Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/160/2017 z 27. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. mája 2018, sp. zn. 2Co/160/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8117214790.1 Krajský súd Prešov | 2Co/160/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8117214790.1 | 2018-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9349fb4-a039-4db1-9681-9e87adbd8119 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117214790.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/160/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214790.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX,
XXX XX R., o zaplatenie 2.592,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 32Csp 24/2017-118 zo dňa 27.09.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 451,31 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od
26.05.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 592,11 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady
trov konania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 26.02.2013 bola medzi sporovými stranami
uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola
Zmluva o zriadení osobného účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty I. a zmluva o poskytovaní
služieb elektronického bankovníctva, spolu so službou SMS notifikácia. Zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní
na účte, na základe ktorej banka zriadila žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 340,- eur s
variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. V bode 2 zmluvy bola žalovaná upozornená na povinnosť
dodržiavať dohodnutú výšku limitu povoleného prečerpania s tým, že prekročenie limitu povoleného
prečerpania bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri
dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu povoleného prečerpania a prípadne
tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie.
Žalobca v podaní zo dňa 18.08.2017 špecifikoval nárok tak, že istina dlhu vo výške 2.592,11 eur
predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (- 35.216,80 eura) a všetkými kreditnými (32.624,69
eura) obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúce z predloženej platobnej histórie vo forme
výpisov z účtu žalovanej, s tým, že kreditné obraty sa zarátavajú na istinu. Žalovaná sa dostala do
omeškania s vrátením nepovoleného prečerpania (nad bankou povolený limit) na účte prvým dňom po
vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisu k príslušnému účtu (výpis č. XX/XXXX, pričom
nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte:
mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky za upomienky, výzvy, výbery, vklady klienta z/na účet,



úroky atď.). Súd citoval ust. § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 9
ods. 2, § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, t.j. ku XX.XX.XXXX, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, 10
Občianskeho zákonníka a uviedol, že mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorou žalobca
zriadil pre žalovanú osobný účet, v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie, ako
ani žiadne poplatky. Žalobca povolil prečerpanie na osobnom účte žalovanej až na základe Zmluvy o
povolenom prečerpaní na účte zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu ide o zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle ust. § 52 a nasl., napriek tomu, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Žalobca
je bankou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaná
pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Povolené prečerpanie na účte znamená, že klient môže používať nielen vlastné finančné
prostriedky, ale aj finančné prostriedky banky. Svojím obsahom ide o vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy
(§ 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka). Súd podrobil súdnej kontrole obsahové náležitosti
zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom zistil, že táto neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 10 ods.
1 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa môžu tieto poplatky
meniť. Zmluva odkazuje len na Všeobecné obchodné podmienky a okrem uvedenia variabilnej úrokovej
sadzby vo výške 19,90 % ročne neobsahuje žiadne iné poplatky, ktoré by mala žalovaná v súvislosti s
prečerpaním platiť. Zmluva o povolenom prečerpaní neobsahovala ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle
ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to právo na odstúpenie od zmluvy,
lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania (náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. w) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy je
upravené iba v čl. T bod 14 Všeobecných obchodných podmienok, čo súd nepovažuje za dostatočné,
pretože nie je obsiahnuté priamo v zmluve. Z týchto dôvodov sa spotrebiteľský úver poskytnutý formou
povoleného prečerpania v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré boli
žalovanou skutočne čerpané. Z predložených výpisov z účtu vyplynulo, že žalovaná vykonávala výbery
v hotovosti, uskutočňovala platby z osobného účtu, ako aj vykonávala bezhotovostné platby v celkovej
výške 33.076,- eur. Na účet žalobcu vložila sumu 32.624,69 eur, preto súd vyhovel žalobe, pokiaľ šlo o
sumu 451,31 eur (33.076 - 32 624,69 eur). V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol,
nakoľko žalobca v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, okrem čerpanej istiny nemá nárok
na žiadne úroky a poplatky, ktoré boli žalovanej vyúčtované. O trovách konania súd rozhodol v zmysle
ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 251 Civilného sporového poriadku. V konaní mala v
prevažnej miere úspech žalovaná (v rozsahu 82,59%), avšak žiadne preukázateľné trovy jej nevznikli,
ani si ich neuplatnila. Žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Z týchto dôvodov súd stranám
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II. Obsah odvolania žalobcu

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku
o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že zákon o
platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt'
individuálne dojednané. V zmysle bodu VII. ods. 3 zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným
spôsobom upravené v zmluve/príslušnej zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný
produkt/službu v platnom znení a všeobecnými obchodnými podmienkami. C. na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako ,,VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 6. Zmluvy žalovaný potvrdil, že prevzal formulár „Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, súčasťou daného formulára je aj
informácia o práve na odstúpenie od zmluvy. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.



III. Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola aj zmluva o zriadení účtu, zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Dňa
XX.XX.XXXX sporové strany uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na účte do výšky limitu 340,- eur.
Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške
žalovanej istiny. Dlh nevyrovnala, preto žalobca dňa 25.05.2017 vykonal internú účtovnú transakciu,
ktorou previedol debetný zostatok klienta na vnútorný pohľadávkový účet banky.

6. Rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 451,31 eur s úrokom z
omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 26.05.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, pričom tento výrok bol spolu s výrokom o trovách konania napadnutý odvolaním z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Podľa § 10 ods. 1 psím. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, musí obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 ods. 1 psím. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa
§ 10 ods. 1.

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah medzi sporovými
stranami, ktorý vznikol uvedenými zmluvami, ako spotrebiteľský, na ktorý je nevyhnutné aplikovať ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v spojení so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal okrem iného zaplatenia poplatkov, ktoré neboli uvedené explicitne v zmluve
o úvere, ale vyjadrené formou odkazu ne všeobecné obchodné podmienky.

9. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal,
keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

10. Je potrebné poznamenať, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre
priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti
spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude
v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné
obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o prejavení súhlasu
žalovaného s ich obsahom.

11. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti



musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

12. Súd prvej inštancie pri výpočte výšky povoleného prečerpania správne vychádzal z rozdielu
medzi uskutočnenými platbami z osobného účtu žalovanej v celkovej výške 33.076,- eur a sumou,
ktorú žalovaná na účet vložila, celkovo 32.624,69. Vypočítaný rozdiel činí sumu 451,31 eur, tak ako
bola priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie. V prevyšujúcej časti odvolací súd považuje žalobu
za nedôvodnú. Vecne správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá vecná
správnosť výroku o trovách prvoinštančného konania. V spore bola v prevažnej časti úspešná žalovaná,
ktorej patrí nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej preukázateľné trovy
konania nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania ako vence správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

14. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania z dôvodu absencie uvedenia poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto
poplatky môžu meniť, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré
by samostatne, ale ani vo vzájomnom kontexte neboli spôsobilé privodiť iné právne posúdenie veci
odvolacím súdom.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovanej v priebehu
odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).