Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/41/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 9Sžso/41/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:5014200292.1 Najvyšší súd | 9Sžso/41/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:5014200292.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 250 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4934a612-66f7-43de-9284-bd86173a098e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200292.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/41/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200292
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200292.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: F. Z., štátna občianka B., bytom T., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 8701-3/2014-BA zo dňa 10. januára 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 3. decembra 2014, č. k. 21Scud/7/2014-56, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 3. decembra 2014, č. k.
21Scud/7/2014-56, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 3. decembra 2014, č. k. 21Scud/7/2014-56, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8701-3/2014-BA z 10. januára 2014 a
žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím č. 8701-3/2014-BA z 10. januára
2014, žalovaná v odvolacom správnom konaní potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Trnava č. 700-0117/2011-23 zo 07. septembra 2011, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni nevznikla
účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01. mája
2010. „Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa bola vedená od 01. mája 2010 do 31. januára 2012 v registri
poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, Buková 22,
ktorý bol zapísaný v registri zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, od 07.
apríla 2010. Reálny výkon činnosti zamestnancov uvedeného zamestnávateľa na území Slovenskej
republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania však nebol v konaní preukázaný, preto
žalobkyni poistenie nevzniklo. Žalobkyňa namietala neprimerané použitie čl. 11 (2) písm. a/ nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) s tým, že voči nemu sa uplatňuje výlučne čl. 13 (3) nariadenia.
Poukázala na to, že pracovnú zmluvu uzavrela v dobrej viere a bola pripravená prácu vykonávať, a
nemyslela si, že jej zamestnávateľ vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom. Z obsahu spisového
materiálu krajský súd zistil, že zamestnávateľovi žalobkyne Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING,
s miestom podnikania zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu dňom 02. júna 2012 a z
toho dôvodu stratil status zamestnávateľa, vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), v dôsledku čoho už nemôže
realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ žalobkyne mal v súvislosti s jej účasťou na poistení.
Krajský súd preto nepovažoval za dôvodné pribrať označený subjekt za účastníka konania, lebo
povinnosti zamestnávateľa, spojené s účasťou zamestnanca na poistení, by sa mohli vzťahovať len na
existujúceho zamestnávateľa. Vo veci samej podľa názoru krajského súdu nebolo sporné, že žalobkyňa
vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky, avšak v správnom konaní
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa reálne, fakticky vykonávala činnosť
zamestnanca u zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING na území Slovenskej
republiky. Žalobkyňa nepreukázala, že by od uzavretia pracovnej zmluvy u označeného zamestnávateľa



vykonávala dojednaný druh práce. Dospel preto k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
aplikáciu čl. 13 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť
ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s ods. 1“. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom a
preto ho podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) potvrdil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Podaným odvolaním žalobkyňa namietala, že rozsudkom súdu prvého stupňa boli porušené nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, č. 883/2004 a č. 465/2012. Svoju prácu pre GM Conzulting
vykonávala prísne a pravidelne, a túto skutočnosť dokumentovala správami o vykonanej činnosti. Svoju
činnosť (rozdávanie vizitiek a s tým spojenú určitú prezentáciu služieb) nemohla vykonávať v sídle
zamestnávateľa, ale v teréne, v rôznych obciach na území Slovenska. Namietala tiež, že sa nezúčastnila
správneho konania na pobočke žalovanej v Trnave, nevedela ani o vykonávanej kontrole, ani o
prebiehajúcom správnom konaní. O týchto skutočnostiach sa dozvedela až z doručeného rozhodnutia.
Okolnosť, že zamestnávateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nemôže byť dôvodom na prenesenie
celej zodpovednosti za jeho konanie na zamestnanca, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu v dobrej viere.
Poukázala okrem iného na to, že ani okolnosť, že príjmy zo závislej činnosti sú nižšie, ako si vyžaduje
štátny poriadok na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne, nie je v zmysle rozsudkov Súdneho dvora
EÚ (vo veci 53/81 Levin a C-317/93, Nolte) prekážkou uznať osobu, ktorá ju vykonáva, za zamestnanca
a obmedzená výška odmeny nemôže mať vplyv na štatút zamestnanca (C-10/05, Mattern a Cikotic).
Prijatie predpokladu, že žalobkyňa by mala mať vydaný formulár A1 považuje za porušenie čl. 19 ods.
2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.987/2009; pre zamestnanca má podstatný význam
registračný list, ktorý potvrdzuje prihlásenie zamestnanca do systému sociálneho zabezpečenia na
základe uzavretej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil, rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiavala dôvodov svojho rozhodnutia a vyjadrenia k odvolaniu.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Zamestnávateľom žalobkyne od 01. mája 2010 podľa pracovnej zmluvy bol Grzegorz Jan Maliński
- GM CONZULTING, IČO: 45 506 108, so sídlom Buková 22, Buková. Zamestnávateľom teda bola
fyzická osoba: Grzegorz Jan Maliński, rod. číslo XY, bytom N. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná
samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok
ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby,
ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v
spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku
zodpovednosti, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho
poistenia.

Grzegorz Jan Maliński bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia
v súlade s § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach
ustanovených týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto
zákonom môžu byť rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho
prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., resp. právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145
ods. 1 tohto zákona.



Vzhľadom na uvedené, záver krajského súdu, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia
zamestnávateľovi žalobcu dňom 02. júna 2012 a straty jeho statusu zamestnávateľa (§ 7 zákona č.
461/2003 Z. z.) už Grzegorz Jan Maliński nemôže realizovať povinnosti zamestnávateľa v súvislosti
s účasťou žalobkyne na poistení, bol nesprávny. Ustanovenie § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje
otázku zániku zodpovednosti v oblasti sociálneho poistenia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral
Grzegorza Jana Malińskeho podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 250
ods. 1, § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

Krajský súd priberie do konania Grzegorza Jana Malińskeho, vec znovu prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.