{"guid": "2ab4401b-89d4-46df-a65b-b74a5676a6a2:f43db612-144b-4a26-ae34-50f6acdf82fe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1", "spisova_znacka": "14CoE/93/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/93/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. júna 2017, sp. zn. 14CoE/93/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1", "identifikacne_cislo": "7815204475", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-396.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f43db612-144b-4a26-ae34-50f6acdf82fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204475.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS
s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa
Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: N. J., V.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX E., o vymoženie
1.958,95 eura s prísl. vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava,
Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 741/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava zo dňa 13.11.2015 č. k. 12Er/408/2015-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  napadnutým uznesením  žiadosť  súdneho  exekútora  o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie  zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.4.2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-
C/0214/1177 zo dňa  25.4.2014. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe
zmluvy o úvere  uzavretej dňa  28.6.2010  medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka,
a.s.) a povinným. V zmysle tejto zmluvy bol povinnému  poskytnutý úver  vo výške  2.000 eur.  Právomoc
rozhodcovského súdu - rozhodcu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná v zmysle článku 3
bodu 6 zmluvy o úvere a článku  10  bod  10.2.  všeobecných obchodných podmienok (VOP) s použitím
článku  3  bod 6 zmluvy - rozhodcovská doložka.

3. Súd    prvej inštancie  vec právne  posúdil  podľa  § 243d  ods. 1, 2, § 44 ods. 2,   § 41  ods. 2 písm.
d/  zákona č. 233/1995  Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),  § 45
ods. 1, 2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,    Zákona   o spotrebiteľských  úveroch,
§ 52  ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,  4 písm. r/, 5,   § 54 ods.  1 a 2  Občianskeho zákonníka  a uviedol,
že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného Poštovou bankou, a.s., Bratislava ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa  28.6.2010
je spotrebiteľským úverom. V čl. 3 bode 6 zmluvy o úvere a bode 10.2.  všeobecných obchodných
podmienok veriteľa sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie považoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, podmienky v nej obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal
možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Už vzhľadom  k tejto skutočnosti považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku



za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho nútila spotrebiteľa v
prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného  súd
prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto  žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/, písm.
f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia, keď skúmal  iné  listiny  ako pripúšťa  výslovné  znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie  prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 37, § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním
rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie  nesprávnou aplikáciou právnych predpisov
vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť
pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že  exekučný  súd  nesprávne
aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom  rozhodnutí
absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával
názor, že súd prvej inštancie  konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie  nesprávnu
aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom
na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na
základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných
súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku.  Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská
a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Súdna  exekútorka  a povinný  sa  k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie   bolo doručené
súdnej exekútorke  dňa  10.6.2016 a povinnému dňa 13.10.2016.

6. Krajský súd ako súd odvolací  (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380  C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa  § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Odvolací súd sa  v celom  rozsahu stotožňuje s odôvodnením  rozhodnutia (§387 ods. 2 C. s. p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom  pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.,  Bratislava  sp. zn.  IA-C/0214/1177  zo dňa
25.4.2014, ktorým bolo povinnému  uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného  1.958,95
eura s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 3 bode 6 zmluvy o úvere a v článku 10 bod 10.2.2.
všeobecných  obchodných podmienkach pre  úver, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy  uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným.



9. Podľa § 243h  ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných
ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 31.3.2015, sa dokončí podľa predpisov účinných do
31.3.2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom  do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

14. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých  rozhodnutí   Najvyššieho
súdu  Slovenskej republiky,  napr.  v   uznesení  zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd  SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

15. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere   uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").



17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky,
lebo dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá
v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv dodávateľa.

20. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom.  Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie  správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto  postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

24. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa   §  396  ods. 1 C.s.p.  v  spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

26. Rozhodnutie  prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je  prípustné  dovolanie,  ak  to  zákon  pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p.  dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie  znovu  od
doručenia  opravného  uznesenia  len v rozsahu vykonanej  opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní  zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/408/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}