Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/32/2017 z 26. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. júna 2017, sp. zn. 5CoP/32/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5114230103.1 Krajský súd Žilina | 5CoP/32/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5114230103.1 | 2017-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbb47f15-1ed5-466c-a915-c832a2da4e20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5114230103.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114230103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej,
vo veci starostlivosti o maloletú Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko K., H. Z. č. XXX/X, občianky
Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
v čase rozhodovania súdu už plnoletú, dieťa : matky U. U., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko K., ul. V.. XXX/
X, občianky Slovenskej republiky a otca U. U., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko X., občana Slovenskej
republiky, právne zastúpeného JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom v K., o návrhu matky
na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 14. 9. 2016,
o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/222/2014-295 zo dňa
14.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa rozhodol takto :
Otec U. U., nar. XX. X. XXXX, je povinný platiť zvýšené výživné pre maloletú Z. U., nar. XX. XX.
XXXX, zo sumy 2.000 Sk (66,39 eur) na sumu 125,- eur od 16. 9. 2014 mesačne a od 1. 9. 2016 na
sumu 145,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám k rukám už plnoletého dieťaťa.
Nedoplatok na výživnom pre maloletú Z. U., za obdobie 16. 9. 2014 do 31. 8. 2016 vo výške
1.209,15 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 40,- eur, splatných spolu s bežným
výživným, k rukám plnoletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom sa
mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 13. 3. 2008, č. k. 21P 246/2007-111, v časti zvýšeného
výživného pre maloletú Z. U..
V dôvodoch rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 28, § 62, § 75 - § 78 Zákona o
rodine, ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
21P/246/2007-111 zo dňa 13.03.2008, kedy sa otec zaviazal platiť výživné v sume 2.000,- Sk mesačne
s účinnosťou od 01.09.2007, ktoré mal poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania
v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali
účastníci konania.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, dospelej dcéry, výsluchom otca a
oboznámením obsahu listinných dôkazov.



Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, pretože by išlo o neprípustnú
reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy
výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený
vec výšky výživného opätovne prejednať.
Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť
podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že
pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah,
časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od
určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na
strane účastníkov konania).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci: Matka sa
o dcéru stará sama. Otec sa okrem výživného, na výchove a výžive svojej dcéry nijak nepodieľal,
nestretával sa s dcérou, nič jej nekupoval. Dcéra od poslednej úpravy výživného nastúpila na strednú
školu. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 8 rokov. Otec mesačne platí výživné vo výške
73,55 eur. Dcéra nadobudla dňa 29.10.2015 plnoletosť a na pojednávaní pristúpila k návrhu matky.
Študuje dennou formou štúdia na osemročnom gymnáziu. Príležitostne brigáduje. Otcovi pribudla jedna
vyživovacia povinnosť, uzavrel manželstvo. Nadobudol rodinný dom s pozemkom.
Súd ustálil rozhodné obdobie, t. j. obdobie, v ktorom posudzoval pomery, oproti pomerom v roku 2008,
od 16. 09. 2014 (teda odo dňa podania návrhu) do rozhodnutia vo veci samej, t. j. do 14. 9. 2016.
Zmena pomerov na strane matky: Matka bola v roku 2008 zamestnaná ako zubná sestra, s čistým
mesačným príjmom cca 11.491,- Sk (381,43 eur). V roku 2008 bývala spolu s mal. Z. u svojich rodičov
v štvorizbovom byte. V lete 2015 sa s dcérou presťahovala do 1-izbového bytu, keď zomrela jej matka.
Tento byt nadobudla ešte v roku 2006. Príjem matky v rozhodnom období vzrástol na sumu cca 558,-
eur. Možno konštatovať, že príjem matky v priemere vzrástol. Od 01.09.2016 je matka nezamestnaná
a je evidovaná na ÚPSVaR Žilina. K iným zmenám na strane matky nedošlo.
Zmena pomerov na strane otca: Otec v roku 2008 pracoval v hasičskom záchrannom zbore s čistým
mesačným príjmom 12.323,- Sk (409,04 eur). Príjem otca v rozhodnom období vzrástol na sumu cca
840,- eur. Otec nadobudol v roku 2012 pozemok v k. ú. M., za kúpnu cenu 38.500,- eur, na ktorom
svojpomocne postavil rodinný dom, ktorý v ešte nie je skolaudovaný. Nadobudol teda nehnuteľnosti
(dom a pozemok) a venuje sa aj chovu domácich zvierat a psov. V roku 2013 uzatvoril otec v P. zmluvu o
úvere na sumu 19.000,- eur, v apríli 2016 tento úver splatil. Otec uzatvoril v roku 2015 nové manželstvo
a dňa 11.05.2015 sa mu narodila mal. C., čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V marci 2016
bola medzi P. F. ako veriteľom a K. U. ako dlžníkom a U. U. ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 20.000,- eur, ktorý sa
po dodržaní podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 10.827,04 eur, pričom mesačná splátka
stavebného úveru predstavuje sumu cca 193,- eur. Otec ustálil svoje mesačné výdavky na sume cca
1.150,- eur (vrátane výživného na Z. a mal. U.).
Zmena pomerov na strane maloletej dieťaťa: V roku 2008 bola Z. študentkou 1. ročníka osemročného
gymnázia, čo zodpovedá šiestemu ročníku základnej školy. Z. nadobudla dňa 25.10.2015 plnoletosť.
V septembri 2016 nastúpila Z. do maturitného ročníka. V septembri 2012 nastúpila akoby na strednú
školu. Matka podrobne popísala výdavky, spojené s výchovou a výživou dcéry, o ktorých súd nemal
pochybnosti, pretože nevybočovali s bežných výdavkov pre deti takéhoto veku. Výdavky, ktoré boli zo
strany otca spochybnené - na šošovky, výšku nákladov na stužkovú, notebook, vodičský preukaz a
tlačiareň, následne matka súdu preukázala. Ostatné výdavky zo strany otca spochybnené neboli. U
Z. došlo k zmene pomerov (akceleráciou fyzického a psychického vyspenia v tomto veku), s čím sú
objektívne spojené vyššie výdavky, ako aj k nárastu životných nákladov), najmä nástupom na strednú
školu septembri 2012, a následne od septembra 2015 (výdavky so stužkovou, uplynutie doby takmer
troch rokov od podania návrhu na zvýšenie výživného matkou). Súd ustálil odôvodnené výdavky Z. na
sumu cca 245,- eur od podania návrhu (strava 150,- eur, oblečenie 30,- eur, hygienické a iné základné
potreby 15,- eur, výdavky v škole v roku 2014 okolo 15,- eur mesačne, voľnočasové aktivity 15,- eur,
kontaktné šošovky 20,- eur mesačne) a 270 eur mesačne od nástupu do maturitného ročníka (výdavky
na stužkovú 7,- eur, príprava na vysokoškolské štúdium 20,- eur).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo
k zmene pomerov. Pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Na základe
vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, kedy súd schválil rodičovskú dohodu,



predmetom ktorej bol záväzok otca platiť výživné na mal. Z. vo výške 2 000,- Sk (66,38 eur), došlo k
zmene pomerov predovšetkým na strane dieťaťa, ale aj na strane matky a otca a taktiež aj k zvýšeniu
životných nákladov.
Pri zisťovaní pomerov rodičov dieťaťa je (vo všeobecnosti) v súčasnej dobe veľmi obtiažne a niekedy
aj nemožné, jednoznačne objektivizovať príjmové a majetkové pomery povinného rodiča. Príjem bez
akejkoľvek evidencie, totiž vôbec nie je výnimočný. Prípadný okultný príjem alebo majetok rodiča je
možné vyvodiť nepriamo, napríklad z jeho životného štýlu, výdavkov a podobne. Je potom na povinnom
rodičovi, aby súdom založenú domnienku, hodnoverným spôsobom prípadne vyvrátil. Taktiež nie je
možné presne kvantifikovať všetky odôvodnené výdavky oprávneného dieťaťa, pretože sú variabilné,
rôznorodé, niektoré sú nepravidelné. Preto sa súd nemôže vyhnúť určitej paušalizácii, avšak výlučne
na základe zisteného skutkového stavu veci a v jeho medziach.
Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene
výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec dieťaťa k rukám matky, resp. k rukám plnoletej dcéry,
nakoľko počas konania nadobudla plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu
(miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka nie je u obidvoch
rodičov v zásade rovnaká. Matka zabezpečuje starostlivosť o dcéru sama. Rozdiely v kvantite sú
určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa
posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.
Súd pri rozhodovaní o návrhu matky vychádzal z nasledovných zákonných kritérií:
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne prihliadol na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará, ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, v
kontexte zmeny pomerov u dieťaťa a jeho rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 2008. Súd pri
určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že Z. žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa
o ňu osobne stará. Otec platí sa na výchove dcéry nijak nepodieľal a ani nepodieľa.
Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie,
bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote
(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009). Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z
rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý
ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou, vyžaduje platby druhého rodiča.
Matka sa v rozhodnej dobe starala o dcéru bez pomoci otca. Matka okrem výdavkov, ktoré uviedla,
poskytuje dcére aj bývanie a zabezpečuje jej všetky ostatné potreby.
Súd u matky konštatoval v rozhodnom období nárast príjmu. Od septembra 2016 je však matka
nezamestnaná. Otcovi v rozhodnom období narástol príjem. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal.
C.. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že otec je vlastníkom pozemku v katastrálnom území M., na
uvedenom pozemku svojpomocne postavil dom, v ktorom býva s manželkou a mal. C., dom však nie
je skolaudovaný a ani zapísaný na liste vlastníctva. Otec je spoludlžníkom stavebného úveru, ktorý si
zobral so svojou manželkou na dokončenie rodinného domu.
Otec hodnoverne nevysvetlil, ako uhrádza svoje výdavky, ktoré sú vyššie, ako jeho príjem. Uviedol síce,
že spolu s ním sa na výdavkoch na domácnosť podieľa aj manželka, tá je však na rodičovskej dovolenke,
pričom rodičovský príspevok predstavuje len sumu cca 200 EUR. Súd preto dôvodne vychádzal z
domnienky, že jeho príjem je vyšší, ako deklaruje. Venuje sa aj chovu domácich zvierat, čo je potrebné
považovať za jeho aktíva. Jeho následné vysvetlenie (na základe otázky súdu), že by výdavky, ktoré
uviedol, len chcel mať, je celkom zjavne nehodnoverné a zmätočné. Súd mu dôvodne neuveril.
Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť
vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9 CoP
71/2008).
Za zmenu pomerov u dieťaťa považoval súd uplynutie doby od poslednej úpravy výživného v roku 2008
do podania návrhu matky v septembri 2014 (takmer šesť rokov) a následne nástup Z. na strednú školu
a od septembra 2016 do maturitného ročníka , v dôsledku čoho došlo nepochybne k nárastu výdavkov.
Súd nezohľadnil príjmy Z. z brigádnickej činnosti, pri určovaní výšky výživného otca, pretože neboli
pravidelné ale len ojedinelé, ako aj so zreteľom na výšku takto dosiahnutých príjmov (v súlade s
ustálenou súdnou praxou).
Otcove právo, založiť si po rozvode rodinu a mať aj deti, súd nespochybňuje. Je pravdou, že otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére C. a uzavrel manželstvo. Keď sa otec rozhodol mať ďalšie
dieťa, zaiste zodpovedne zvážil svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak, aby týmto



rozhodnutím neutrpelo dieťa, pochádzajúce z predchádzajúceho manželstva. Otcov vek, vzdelanie
a životné skúsenosti odôvodňujú predpoklad, že zodpovedne zvažuje svoje rozhodnutia. Otec by mal
(musí), pri zakladaní novej rodiny, zvážiť zodpovedne všetky aspekty a dôsledky takéhoto rozhodnutia.
Rozhodne je neprípustné, aby otec aj z dôvodu vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti navrhoval
zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného pre dieťa, ktoré sa narodilo skôr - teda na jeho úkor. V
krajnom prípade (ad absurdum), ak by sa otcovi narodili ďalšie deti, mohol by požadovať platenie
až minimálneho výživného, čo je samozrejme neprípustné. Splátky otcových úverov sú irelevantné,
výživné má totiž prednosť. Taktiež irelevantná je námietka otca, že dcéra by si mala zadovažovať príjem
počas štúdia. Musí si totiž uvedomiť, že jeho dcéra sa práve štúdiom pripravuje na budúce povolanie a
to je pre ňu priorita. V súčasnosti z tohto dôvodu nie je schopná samostatne sa živiť. Preto vyživovacia
povinnosť otca sa ani dosiahnutím plnoletosti (len z tohto dôvodu) neznižuje. K námietke otca, že mu
nebol včas doručený návrh matky na zvýšenie výživného súd uvádza, že návrh bol otcovi doručovaný
na adresu X., ul. I. č. XXX/XX. Zásielka sa vrátila s poznámkou: "adresát je neznámy" (č. l. 129). Otec
mal podľa lustrácie v registri obyvateľov uvedený trvalý pobyt "Obec X." (č. l. 125). Súd požiadal o
doručenie písomností Obec Varín, a to oznámením na úradnej tabuli obce (č. l. 130). Súdu nebola
známa skutočnosť, že otec býva v rodinnom dome, ktorý nie je skolaudovaný. Nie je preto pravdou, že
súd doručoval otcovi návrh na zvýšenie výživného až v apríli 2016.
Počiatok plnenia zvýšeného výživného súd určil na 16.09.2014, teda odo dňa podania návrhu. Matka
navrhla, aby bol otec zaviazaný platiť zvýšené výživné počnúc dňom 01.09.2014, návrh však podala
16.09.2014, pričom jej nič nebránilo, aby ho podala už začiatkom mesiaca.
Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné pre dcéru Z., zo sumy
2.000,- Sk (66,39 eur) na sumu 125,- eur od 16.09.2014 a na sumu 145,- eur od 01.09.2016, kedy
dcéra nastúpila do maturitného ročníka (zároveň súd zohľadnil aj nárast odôvodnených potrieb dieťaťa
po uplynutí dvoch rokov - od septembra 2014).
Súd zarátal, že otec platil výživné vo výške 73,55 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia
zvýšeného výživného bol stanovený od podania návrhu dňa 16.09.2014, vznikol otcovi do 31.08.2016
nedoplatok na výživnom vo výške 1.209,15 eur, ktorý súd ustálil nasledovne:
V septembri 2014 súd zvýšil výživné na sumu 125,- eur, t.j. mesačné zvýšenie predstavuje sumu 51,45
eur (125,- eur - 73,55 eur), z toho alikvotná časť za obdobie od 16.09.2014 do 30.09.2014, predstavuje
sumu 25,80 eur (51,45 eur - 1,72 eur na deň x 15 dní). Za mesiac september 2014 mu vznikol nedoplatok
25,80 eur.
Od 01.10.2014 do 31.08.2016 zvýšil súd výživné o 51,45 eur (125,- eur - 73,55 eur).
Za obdobie od 01.10.2014 do 31.08.2016 vznikol otcovi dlh vo výške 1 183,35 eur (23 mesiacov krát
51,45 eur).
Celkový dlh otca na výživnom za obdobie od 16.09.2014 do 31.08.2016 predstavuje sumu 1.209,15
eur (25,8 eur plus 1.183,35 eur).

Súd povolil otcovi dlžné výživné splácať v mesačnej splátke po 40,- eur, spolu s bežným výživným,
pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou
priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi
oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na
výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné môže byť zvýšené
a už v predstihu sa na takúto situáciu mohol pripraviť.
Aj keď súd nevyhovel návrhu matky a už plnoletej dcéry v celom rozsahu, nerozhodol osobitným
výrokom, že návrh vo zvyšnej časti zamieta, pretože ide o nesporové konanie, ktoré možno začať aj
bez návrhu.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
52 CMP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu dcéry Z. sumou 100,- eur mesačne
od 1.9.2016, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so závermi súdu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach



platiť rozsudkom stanovené zvýšené výživné s poukazom na svoj priemerný mesačný príjem a ďalšie
dve vyživovacie povinnosti. Rozsudok má pre neho likvidačné následky. Tak, ako uvádzal vo svojich
vyjadreniach, na jeho strane od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, predovšetkým
tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu C., nar. XX.X.XXXX. Oženil sa a
jeho manželka je t.č. na materskej dovolenke s jediným zdrojom príjmu - rodičovský príspevok vrátane
prídavku na dieťa, spolu vo výške 226,- eur. Na uvedenú skutočnosť je potrebné, aby súd prihliadal
a zobral ju do úvahy. Uviedol, že úvermi bol nútený riešiť otázku bývania, a preto svojpomocne začal
stavať rodinný dom. Opätovne uviedol mesačný príjem jeho rodiny a nevyhnutné náklady rodiny. Tvrdil,
že majetkové pomery sa oproti poslednej úpravy výživného nezmenili. Okrem mzdy v záchrannom
hasičskom zbore nemá žiadny iný príjem. Je vlastníkom rodinného domu, ktorý nie je ešte skolaudovaný
a žiadny iný majetok nemá. Nebráni sa tomu, že povinnosťou rodiča je korigovať svoje výdavky tak,
aby si mohol plniť svoje vyživovacie povinnosti, ale nie na úkor ďalších dvoch vyživovacích povinností
a na úkor svojho minimálneho životného minima. Aj keď je dcéra Z. v poslednom maturitnom ročníku,
neznamená to, že musí mať vyšší životný štandard, než jej otec a kvôli jej nadštandardným výdavkom
sa musia ukracovať ďalšie dve deti a to mal. U., ktorého má v striedavej starostlivosti a mal. C..
Majetkové pomery matky sa oproti poslednej úprave zlepšili, nadobudla byt a v súčasnej dobe sa dá
povedať, že majetkové pomery otca a matky sú približne rovnaké. Čo sa týka zmeny pomerov na
strane dcéry Z. nespochybňuje, že došlo k určitému nárastu výdavkov na jej výchovu a výživu a tieto sa
podstatným spôsobom nezvýšili v takej miere, v akej súd zvýšil výživné.
Prvostupňový súd vôbec nezobral do úvahy zlepšenú situáciu na strane matky a to predovšetkým
to, že sa jej zmenili majetkové pomery, je vyštudovaná zdravotná sestra, má masérsky kurz a nemá
ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec má za to, že v danej veci nie je dôvod na zvýšenie výživného o
tak vysokú čiastku, pretože matka nepreukázala obzvlášť zvýšené náklady oproti pôvodnej úprave v
súvislosti so svojimi nákladmi a nákladmi na dcéru Z.. Má len bežné náklady spojené so školou. Navyše
otec je toho názoru, že Z. by mala vynakladať vyššie úsilie v súvislosti s brigádami a privyrobením si,
pretože je bežné, že dospelé deti v tomto veku si pravidelne takto finančne pomáhajú. Nestotožnil sa s
konštatovaním súdu, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov.
Žiadal súd o odklad vykonateľnosti rozsudku z dôvodu, aby sa predišlo ďalším súdnym konaniam.

3. K odvolaniu otca dieťaťa podala písomné vyjadrenie matka dieťaťa. Vo svojom vyjadrení okrem
iného uviedla, že otec sa o dcéru nikdy nezaujímal, neplatil pravidelne bežné výživné, ktoré musela
uplatňovať súdnou cestou. Dcéra okrem výživného, ktoré bolo určené súdom, nikdy nebola podporovaná
iným finančným alebo materiálnym darom zo strany otca. Vyživovacia povinnosť otca voči dcére nebola
upravovaná od 13.3.2008 a za tú dobu boli objektívne preukázané niekoľkonásobne zvýšené výdaje,
ktoré sa spájajú s jej výchovou. Prehlásila, že dcéra nemá nadštandardný životný štýl, ktorý by bol
vyšší, ako životný štýl jej otca. Súhlasila s tým, že študenti si môžu počas štúdia privyrábať, ale nie
na úkor štúdia a maturitnej skúšky. Dieťa by nemalo suplovať povinnosti svojich rodičov. Nesúhlasila s
navrhovanou výškou výživného a zároveň žiadala ponechať vykonateľnosť rozsudku.

4. Kolízny opatrovník súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v



odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, ustanoveniami CMP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská účastníkov konania v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. Rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľka vo veci
samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovala matka maloletého
dieťaťa aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza:
Okresný súd ako súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného skúmal
v zmysle Zákona o rodine potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča. Skúmal
majetkové pomery obidvoch rodičov s tým, že prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne staral a stará. Zohľadnil v zmysle zákona aj potrebu výživného, ktoré má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Správne dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti
otca voči dcére došlo k podstatnej zmene pomerov a to jednak na strane dieťaťa, ktoré je v súčasnej
dobe už plnoleté, ako aj na strane obidvoch rodičov.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

13. Pokiaľ ide o návrh otca na odklad vykonateľnosti rozsudku, tento návrh je neopodstatnený z dôvodu
rozhodnutia vo veci samej.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)