Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/599/2014 z 12. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. októbra 2015, sp. zn. 8Cob/599/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3614202194.2 Krajský súd Trenčín | 8Cob/599/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3614202194.2 | 2015-10-12 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 120 ods. 4 OSP, § 123 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e3670c4-7bf0-4bfa-b696-8d0ac91cbd01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3614202194.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/599/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202194
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614202194.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
v Českej republike, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO:
264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, proti žalovanému: W. K., trvale bytom X. B. XXX/XX, W., v konaní o zaplatenie
príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. 3Cb/16/2014-22 zo
dňa 27. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, 6%-ný
ročný úrok zo zmenkovej sumy vo výške 71,21 Eur a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej
sumy, teda 3,67 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej
len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z
konkrétnych súm za konkrétne obdobia, zákonného 6% ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm
za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zo zmenkovej sumy a náhrady trov konania.
Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá Nariadenia, je konanie
v zásade písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou, plnomocenstvom
a tlačivom C. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k
záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru
poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi a bola indosovaná
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého
stupňa za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie.
Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 1.102 Eur pri predložení, na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Zo žaloby vyplýva, že
zo zmenkovej sumy žalovaný doteraz zaplatil 1.594,49 Eur. Z uvedenej sumy bola časť vo výške 1.102
Eur započítaná na úhradu úroku vo výške 0,25 % denne. Za daného skutkového stavu súd prvého stupňa
priznal žalobcovi zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej
sumy vyčíslený do 10.11.2010 na sumu 71,21 Eur a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy.
Zmluvne dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto
časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne za
dojednaný neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva,



že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda
rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9%
ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť
prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa
prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči
poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v
prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej
strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky)
a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom
zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa
názoru súdu prvého stupňa je preto potrebné
v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na
jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon
takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska
legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých
je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude
v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v
Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania
právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní
a čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že
súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou.
Žalobca ani žalovaný takého dokazovanie nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým nenavrhnuté
dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania, čím svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov,
dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.
č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov
sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval,
svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je
v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv



a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným
samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými
okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných
ustanovení o zmene upravených v zákone
č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým ust. § 17 ZŠZ,
z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený
nárok v časti zamietol. Preto je rozhodnutie a konanie súdu postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a
nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavil žalovaný, túto
dobrovoľne podpísal. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanému známa
v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaný súhlasil. Žalobca v súvislosti
s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
22.08.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn.
13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C 8153/2013, rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca nezdôvodnil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomne. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu alebo v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Vo
vyjadrení uviedla, že v zmysle § 53 v spojení s § 77 zák. č. 191/1950 Sb. došlo k zániku práv žalobcu
zo zmenky, keďže v lehote 4 rokov od vystavenia, t. j. do 10. augusta 2013 jej nepredložil zmenku
na platenie, pričom opak žiadnym spôsobom nepreukázal. Na preklúziu je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti bez potreby vznášať námietky. Naviac žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako
stanovil sumy a obdobia, za ktoré žiada zaplatiť zmenkový úrok. Zmenka jej bola predložená zo strany
pôvodného zmenkového veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. už čiastočne vyplnená, pričom bez
jej podpísania by jej požadovaný úver nebol poskytnutý. K jej podpísaniu bola preto donútená a nemohla
ovplyvniť jej obsah. V ostatnom sa stotožnila s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.



Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu
je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento
postup riadi O.s.p..

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne
procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať
strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych
otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 Nariadenia vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych
postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne
inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Odvolací súd zistil, že v spise sa nenachádza zmluva o úvere č. XXXXXXX. ani všeobecné podmienky
k nej patriace (číslo zmluvy je údaj uvedený na zmenke). O pripojení týchto listín nie je v spise
žiaden záznam. Napriek tomu, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa tieto listiny
posudzoval a vyvodil z nich právne závery. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa žalobca
domáha od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy - zmenkového príslušenstva na základe zmenky
vystavenej žalovaným dňa 25. marca 2009, pre pôvodného zmenkového majiteľa obchodnú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Na predmetnej zmenke bol žalovaný ako vystaviteľ označený W. s miestom
podnikania X. B. XXX/XX, W., IČO: 43 944 132. Zmenka bola žalovaným vystavená ako zabezpečovací
prostriedok z poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v danej veci vystupoval ako fyzická
osoba, podnikateľ, keďže obsahuje označenie obchodného mena, miesta podnikania a identifikačné
číslo. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa ustálil, že medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a v konaní poskytol žalovanému ochranu, aká patrí
spotrebiteľovi. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým vykonal dokazovanie nad návrh
účastníkov konania, z ktorých dospel k (odchylnému) skutkovému stavu a na ktorých založil svoj právny
záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Urobil tak bez toho, aby účastníkom
konania umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov alebo poskytol priestor na vyjadrenie sa k
nim. Tým došlo k odňatiu procesného práva účastníkov konania podľa § 123 O.s.p.. Účelom práva
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá
svoje rozhodnutie. Poskytnutie tohto priestoru si v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyhnutne
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje si však najmä písomné stanovisko účastníkov
konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania na spravodlivý proces zaručeného aj v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie. Bez pripojenia týchto listín vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré
posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil
rozsudok.



V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri verejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne
v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak
z Nariadenia, ako aj z ustanovení O.s.p. pričom nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil
účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto poučovaciu
povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený. Splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v
riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie
predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne
existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že
spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky
a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú
obranu proti nej. Pri absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať aby predpokladal, že súd prvého stupňa poskytne žalovanému ochranu v
zmysle zásad spotrebiteľského práva a uplatnený nárok zo zmenky v časti zmluvne dohodnutého 0,25%
denného úroku z omeškania posúdi ako dojednaný absolútne neplatne pre rozpor s dobrými mravmi
ako aj pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.. Žalobcovi preto nebola umožnená
realizácia jeho procesných práv
a rozsudok súdu prvého stupňa tak pre neho vykazuje nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu
spisu zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v zmysle Nariadenia a O.s.p.
keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nepripojil listinné dôkazy, na ktoré
v odôvodnení odkazuje a tieto neposkytol účastníkom konania na oboznámenie sa s nimi spolu s
prípadným vyjadrením sa k ním pred verejným vyhlásením rozsudku. Týmto postupom zaťažil konanie
vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2
O.s.p..

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie nezdôvodnil, najmä neuviedol v
čom spočíva čiastočný (procesný) úspech žalobcu a žalovaného a jeho rozhodnutie o tomto nároku
bolo nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech,
a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie
rozhodnutia
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. spojení § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.. Povinnosť súdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec prejedná a vo
veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako
ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v



novom rozhodnutí vo veci, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalovanej uvedených vo vyjadrení k
odvolaniu.
Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.