľa sa do úschovy skladajú za účelom splnenia dlhu alebo jeho zabezpečenia.
Podľa § 70 tohto zákona ak je na štátnom notárstve zložená náhrada za vyvlastnený majetok, štátne
notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným, ak možno ich uplatňované nároky zo zloženej sumy uspokojiť
alebo ak došlo medzi nimi k dohode o rozvrhu; inak štátne notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným
podľa právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhu.
30. Z konštantnej judikatúry (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/303/2008 zo
dňa 14.5.2009) vyplýva, že zloženie finančných prostriedkov predstavujúcich náhradu za vyvlastnené
pozemky do notárskej úschovy sa považuje za poskytnutie náhrady za vyvlastnenie a de facto aj za
splnenie dlhu vyvlastniteľa voči vyvlastnenému (napríklad stanoviská Najvyššieho súdu ČSR sp. zn.
Cpj 43/76 a Cpj 159/66). Ak mal právny predchodca žalobkyne výhrady voči spôsobu výpočtu náhrady
za vyvlastnené nehnuteľnosti, mal možnosť to namietať v odvolaní proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu.
Nesprávny výpočet náhrady za vyvlastnenie nemožno považovať za dôvod vzniku nulitného aktu
(paaktu), ktorý nevyvoláva žiadne účinky. Nulitu rozhodnutia orgánu verejnej správy spôsobuje len
nedostatok právomoci orgánu vo veci konať a rozhodnúť alebo ak pre závažné vady spôsobujúceho
jeho nerealizovateľnosť nemožno tento akt za rozhodnutie ani považovať. Obdobnú definíciu paaktu
obsahuje napríklad aj § 77 českého správneho poriadku zákona č. 500/2004 Sb. Takáto vada sa
však ani pri jednom vyvlastňovacom rozhodnutí v predmetnej právnej veci nevyskytla a napokon
ju ani žalobkyňa nenamietala. Vyvlastňovacie rozhodnutia boli realizovateľné aj realizované - tak
po stránke zmeny vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam ako aj vyplatenia náhrady za
vyvlastnenie. Odmietnutie prevzatia náhrady za vyvlastnenie bolo subjektívnym konaním právneho
predchodcu žalobkyne, ktorému zákon č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 30.6.1992 umožňoval sa
proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu odvolať, pričom odkladný účinok odvolania nebolo možné vylúčiť
(§ 114 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 30.6.1992). Žalobkyňa ani len netvrdí, že jej
právny predchodca tento prostriedok nápravy proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu využil a ako o ňom
bolo rozhodnuté. Jej argument, že sa voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nemohol vôbec brániť, preto
nezodpovedá právnemu stavu v tom čase účinnému, je bezpredmetný a nemá vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
31. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov, judikatúry Najvyššieho súdu
SR dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, v
jeho konaní sa nevyskytli ani vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného je riadne a podrobne odôvodnené, a to aj s poukazom na zodpovedajúcu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, obsahuje úvahy, ktoré žalovaného viedli k rozhodnutiu vo
veci samej vrátane vysporiadania sa s kľúčovými námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd preto žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú podľa §
190 SSP.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo
požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Správny súd nepriznal náhradu trov
konania ani ďalším účastníkom konania, pretože im neuložil takú povinnosť, ktorá by im spôsobila vznik
trov.
33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).