Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/20/2017 z 17. 7. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2017, sp. zn. 10Sžr/20/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5013200260.3 Najvyšší súd | 10Sžr/20/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:5013200260.3 | 2017-07-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 písm. b) OSP, § 218 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/173b451b-a162-4219-8ed2-6e2bb30fb2f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5013200260.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5013200260.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Z. I., narodená dňa XX.XX.XXXX,
H., proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, Kollárova 2, Liptovský
Mikuláš, za účasti: 1/ Ing. N. Q., U. 18, 2/ U. R., Y., 3/ Poľnohospodárske družstvo so sídlom
v Smrečanoch, 4/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor, Kollárova 2, Liptovský
Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporu č. ObPÚ 839-2012/00069 GK-7 zo dňa
12.10.2012, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/17/2013-163
zo dňa 24.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. 29Sp/17/2013-163 zo dňa 24.03.2017 podľa § 250j
ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie
odporcu č. ObPÚ 839-2012/00069 GK-7 zo dňa 12.10.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolala z dôvodov, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, preto žiadala, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a nové rozhodnutia a priznal jej trovy
konania vo výške 88,82 Eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril v podaní zo dňa 15.05.2017, v ktorom uviedol, že
odvolanie navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu berie na vedomie.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj účastník v I. rade s tým, že uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním
navrhovateľky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa
bolo podané neoprávnenou osobou a navyše smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odmietnuť.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.



Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého
bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci
výrok rozsudku.

Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej
časti.

Podľa § 250s veta druhá O.s.p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu,
prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V posudzovanom prípade bolo potrebné zaoberať sa otázkou subjektívnej legitimácie na podanie
odvolania. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na
podanie odvolania; odporovalo by to funkcii a povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku,
ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom
súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo, sa neposudzuje
abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred
súdom prvého stupňa. Týmto návrhom je súd prvého stupňa pri rozhodovaní viazaný a iba z neho možno
vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy, a nie zo subjektívneho
presvedčenia účastníka konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa cítiť
rozhodnutím súdu poškodený, a nie je preto ani oprávnený podať proti nemu odvolanie.

Rovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľka, ako navrhovateľka v konaní pred
prvostupňovým súdom žiadala preskúmanie rozhodnutia odporcu s tým, že navrhla, aby súd rozhodnutie
odporcu v namietanej časti zrušil a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. 29Sp/17/2013-163 zo dňa 24.03.2017 navrhovateľke
vyhovel, preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s p., čo má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
podľa § 250s O.s.p. nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver
by nemalo vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého
stupňa o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.
Preskúmavané rozhodnutie súdu prvého stupňa však obsahovalo správne poučenie o neprípustnosti
podania opravného prostriedku proti tomuto rozsudku.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa
14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto
ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok
(teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne
ustanovené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku musel Najvyšší
súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250s veta druhá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a zároveň ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako
pri zastavení konania.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.