Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/466/2014 z 9. 12. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. decembra 2014, sp. zn. 16CoE/466/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3214201901.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/466/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3214201901.1 | 2014-12-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 44 ods. 2 EP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d22b2c14-7165-4c9e-ab56-1c7e2eda6217 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3214201901.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/466/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201901
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214201901.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava 851 02, IČO 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO 36613843, proti povinnej C. S., bydliskom K. XXX, B., o vymoženie 2 585,39 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 23. októbra 2014, č. k. 4Er/388/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014, doručenú tamojšiemu súdu dňa 07.05.2014. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05614/12, ktorý vydal dňa 25.01.2013 Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., a ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa
28.02.2013. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 07.05.2014 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na výzvu súdu prvého stupňa bola predložená kópia Zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 01.10.2004, Dohoda o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 01.10.2004 a
Všeobecné obchodné podmienky a následne aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 13.01.2012. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha
plnenie zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0262600970 zo dňa 01.10.2004 uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., ktorá neskôr postúpila svoju pohľadávku a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny
režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu
aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
(v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku
nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Aj v predmetnom prípade
povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto
bola spísaná na pretlačenom formulári Dohody. Povaha Dohody je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ
mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol v Dohode oprávneným
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda v predmetnej Dohode vopred zakotvený ešte pred
samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej
doložky nesie. Nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z



takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
§ 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Ustanovenie v zmluve,
ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je
v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č.
460/1992 Z. z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Súd prvého stupňa bral
na zreteľ aj svoju povinnosť vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záverom prvostupňový súd
uviedol, že neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá,
nemorálna, neslušná a neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 13.01.2012 je
neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného a je v rozpore s ustanovením § 52 nasl. OZ, ako aj so Smernicou Rady
93/13/EHS a takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je v
zmysle § 53 OZ neplatná. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie ASTURCOM neukladá exekučnému súdu
členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezameniteľnosti konečných rozhodnutí. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
rozhodnutia ASTURCOM. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“,
resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto
posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM
povinný vykonávať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah
vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú
podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou
civilného práva. Tiež dôvodil, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený uviedol, že postupom
a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.



Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s pravidlami
týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani
neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená
zmluva o splátkovom úvere zo dňa 01.10.2004 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho
práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou
občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala
špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej



súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, obsahujúce i rozhodcovskú doložku, ktoré povinná
ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 20.01.2012 bola medzi oprávneným
a povinnou uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len
„Dohoda“). V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z Dohody, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky v bode 4 predmetnej Dohody, v ktorom rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Preskúmaním
Dohody, konkrétne bodu 4, vzhliadol odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, v tomto zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Daná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju
prvostupňový súd správne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.