Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/69/2018 z 19. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2018, sp. zn. 5Co/69/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1104899885.4 Krajský súd Bratislava | 5Co/69/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1104899885.4 | 2018-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52e051f6-d8e5-4cea-987d-b399f261dbc0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1104899885.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/69/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104899885
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1104899885.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a
členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: F.. F. A., Z..
XX.XX.XXXX, B. B., I. Č.. XX, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.537,48 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. októbra 2017 č. k. 7C/64/04-539, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca z titulu
úrazu - akútnej cievnej mozgovej príhody (ďalej CMP) zo dňa 19.07.2002, uplatňoval dojednané poistné
plnenie a náklady za čas liečenia. Žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Po doplnení dokazovania (po zrušení jeho prvého rozsudku) znaleckou organizáciou Forensic.Sk
dospel k záveru, že zo znaleckého posudku č. XXX/XX tejto znaleckej organizácie, totožne s posudkom
F.. J.. U., možno uzavrieť, že prevažujúcou príčinou CMP žalobcu bol vysoký krvný tlak, liečený ešte
pred príhodou. Vo veci bolo preto potrebné podľa súdu akceptovať výluky poistenia, jednak podľa §
23 písm. d) vyhl. č. 49/1964 Zb. (režim prvej poistnej zmluvy žalobcu z roku 1974), ako aj podľa čl.
22 písm. d) VPP (režim druhej poistnej zmluvy z roku 1998). S ohľadom na závery týchto znalcov
považoval za nepreukázané tvrdenia žalobcu, že výlučnou, príp. prevažujúcou príčinou CMP bol
dlhodobý pracovný stres, stres z pracovného rokovania v uvedený deň, ako aj klimatické podmienky,
jazda v neklimatizovanom aute pri vonkajšej teplote 32 °C a pod.

3. K námietkam žalobcu uviedol, že znalecký posudok znaleckej organizácie nemôže byť v rozpore s
ustálenou judikatúrou súdov, keďže úlohou znalca je riešiť skutkové otázky, na ktoré sú potrebné odborné
vedomosti.

4. I keď CMP bola vtedajším zamestnávateľom žalobcu uznaná ako pracovný úraz, súd prvej inštancie
poukázal na rozdielnu špecifikáciu pracovného a poistného úrazu, v dôsledku ktorej pracovný úraz
môže ale nemusí byť vyhodnotený i ako poistný úraz. Zdôraznil, že z poistných podmienok, resp. z
vyhl. č. 49/1964 Zb., nemožno vyvodiť, že výluka sa nemôže vzťahovať na pracovný úraz, ako to tvrdil
žalobca. Rozhodnutie Cp 11/18 sa podľa záverov súdu na danú vec nevzťahuje, pretože námaha z
telesnej alebo duševnej práce sa môže posúdiť ako pracovný úraz podľa uvedeného rozhodnutia v
prípade, ak je námaha podstatnou príčinou úrazu, čo však v konaní preukázané nebolo. Povinnosť
poisťovne poskytnúť poistné plnenie podľa záverov súdu prvej inštancie nevyplýva ani z posudku



Sociálnej poisťovne v rámci správneho konania o dávkach sociálneho poistenia, v ktorom sa neriešila
otázka, čo bolo výlučnou, resp. prevažujúcou príčinou CMP žalobcu.

5. Vo včas podanom odvolaní sa žalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe.
Poukázal na svoju profesijnú prax právnika, na judikatúru súdov (Cp 11/80), na aplikáciu právneho
predpisu zrušeného pred viac ako dvadsiatimi rokmi i na porušenie princípu právnej istoty, keď tri
nezávislé štátne orgány potvrdili, že sa jedná o pracovný úraz, a napriek tomu súd prvej inštancie
žalobcu zamietol. Pokiaľ by CMP nebola vyhodnotená za pracovný úraz, žalobu by nepodával. Súdu
tiež vyčítal, že neprihliadol na posudok X.. H. V. z 05.05.2007 a vo veci neaplikoval ust. § 22 ods.
2 písm.b), v zmysle ktorého je poisťovňa povinná plniť i za ujmy na zdraví, ktoré boli poistenému
spôsobené zhoršením následkov úrazu chorobou, ktorou poistený trpel pred úrazom. Napokon namietol
zaujatosť sudcu Dr. Považana a „jeho senátu“ pre právne neakceptovateľné zrušujúce uznesenie zo dňa
31.7.2015 č. k. 5Co/157/13-371 v duchu sľubu JUDr. Považana, že si ho žalobca do smrti zapamätá z
dôvodu incidentu medzi jeho dcérou a psom žalobcu. K odvolaniu pripojil stanovisko Sociálnej poisťovne
zo dňa 17.02.2003, adresované zamestnávateľovi žalobcovi o tom, že rešpektujú, že úraz bol uznaný
za pracovný ako aj žiadosť zamestnávateľa zo dňa 23.02.2003 Sociálnej poisťovni na odškodnenie
úrazu žalobcu, stanovisko Národného inšpektorátu práce zo dňa 31.10.2003 o tom, že cievna mozgová
príhoda, ktorá sa stala na služobnej ceste pri riadení motorového vozidla žalobcom, je pracovným
úrazom. Napokon pripojil i správu Sociálnej poisťovne zo dňa 15.11.2004 v súvislosti s posudzovaním
žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorej je z dôvodu diagnózy F 06 (organické poškodenie mozgu po
prekonanej ischemickej CMP) invalidný.

6. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila predovšetkým závery
znalcov MUDr. Garaya a forensic - Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s. r. o., podľa ktorých
príčinou vzniku CMP bola choroba vysokého krvného tlaku a z neho vyplývajúce sklerotické zúženie ciev.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380
ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

8. Odvolací súd podľa § 52 ods. 2 CSP neprihliadol na námietku žalobcu o zaujatosti sudcov senátu 5Co
v zložení podľa záhlavia rozsudku, keď táto námietka nespĺňa náležitosti, vyžadované v ustanovení §
52 ods. 2 CSP (dôkazy na preukázanie tvrdenia) a vo svojej podstate sa týka procesného postupu tohto
senátu pri rozhodovaní o skoršom odvolaní v tomto spore (§ 49 ods. 3 CSP).

9. Súd prvej inštancie po zrušení jeho skoršieho vyhovujúceho rozsudku doplnil dokazovanie
znaleckou inštitúciou, vykonané dôkazy a predovšetkým znalecké posudky vyhodnotil jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach, náležite odôvodnil, prečo vychádzal zo záverov posudku znaleckej
organizácie Forensic.Sk č. XXX/XX a zo znaleckého posudku MUDr. Garaya Róberta, CSc. (č.l. 187),
z ktorých vyvodil zodpovedajúci záver o tom, že prevažujúcou príčinou CMP žalobcu bol vysoký
krvný tlak, a nie okolností, tvrdené žalobcom (stres z pracovného rokovania, z pracovných povinností,
klimatické podmienky pri jazde vo vozidle bez klimatizácie). I podľa žalobcom predloženého posudku
MUDr. Prochádzkovej, PhD. za jednu z príčin CMP znalkyňa považovala liečenú arteriálnu hypertenziu
žalobcu. Znalci v posudkoch, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, zhodne uviedli,
že stres nedokáže vyvolať akútny záver cievy, ide o dlhodobý proces pre vysoký krvný tlak s následkom
postupného zužovania priesvitu ciev a zablokovaním priechodnosti ciev v tom type CMP, ktorá vyplývala
zo správy zariadenia, ktoré žalobcu prijalo dňa 19.02.2017. Z troch skupín ischemických mozgových
porúch z dôvodu nedokrvenosti mozgového tkaniva (str. 63 posudku č. XXX/XXXX z č. l. 440) u žalobcu
zjavne išlo o tretiu skupinu, ktorá je dôsledkom choroby vysokého tlaku, keďže v týchto prípadoch ide
o najmenej závažnú mozgovú komplikáciu a aj dôsledky sú menej závažné. Z tvrdení žalobcu pritom
vyplynulo, že pri vstupnom vyšetrení rečové poruchy zistené neboli, sporná bola porucha hybnosti,
žalovaný utrpel príhodu pri šoférovaní vo vozidle, sám bol schopný vozidlo odviezť ku známym do J., teda
je relevantný záver znaleckej organizácie, že s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou,
príčinou CMP bolo akútne zúženie priesvitu drobných ciev v pravej mozgovej hemisfére, pričom hlavné
prívodné cievy zúžené neboli a dokázali zabezpečiť dostatočný prívod kyslíka k mozgovým bunkám. V
konaní pritom nebolo sporné, že žalobca sa liečil na chorobu vysokého krvného tlaku, žalobca však v
rozpore s údajmi zo zdravotnej dokumentácie uvádzal, že opakovane mu pri návštevách lekára zvýšený
tlak nebol zistený.



10. Z preukázanej skutočnosti, že prevažujúcou príčinou CMP bol vysoký tlak žalobcu, súd prvej
inštancie vyvodil i zodpovedajúce právne závery o tom, že v režime oboch poistných zmlúv žalobcu je
daná výluka z povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie, a to podľa § 23 písm. d) vyhl. č. 49/1964,
ktorú je potrebné v zmysle § 2 vyhl. č. 364/1991 Zb. aplikovať i na právne vzťahy zo zmluvných poistení,
ktoré vznikli pred účinnosťou tejto vyhlášky, t. j. pred dňom 01.11.1991.

11. Ako uviedol odvolací súd už v skoršom zrušujúcom rozhodnutí, i z gramatického výkladu ustanovenia
§ 23, písm. d) uvedenej vyhlášky možno vyvodiť, že CMP je považovaná za chorobu, ktorá sa môže
úrazom zhoršiť. Ako už bolo uvedené v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 31.7.2015
č. k. 5Co/157/13-371, CMP sa za úraz nepovažovala ani v prílohe vyhlášky. Podľa odbornej spisby
(napr. Eurounion, 1994, str. 632, Občiansky zákonník, Bratislava : Eurounion, 2005, str. 812, obdobne i
Občanský zákoník, Praha : C.H. Beck, 1994, str. 1221) sa rovnako nemohla považovať za poistný úraz.

12. Žalobca sa nesprávne domnieval, že pokiaľ je CMP vyhodnotená zamestnávateľom, Národným
inšpektorátom práce a Sociálnou poisťovňou ako pracovný úraz, bez ďalšieho spĺňa i požiadavky pre
jej posúdenie ako poistného úrazu, t. j. poistnej udalosti, na základe ktorej vznikne poisťovni povinnosť
plniť poistné plnenie.

13. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení podrobne objasnil z akých dôvodov neprihliadol na
žalobcom označenú judikatúru súdov a predložené posudky o invalidite, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd plne stotožňuje.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže
jej nevznikli žiadne ( § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).