Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/407/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2012, sp. zn. 2CoE/407/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109209560.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/407/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109209560.1 | 2012-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dac7793c-56f6-4e28-9767-442fa0ad2ba6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109209560.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/407/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109209560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109209560.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátom MCGA legal, s.r.o.,
Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnej L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X,
XXX XX E., o vymoženie pohľadávky 1631,19 Eur s prísl. uvedenej pod sp. zn. EX 2197/09, súdnym
exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 713/2009-21 zo dňa
29. marca 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 713/2009-21 zo dňa 29. marca 2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Exekúcia bola vedená na vymoženie pohľadávky oprávneného 1631,19
Eur s príslušenstvom priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie, pod sp. zn. II/2008-1472 zo dňa 13.03.2009, ktorí vydali rozhodcovia JUDr.
Richard Földeš, Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda a Mgr. Adrián Beskyd. Exekučný súd konštatoval, že
poverením č. 5601 016549 zo dňa 29. 05.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na
vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
Poštovou bankou, a.s., Bratislava a povinným zo dňa 22.08.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj
obchodné podmienky, ktoré v bode 9.5 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa exekučného súdu ide
o zmluvu uzatvorenú ešte podľa § 2 zákona č. 258/2011 o spotrebiteľských úveroch, čo potvrdzuje aj
preambula obchodných podmienok. Poukázal tiež na to, že pre posúdenie či ide o spotrebiteľský úver
nie je rozhodujúce akou právnou formou bol poskytnutý, ale len to, že išlo o poskytnutie finančných
prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Poukázal na ochranu spotrebiteľa podľa smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 a jej implementáciu
do nášho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1. apríla 2004 a tiež na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, pri ktorom odcitoval výrok, podľa ktorého smernica sa má
vykladať tak, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 Elisa
maria Mostaza Claro. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci je
neprijateľnou podmienkou a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ v nej uviedol konkrétny
rozhodcovský súd, ktorý by výlučne spory rozhodoval, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.



Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodných podmienkach a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej v záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy a naplnenia cieľa
Európskej únii je vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, nevidel
iné východisko ako prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľov a spotrebiteľom a to v neprospech spotrebiteľa.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka v tomto
prípade nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde
a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si svoje práva voči dlžníkovi uplatnil na príslušnom rozhodcovskom
súde. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ rozhodcovská doložka, ktorá by bránila účastníkovi - spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, by tak bola neplatná len v tejto časti. Ďalším dôvodom
bolo, že v období do 31.12.2007 sa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (OZ) vzťahoval len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti OZ ako aj na zmluvy
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (Obch. zák.) a v zákone
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ dať do súladu svoju zmluvu
s ustanoveniami § 53 a § 54 OZ v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca
z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným znením § 52 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred
01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. V predmetnom prípade
bola zmluva uzatvorená 10.10.2005, a preto sa na túto zmluvu ustanovenia OZ o spotrebiteľských
vzťahoch nevzťahujú. Vzťahuje sa na ňu len Obchodný zákonník a zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z.. Na tieto vzťahy by bolo možné použiť OZ len v prípadoch v zmysle § 1 ods. 2
Obch. zák., ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Ochranu spotrebiteľa
riešil pre tieto vzťahy osobitný zákon, a to zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/2002 Zb.. Keďže
zmluva bola uzatvorená 10.10.2005, môže byť rozhodcovská doložka z hľadiska jej dovolenosti či
rozporu s dobrými mravmi posudzovaná len podľa uvedených predpisov, teda Zákona o spotrebiteľských
úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy. Exekučný súd rozpor s týmito zákonmi nezistil. Podľa odvolateľa do 01.01.2008 bolo právom
dovolená dohodnutie rozhodcovskej doložky aj v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej dôvodil tým, že
neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným, nakoľko povinná
nepodala ani opravný prostriedok, ani žiadosť o preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna skutočnosť uvedená
v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými
mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v
súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi exekučného súdu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
z dôvodov uvedených v odvolaní, odvolací súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení uznesenia exekučného súdu. V prevažujúcom rozsahu sa
s nimi stotožňuje a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na jeho doplnenie.

V predmetnej veci bol v exekučnom konaní odvolateľom predložený ako exekučný titul rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp.zn. II/2008-1472 vydaný
rozhodcami JUDr. Richard Földeš, Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda a Mgr. Adrián Beskyd dňa 13.03.2009 na
základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej medzi povinným a Poštovou
bankou, ktorej súčasťou sa stali obchodné podmienky pre úver verzia 1/2005, kde v prechodných a
záverečných ustanoveniach v bode 9.5 bola uzatvorená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: PB



a Klient sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z ZoÚ, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto predložené a riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RS podradia, s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné.

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Záverečných
ustanovení Obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o úvere v tejto veci bod 9.5,
exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom
zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná,
je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá
zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 OZ, na základe ktorého prvostupňový súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku zmluvy, a teda je absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v
tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, bola súčasťou
obchodných podmienok dodávateľa. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený
nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu
aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov
prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách
č. 483/2001 Z.z. neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť.
Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú
na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje
rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulárov predmetných
zmlúv svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním
a konkrétnym spotrebiteľom.

Odvolací súd poukazuje aj na § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z
uvedeného vyplýva, že exekučný súd na predmetnú zmluvu v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorý neupravuje spotrebiteľské vzťahy, správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodov tak ako je uvedené
vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý
nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými
mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému
má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek
úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej
zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV
ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že v spotrebiteľských vzťahoch



nie je možné neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola spotrebiteľovi vnútená ako neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve považovať len za vadu konania, ktorou je zaťažené rozhodcovské
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodcovského rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.