Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/213/2010 z 25. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. októbra 2011, sp. zn. 8Cob/213/2010, ECLI:SK:KSTN:2011:3109210153.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/213/2010 | ECLI:SK:KSTN:2011:3109210153.1 | 2011-10-25 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edc3afb0-33c7-4db6-bca9-b92256423af8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3109210153.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/213/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109210153
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3109210153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 354 697 270, právne zastúpeného Mgr. W. N., advokátom
so sídlom X.. O. H. XX, XXX XX Z. proti žalovanému: SYMATEC, s.r.o., IČO: 36 328 316, Pálenická
422, 972 46 Čereňany, o zaplatenie 1 991,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/282/2009-89 zo dňa 6. októbra 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia 1 991,64 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných
povinností stanovených v zmluve o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby zo dňa 30.05.2006
vrátane prílohy č. 1. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 30.05.2006
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalobcom v prospech
žalovaného. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1. V čl. 2 bod 1 písm. a/ sa žalovaný zaviazal, že zabezpečí,
aby obrat všetkých služieb GSM, ktoré mu žalobca poskytuje, dosiahol v každom zúčtovacom období
počas platnosti zmluvy minimálne 99,58 eur (3 000,- Sk). V čl. 2 bod 1 písm. b/ sa žalovaný zaviazal,
že žalobcovi bude platiť v určených termínoch cenu verejných telefónnych služieb a v čl. 2 bod 1
písm. c/ sa zaviazal, že nebude využívať SIM karty na sprostredkovanie poskytovania elektronických
komunikačných služieb spoločnosti Orange tretím osobám. V čl. 6  bod 4  sa  účastníci  dohodli, že v
prípade, ak žalovaný poruší svoju povinnosť uvedenú v čl. 2 bod 1 písm. a/, b/, c/ zmluvy, je povinný
zaplatiť žalobcovi za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 20 000,-
Sk (663,88 eur). Po uzavretí zmluvy žalovaný využíval služby žalobcu až do 12.02.2007, kedy boli všetky
jeho účastnícke telefónne čísla v dôsledku neplatenia faktúr za poskytnuté služby v mesiacoch december
2006 - február 2007 odpojené. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol zrušený na základe odstúpenia
žalobcu od zmluvy k 02.05.2007. Keďže žalovaný nedosiahol minimálne stanovený obrat v mesiacoch
marec, apríl a máj 2007 a to 99,58 eur (3 000,- Sk), žalobca žalovaného listom z 05.06.2007  podľa
čl. 6  bod 4  vyzval  na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 60 000,- Sk (1 991,64 eur). Žalovaný na
túto výzvu navrhovateľa nereagoval. Súd prvého stupňa považoval za nesporné skutočnosti ohľadne
vzniku záväzkového vzťahu a úhrad faktúr zo strany žalovaného. Za spornú však považoval otázku
platnosti dohody o zmluvnej pokute, a to, či žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu podľa čl. 6 bod
4 zmluvy, z ktorého vyplynulo, že v prípade, ak účastník poruší svoju povinnosť uvedenú v čl. 2 bod 1
písm. a/, b/, c/ zmluvy, je povinný zaplatiť žalobcovi za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Sk. Preskúmaním obsahu tohto dojednania vyvodil záver, že táto



dohoda tak, ako je koncipovaná v predmetnom článku, je neurčitá, lebo pripúšťa rôzny výklad. Zdôraznil,
že z citovaného článku nie je zrejmé, či žalovaný mal platiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Sk za
porušenie svojej povinnosti podľa čl. 2 bodu 1 v každom mesiaci, alebo len pre jednotlivé porušenie
povinností uvedených v písm. a/, b/, c/. Žalobca si spočiatku (v písomnom vyhotovení žaloby) tento
článok vykladal tak, že mu patrí zmluvná pokuta za porušenie povinnosti v každom mesiaci (žaloval
len porušenie povinnosti podľa  čl. 2 bod 1 písm. a/), pričom zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal
zmluvnú pokutu súhrnne za porušenie povinnosti uvedenej v písm. a/ a za porušenie povinnosti uvedenej
v písm. b/, t.j. spolu 40 000,- Sk (1 327,76 eur). Keďže táto dohoda pripúšťa rôzny výklad, čiže je neurčitá
a tento nedostatok sa nepodarilo odstrániť ani výkladom, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 37
ods. 1 Obč. zák. a ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. vyvodil záver, že dohoda o zmluvnej pokute v čl. 6 bod 4
zmluvy z 30.05.2006 je neplatná a neplatná je aj dohoda o zmluvnej pokute. Zdôraznil, že z citovaných
ustanovení vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute je platná, ak je v písomnej forme, ak je určená výška
pokuty a ak je určito a zrozumiteľne určená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Ak táto
povinnosť ako jedna z podstatných náležitostí dohody o zmluvnej pokute nie je určitá a zrozumiteľná, je
takáto dohoda neplatná. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v  prejednávanej veci si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si účastníci dohodli v zmluve z 30.05.2006 a to v čl. 6
bod 4. Konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta ohľadne povinností žalovaného (dosiahnutie obratu
a včasné platenie ceny) zabezpečených zmluvnou pokutou, je neurčitá, pretože ani výkladom podľa  §
266 Obchodného zákonníka sa nepodarilo zistiť, či žalovaný mal žalobcovi platiť zmluvnú pokutu, keď
nedosiahol obrat v každom mesiaci  a neplatil faktúry včas v každom mesiaci, resp. či žalobcovi (bez
ohľadu na to, koľko mesiacov žalovaný tieto povinnosti porušoval), vznikol nárok len vo výške 20 000,-
Sk za porušenie povinnosti uvedenej v písm. a/ a 20 000,- Sk za porušenie povinnosti uvedenej v písm.
b/, pretože výraz - „za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti“ - pripúšťa rôzny výklad. Uvedené
súd prvého stupňa zistil aj z prednesu žalobcu, ktorý v žalobe uvádzal, že mu patrí nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa  čl. 2 bod 1 písm. a/ v každom mesiaci, ale jeho zástupca
na pojednávaní uviedol, že mu patrí dohodnutá zmluvná pokuta, t.j. 20 000,- Sk za porušenie povinnosti
uvedenej v písm. a/ a 20 000,- Sk za porušenie povinnosti uvedenej v písm. b/, t.j. bez ohľadu na
počet mesiacov. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že sám žalobca si výklad  tohto článku o
zmluvnej pokute vykladal rôzne. Okrem toho zdôraznil, že ak by aj dohoda o zmluvnej pokute bola platná,
takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku, lebo žalobca si uplatňoval zmluvnú
pokutu za porušenie povinností zo strany žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný nevyužíval v
období mesiacov marec, apríl a máj 2007 služby žalobcu. Keďže žalobca mu služby v uvedenom období
neposkytoval a neúčtoval mu ani ich cenu, žalovaný nemohol byť v omeškaní s ich platením a nemohol
v tomto období dosahovať zmluvne stanovený obrat. Po odpojení a faktickej nemožnosti využívania
služieb teda nemohla porušením povinností uvedených v čl. 2 bod  písm. a/ a b/ vzniknúť žalobcovi
ujma ani len porovnateľná s výškou uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že v
danom prípade účelom výkonu práva na zmluvnú pokutu nebola realizácia oprávnených hospodárskych
záujmov žalobcu, ale to, že žalobca chcel takýmto výkonom práva znevýhodniť žalovaného a spôsobiť
mu ujmu  v podobe  neprimeranej  zmluvnej pokuty. Takýto výkon práva s poukazom na ust. § 265
Obch. zák. však nemôže požívať právnu ochranu. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa
odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.  Keďže žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, ich náhrada
mu nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s právnym posúdením
veci tak, ako to uviedol prvostupňový súd a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a aby žalobe vyhovel aspoň v rozsahu 1 327,76 eur s prísl. a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zdôraznil, že čl. 6 v nadväznosti na čl. 2 bod 1 zmluvy o
poskytovaní elektronickej komunikačnej služby je jednoznačne v súlade s požiadavkami na určitosť a
zrozumiteľnosť právneho úkonu. Z čl. 2 bod 1 nesporne vyplývajú povinnosti žalovaného a jednoznačne
určite a zrozumiteľne bola určená aj výška zmluvnej pokuty dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti.  Pripustil,  že za spornú možno považovať iba časť ust. čl. 2 bod 1 písm. a/ zmluvy, podľa
ktorej bol žalovaný povinný dosahovať minimálny obrat viazaný v každom zúčtovacom období v dobe
platnosti zmluvy. Z tejto časti cit. ustanovenia žalobca vyvodil, že porušením povinností žalovaného je
nedosiahnutie obratu v každom zúčtovacom období samostatne, teda samostatne v každom mesiaci
marec, apríl a máj 2007 a od žalovaného požadoval z tohto titulu za tieto mesiace žalobou uplatnenú
zmluvnú pokutu, v dôsledku čoho súd prvého stupňa vyhodnotil celé dojednanie o zmluvnej pokute
za neurčité a neplatné. Súd prvého stupňa však pochybil, pretože táto čiastočná neurčitosť nemohla



spôsobiť neplatnosť celého záväzku žalovaného podľa čl. 2 bod 1 písm. a/ zmluvy. Spôsobovala
by iba to, že žalobca by nemohol od žalovaného požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty za každý
jednotlivý mesiac samostatne, ale mohol by požadovať len raz sumu 20 000,-Sk za porušení povinností
žalovaného dosahovať minimálny obrat v ktoromkoľvek zúčtovacom období, bez ohľadu na počet
období, v ktorých by žalovaný túto svoju povinnosť porušoval. Zdôraznil, že takýto výklad zodpovedá
aj úmyslu konajúcich strán a bol prejavený v citovaný čl. 2 bod 1 písm. a/ zmluvy v tom, že úmyslom
strán bolo jednoznačne sankcionovať porušenie povinností žalovaného dosahovať stanovený minimálny
obrat. Zdôraznil, že tým, že žalovaný nedosiahol predpísaný obrat v mesiacoch marec, apríl a máj,
vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Sk, teda 663,88 eur s poukazom na čl. 2
bod 1 písm. a/ zmluvy a tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby
riadne a včas, vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000,-Sk, teda 663,88 eur podľa
čl. 2 bod 1 písm. b/ zmluvy. Okrem nesprávneho posúdenia platnosti dohody o zmluvnej pokute namietol
aj nesprávnosť záverov prvostupňového súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že
prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so
zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver o neplatnosti dojednania
čl. 6 bod 4 zmluvy upravujúcom zmluvnú pokutu pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Súd
prvého stupňa správne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute je platná, ak je v písomnej forme, ak je
určená výška pokuty a ak je presne vymedzená povinnosť, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná.
Tomu, že v preskúmavanej veci sporný čl. 6 bod 4 zmluvy v nadväznosti na čl. 2 bod 1 písm. a/,
b/, c/ zmluvy takéto presné, určité a zrozumiteľné vymedzenie povinností neobsahoval, nasvedčuje aj
samotný postup žalobcu, ktorý si podanou žalobou uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 60 000,- Sk za
porušenie povinností len podľa čl. 2 bod 1 písm. a/, a to v každom mesiaci (marec, apríl a máj 2007). Sám
žalobca si preto odporuje, keď na jednej strane postupoval pri podaní žaloby uvedeným spôsobom a na
druhej strane v odvolaní poukazoval na to, že ním v odvolaní prezentovaný výklad zodpovedal úmyslu
konajúcich strán. Súd prvého stupňa preto vyvodil správny právny záver keď konštatoval, že dohoda v
čl. 6 bod 4 je neurčitá, lebo pripúšťa rôzny výklad a teda podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. je neplatná.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok  potvrdil ako vecne správny, pričom v
podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, hoci podľa zásady úspechu
obsiahnutej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalovaný si však náhradu trov  právneho  zastúpenia
nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.