Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1006/2015 z 22. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2017, sp. zn. 16Co/1006/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6614217184.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/1006/2015 | ECLI:SK:KSBB:2017:6614217184.1 | 2017-02-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 506 ObZ, § 52 ods. 2 OZ, § 54 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6051b712-8564-4fed-b156-f8c201183597
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6614217184.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1006/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217184
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614217184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.
s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1.) Bc. U. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. H., U. XXXX/XX a 2.) I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., M. Xc, o zaplatenie 9.095,84
EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/196/2015-89 zo
dňa 01. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 6,49 % úroku z úveru zo
sumy 7.928,54 EUR od 01. 09. 2015 zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e ;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v rade 1.) a 2.) povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.405,03 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania (ročne) zo sumy
7.928,54 EUR od 01. 09. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším
výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 1.946,63 EUR s prísl. zastavil a žalobu v časti o zaplatenie
6,49 % úroku z úveru zo sumy 7.928,54 EUR od 01. 09. 2015 do zaplatenia zamietol. Žalovaným v rade
1.) a 2.) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 545,50 EUR
do  3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca a žalovaní  v rade 1.) a 2.)  uzavreli dňa 16. 02.
2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0600999 3 13 a stavebnom úvere č. 0600999 6 12, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 11.100 EUR. Z dôvodu,
že žalovaní zmluvné povinnosti riadne neplnili, žalobca listom z 05. 09. 2013 od zmluvy odstúpil a
požadoval zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorú ku dňu 05. 09. 2013 vyčíslil
vo výške 10.446,38 EUR. Podľa výpisu z účtu mal súd prvej inštancie preukázané, že k 31. 08. 2015
predstavovala dlžná suma 8.405,03 EUR, ktorú sumu súd žalobcovi priznal. Žalovaní 1.), 2.) sú v
omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh a preto žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania
zo sumy 8.405,03 EUR  od 01. 09. 2015. Žalovaní po podaní žaloby vykonali čiastočné úhrady a z
toho dôvodu žalobca zobral čiastočne žalobu späť čo do sumy 1.946,63 EUR. V tejto časti súd konanie
zastavil. Žalobu  v časti o zaplatenie 6,49 % úroku z úveru zo sumy 7.928,54 EUR od 01. 09. 2015 do
zaplatenia okresný súd zamietol s odôvodnením, že po zosplatnení úveru ku dňu 05. 09. 2013 žalobca
nemôže paralelne uplatňovať úrok z úveru ako aj úrok z omeškania z dôvodu, že zmluvný vzťah v celosti
zanikol a žalobca má právo na úrok z omeškania z celej kapitalizovanej sumy.  Na právne posúdenie
okresný súd uviedol § 369, § 497, § 503, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2



zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 16. 02. 2010, § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Keďže žalobca bol
neúspešný len v nepatrnej časti úroku z úveru, a k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
žalovaných, ktorí časť dlhu uhradili, okresný súd priznal žalobcovi náhradu uplatnených trov konania na
zaplatenom súdnom poplatku v sume 545,50 EUR.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca proti výroku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu zamietol čo do požadovaného zaplatenia 6,49 % úroku z úveru zo sumy 7.928,54 EUR od
01. 09. 2015 do zaplatenia. Žalobca napadol záver okresného súdu, že po zosplatnení úveru nemôže
uplatňovať paralelne úrok z úveru  ako aj úrok z omeškania a že má nárok len na úrok z omeškania.
Poukázal na čl. VII. body 5. a 6. zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka
splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva, ani právo veriteľa požadovať zmluvné úroky až
do zaplatenia celej pohľadávky. Požiadavka vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov
za úver vyplýva aj priamo zo zákona, § 506 Obchodného zákonníka a trvá aj po účinnosti odstúpenia
od zmluvy o úvere. Účelom uvedenej právnej úpravy nie je  zhoršenie právneho postavenia veriteľa
v porovnaní s postavením, ktoré mal pred účinným odstúpením od zmluvy, ale poskytnutie právnych
prostriedkov ochrany veriteľa v prípade omeškania dlžníka. Veriteľ po odstúpení od zmluvy stráca
protiplnenie, hoci dlžník naďalej užíva jeho peňažné prostriedky. Sadzba úrokov z úveru býva vyššia, ako
sadzba úrokov z omeškania. Bezodplatné užívanie peňažných prostriedkov vylučuje  zák. č. 483/2001
Z. z. o bankách, ktorý v § 27 ods. 12 zakazuje banke uzatvárať zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky
neodôvodnené plnenie. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok len za
časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia v prípade, ak spotrebiteľ splatí
úver pred lehotou splatnosti. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
výrok  a vrátil vec na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Nová právna úprava  rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06.
2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za
účinnosti skoršej právnej úpravy.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou  vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný



platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Podľa § 369 ods. 1 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014 súd ako
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobou uplatnená peňažná pohľadávka vyplývala zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy a žalobca uplatnil popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok. Keďže
úrok je odplata za užívanie peňažných prostriedkov veriteľa, základom pre vyčíslenie pohľadávky
zo zmluvného úroku ale aj úroku z omeškania je úverová zmluva.  Či má veriteľ právo požadovať
popri zmluvnom úroku aj úrok z omeškania a kedy odplatu vo forme zmluvného úroku nahrádza
úrok z omeškania  vyplýva z toho, či na strane dlžníka je podnikateľský subjekt alebo spotrebiteľ. V
posudzovanej veci nebolo sporné, že úverová zmluva bola spotrebiteľská a že žalobca ako veriteľ od
úverovej zmluvy platne odstúpil. Odstúpením od zmluvy došlo k zosplatneniu neuhradenej časti úveru.

9. Bez ohľadu na to, že žalobca odôvodňuje nároky z úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka,
niet pochýb o tom, že táto úverová zmluva je spotrebiteľská a právny vzťah sa prednostne riadi
ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a právnou úpravou spotrebiteľskej
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne prihliadal na rozhodovaciu prax súdov,
vyjadrenú napr. v rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014, od ktorej sa nemá dôvod
odchýliť ani odvolací súd a z ktorej vyplýva, že odplata pre veriteľa v podobe zmluvného úroku aj úroku
z omeškania popri sebe je v spotrebiteľskom úverovom vzťahu po jednostrannom zosplatnení úveru
veriteľom vylúčená. V posudzovanej veci došlo odstúpením od zmluvy k zosplatneniu úveru a tým k
zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Veriteľ svojím právnym úkonom vyvolal stav, po ktorom má
právo požadovať okamžite späť celú sumu peňažných prostriedkov a odpadá jeho zmluvné obmedzenie
v dispozícii s peňažnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovaným, lebo títo už nemajú právo vrátiť ich
v režime výhody dohodnutých splátok. Odstúpením od zmluvy zanikli všetky zmluvné dojednania, bez
ohľadu na to, že žalobca úverovú zmluvu, ktorú sám formuloval a pripravil tak, že zmluvný úrok nezaniká.
V spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu je nemá takáto dohoda právnu ochranu a dlžnému spotrebiteľovi
vzniká povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu
zániku zmluvy odstúpením zo strany veriteľa. Keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod
peňažné prostriedky ďalej užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky,
ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak po platnom odstúpení
od úverovej zmluvy spotrebiteľ mešká s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s



ktorým sa spájajú výhradne sankcie,  nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pre prípad
oprávneného držania peňažných prostriedkov za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

10. Právny poriadok dáva veriteľovi prostriedky, ktorými sa môže domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí ďalej trpieť obmedzenia podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúce z neoprávneného užívania peňažných prostriedkov dlžníkmi. Ak
by veriteľ uplatňoval zmluvné úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo, čomu ale odporuje jeho
odstúpenie od úverovej zmluvy,  zatiaľ čo žalovaní spotrebitelia nemajú nijaké práva, ktoré by im plynuli
zo zmluvy, išlo by o hrubú nerovnováhu v prospech veriteľa. Zároveň by sa podporoval stav, v ktorom
veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a zmluvné úroky mu nahrádzajú jeho nečinnosť, resp.
stav, na vzniku ktorého sa  spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobami nespôsobilými na
vrátenie dohodnutých peňažných prostriedkov riadne a včas. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
správne rozhodol, že žalobcovi patrí po odstúpení od zmluvy len úrok z omeškania podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a  nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a pokiaľ uplatnil aj
zmluvný úrok, správne v tejto časti žalobu zamietol.

11. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovaným v rade 1.) a 2.) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 8.405,03 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania (ročne) zo sumy 7.928,54 EUR od 01.
09. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrok, ktorým konanie v časti
o zaplatenie sumy 1.946,63 EUR s prísl. zastavil, nebol odvolaním dotknutý.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaným trovy
odvolacieho konania nevznikli. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že žiadna strana sporu nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).