Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/42/2016 z 25. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. augusta 2016, sp. zn. 7CoE/42/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4615203795.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/42/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4615203795.1 | 2016-08-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, EP, § 9a EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/291785e9-19ce-4739-8c02-aeef8ca8008e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4615203795.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203795
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203795.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Soni Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
IVNVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpený JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: A. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., X. Z. XXX/XXX, o vymoženie sumy 435,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany , č.k. 4Er/554/2015-16 zo dňa 18. novembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.04.2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 2 písm. a), b) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a),
k), r), v), ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora
nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok sp.
zn. II/2014-2472 zo dňa 02.09.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie, so sídlom v Bratislave. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (VÚB,
a.s.) a povinná uzatvorili dňa 28.06.2006 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 002161601280606, na
základe ktorej bol poskytnutý povinnej úver vo výške 1.228,17 eura, ktorý sa zaviazala splatiť v 60
mesačných splátkach po 32,47 eura od 28.07.2006. Predmetná zmluva obsahuje aj rozhodcovskú
doložku (druhá strana zmluvy čl. II bod 5) ,ktorá je tiež obsahom Obchodných podmienok v čl. IX
Záverečné ustanovenia - bod 3. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú,
ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Z celkového
formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov,
ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). V
tomto smere poukázal na to, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z
rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v rámci Všeobecných obchodných podmienok a to v článku
IX bod 3, na ktorú odkazuje zmluva o úvere v čl. II bod 5. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský
právny vzťah, súd rozhodcovskú doložku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva
bola individuálne dojednaná a nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu. Podľa názoru súdu predmetná rozhodcovská
doložka vyplývajúca zo zmluvy (aj obchodných podmienok) vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že



podľa rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvy by mali byť spory rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk prednostne, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská
doložka dáva na výber medzi viacerými možnosťami. O výber medzi akými alternatívami, t. j. či
by spory mali byť riešené v rozhodcovskom konaní prednostne pred súdnym konaním na štátnom
(všeobecnom) súde, alebo či by spory mali byť riešené v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk prednostne pred rozhodcovským konaním iným rozhodcovským súdom, z
rozhodcovskej doložky zistiť nemožno. Ak by prednostné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
uvedené v rozhodcovskej doložke v zmluve aj znamenalo výber medzi rozhodcovským a súdnym
konaním, aj tak by rozhodcovská doložka možnosť výberu spotrebiteľovi prakticky neposkytovala. Súdu
je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ (banka, resp. jej právny nástupca) je ten, kto si
uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto
prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal veriteľ (právny nástupca banky), pričom po jej podaní
sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi
odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda
základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka
je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v
prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo
neplatí v prípade rozhodcovského konania. Bol toho názoru, že rozhodcovskú doložku v zmluve (aj
obchodných podmienkach) si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred pripravená v rámci
zmluvných dojednaní (obchodných podmienok), ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich
obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu vrátane obchodných podmienok len ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky).
Aj keď z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvy vyplýva, že banka ju dlžníkovi navrhla a ten
návrh prijal, súd mal zato, že ku skutočnej ponuke rozhodcovskej doložky a jej prijatiu nedošlo. Banka
rozhodcovskú doložku zahrnula do vopred pripravených ustanovení zmluvy, s ktorými spotrebiteľ vyjadril
súhlas tým, že zmluvu podpísal, pričom inú možnosť, t. j. rozhodcovskú doložku odmietnuť, ani nemal, ak
chcel, aby mu bol poskytnutý úver. Okrem toho iba ťažko možno predpokladať, že si dlžník (spotrebiteľ),
ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie
rozhodcovskej doložky pre neho má. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch
jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované
vyhlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy nerobí rozhodcovskú zmluvu
individuálne dojednanou. Pokiaľ aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinný v čase uzavretia zmluvy stanovoval bankám ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, zo zmluvy nie je možné zistiť, či a akým spôsobom bola rozhodcovská
doložka, okrem jej zaradenia do zmluvy a obchodných podmienok, povinnej ponúknutá a či bol
pred uzavretím zmluvy oboznámená o následkoch, aké uzavretie rozhodcovskej zmluvy pre ňu má.
Z uvedených dôvodov súd rozhodcovskú doložku posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie, rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, nemôže byť (a to ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.
exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké



účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový
stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca VÚB , a.s. bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom VÚB, a.s. postupovala v súlade s ust. §
93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju
neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby bola povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej
postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 18.11.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 27.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňou oprávneného (VÚB, a.s.) a povinnou bola dňa



28.06.20006 uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, pričom v čl. II. ods. 5 zmluvy je uvedené,
že banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom." Rovnako v článku IX. Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. v ods.
3 sa zmluvné dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú
rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk s tým, že Banka a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutie rozhodcu.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel zhodne ako súd prvej inštancie k záveru o
neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná,
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Listiny predložené právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej
inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

13. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného (VÚB, a.s.) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.



15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní , pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).