Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/96/2011 z 2. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 2. novembra 2011, sp. zn. 15CoE/96/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7211206222.1
Krajský súd Košice | 15CoE/96/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7211206222.1 | 2011-11-02 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/356e255b-b655-413d-9ca8-8a1c1f93ad81
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7211206222.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/96/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211206222
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7211206222.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. H. M., F..M.., M. M. G. XXXX/XXX, B., R.: XX
234 XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, M. M. I. M.. W. X, K., proti povinnému: W. K.,
I.. X.XX.XXXX, Z. R. XX, N., o vymoženie 1.718,32 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
V.. N. Y.Š., S. Ú. Z., U.. XX. F. X, Z., pod č. EX 711/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 23.3.2011 č. k. 39Er/497/2011-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-AP/827/2010 zo dňa 10.11.2010 vydaný rozhodcom V.. L. N. O. Hol,
na základe úverovej zmluvy č. 3802117239 uzatvorenej dňa 21.2.2008 medzi oprávneným a povinným.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 40, §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver poskytnutý povinnému na základe
predmetnej úverovej zmluvy je spotrebiteľským úverom a rozhodcovská doložka uvedená v Hlave 15.
Záverečné ustanovenia, konkrétne v § 18 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti K. H. M., F..M..,
ktoré sú súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Znemožňuje spotrebiteľovi - povinnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho
výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného. Nakoľko je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvných
podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, povinný mohol zmluvu len ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Predmetná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo
rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. Uviedol, že
povinný s oprávneným dobrovoľne uzavrel úverovú zmluvu, pričom k nej nemal žiadne pripomienky.
K uzatvoreniu zmluvy nebol prinútený. Preto predmetná zmluva, ako aj rozhodcovská doložka, ktorá
je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nakoľko povinný bol v rozhodcovskom konaní nečinný,
právomoc rozhodcovského súdu bola založená aj vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná,
alebo keby vôbec neexistovala. Konštatoval, že exekučný súd prekročil svoju právomoc a porušil svoju
nestrannosť, keď svojim rozhodnutím de facto jednal za povinného a napravoval jeho nečinnosť. Ďalej
uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia ustanovenia o neprijateľnej podmienke zmluvy o úvere
uvedenej v Smernici Rady 93/13/EHS (konkrétne príloha 1, písm. q)) je odlišná od originálnej verzie
a je nejednoznačná a mätúca. Považuje napadnuté uznesenie za úplne popierajúce zmysel a účel
rozhodcovského konania a znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje
Smernicu č. 2008/48/EH. Tiež upozornil na rozsudok NS ČR v ktorom sa konštatuje, že zmluvné
strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované vybraným
rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je
stálym rozhodcovským súdom a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných
takým súkromným subjektom. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi SR a je platne
dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené účinky.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., a preto odvolanie prejednal
odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne a presvedčivé. Súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia
a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s
týmto odôvodnením stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
ešte nasledovné:

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Úverové zmluvné podmienky, ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo ani tvrdené, aby
úver bol poskytnutý na obchodnú činnosť alebo inú podnikateľskú činnosť povinného.

Úverová zmluva bola uzatvorená vo februári 2008. Podľa Úverových zmluvných podmienok sa všetky
spory z úverovej zmluvy mohli riešiť iba pred jediným rozhodcom.

Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) od 1.1.2008 obsahuje ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), ktoré
za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa (povinného), aby spory s dodávateľom
(oprávneným) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53



OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), ide o neplatnosť absolútnu,
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 OZ
považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená
platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

V závere odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto
ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a
nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky
predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že exekučný súd rámec svojej preskúmavacej činnosti neprekročil.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata dotknuté.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  nie je prípustné.