Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/25/2014 z 16. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. júla 2014, sp. zn. 2CoE/25/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8413202674.1 Krajský súd Prešov | 2CoE/25/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8413202674.1 | 2014-07-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70fdddc8-dc40-4fde-9a17-a2b1b21f6881 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8413202674.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202674
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413202674.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného General Factoring, a.s., so sídlom Košická
56, Bratislava, IČO: 35838825, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HMG & Partners, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35885459 proti povinnej : B. O., nar. XX.X.XXXX, I. č. XX, XXX XX,
o vymoženie 2.288,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 7 Er 50/2013-27 zo dňa 21.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu ul. Záhradnícka č. 60, Bratislava
Ex 5204/2013 zo dňa 9.5.2013.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom vo veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k.
17 C 698/94-5 zo dňa 26.10.1994, na základe ktorého bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 8.4.2013. Dňa 9.5.2013 povinná predložila súdu v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, kde
okrem iného namietala aj uplynutie desiatich rokov od vykonateľnosti platobného rozkazu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom. Podľa jeho
názoru nemôže byť nárok oprávneného voči povinnej premlčaný v celom rozsahu, pričom citoval §
100, 110, 112 Občianskeho zákonníka. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdom ohľadom toho, že
premlčanie istiny a úrokov je treba posudzovať samostatne, že právo na ich zaplatenie vzniká za každý
deň samostatne (a premlčuje sa), že skutočnosť, že došlo k premlčaniu istiny, neznamená, že rovnaký
osud sledujú aj úroky. Ďalej zdôraznil, že úroky sa premlčujú v troch rokoch.

Dospel k záveru, že k premlčaniu istiny došlo, a to v dôsledku uplynutia desaťročnej premlčacej doby od
momentu právoplatnosti exekučného titulu. K premlčaniu úrokov však nedošlo v celom rozsahu. Úroky
zročné do právoplatnosti rozhodnutia sa premlčali spolu s istinou, ale úroky zročné po právoplatnosti
sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote, pričom ak si v priebehu tejto premlčacej lehoty oprávnený
uplatnil právo na súde a začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie. Na základe
toho oprávnený usudzuje, že logicky nemohlo dôjsť k premlčaniu úrokov zročných v období tri roky
spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie, lebo týmto momentom prestala premlčacia lehota
plynúť. Na základe uvedeného oprávnený tvrdí, že jeho nárok v časti úroku vo výške 6 % ročne z
jednotlivých dlžných súm od 15.3.2010 do zaplatenia nie je premlčaný. Záverom oprávnený odkazom
na citované súdne rozhodnutia zvýraznil princíp právnej istoty, jednotnosti rozhodovania. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal uznesenie i konanie, ktoré mu prechádzalo v
zmysle zásad upravených v § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. 17 C 698/94-5 zo
dňa 26.10.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.11.1994 a stal sa vykonateľným rovnako 14.11.1994.

Pokiaľ ide o premlčanie istiny nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 OZ), teda 14.11.2004.

Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda
ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím
desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 OZ) spolu s premlčaním istiny.

V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala
po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 veta za bodkočiarkou) odvolací súd sa nestotožnil s
názorom oprávneného.

Je síce potrebné prisvedčiť názoru, že premlčanie týchto úrokov sa posudzuje samostatne, že
premlčanie úrokov nesleduje osud istiny.

Odvolací súd však zastáva názor, že napriek tomu nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne
izolovane.

Argumentácia oprávneného je taká, že má nárok na úroky za dobu od 15.3.2010 (oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie 15.3.2013) do zaplatenia. Teda tri roky spätne od podania návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi do zaplatenia, a to na základe toho, že v prípade týchto úrokov zročných
po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 OZ počítaná
samostatne, z čoho má vyplývať, že má nárok na úroky za tri roky predchádzajúce podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie.

Ak by súd prijal túto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu
uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane
a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie
exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je
právne udržateľná. Znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania, a toto
podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo
oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak
posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej
premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky
mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané), pretože úroky,
ich výška, vyplývajú, závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná
suma úrokov.



Ak teda k premlčaniu istiny došlo 14.11.2004, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej
skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny
začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie.

V predmetnej veci tak uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie úrokov z istiny tri roky po
premlčaní istiny, teda v roku 2007.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil vecne správne uznesenie o
vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 142 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu a povinnej trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.