Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/88/2014 z 7. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. marca 2016, sp. zn. 20S/88/2014, ECLI:SK:KSTT:2016:2014200803.1 Krajský súd Trnava | 20S/88/2014 | ECLI:SK:KSTT:2016:2014200803.1 | 2016-03-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/161460d6-3da6-4812-92c2-0496abc87100 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2014200803.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200803.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42730-2/2014-BA zo dňa 02.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 42730/2/2014-BA zo dňa 02.09.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 42730-2/2014-BA zo
dňa 02.09.2014, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 8463/2014-TT-DvN zo dňa 24.06.2014 vyslovujúce, že žalobca podľa § 104 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poukazoval na to, že splnenie podmienok pre nárok na
dávku v nezamestnanosti dokladoval dobou poistenia v členskom štáte - v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska, zachovaním si bydliska a centra záujmov na území SR, ako aj ďalšími
dokladmi, potvrdeniami a vyhláseniami jeho rodinných príslušníkov. Už v odvolaní proti rozhodnutiu
pobočky žalovaného uvádzal, že počas pobytu v zahraničí mal nepretržite pobyt na území SR, po
návrate zo zahraničia sa zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska a aj v budúcnosti má záujem
pôsobiť v rodičovskom dome s cieľom starostlivosti o rodičov. Počas skúmaného obdobia žil na šiestich
prechodných adresách, nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť, v zamestnaní sám podal výpoveď a vrátil sa
na Slovensko, kde má príbuzných, citové a rodinné väzby. Jeho motivácia pre pobyt v zahraničí súvisela
s kariérnym rastom, nadobudnutím jazykových a profesionálnych skúsenosti. Hoci v zahraničí rok býval
so svojou manželkou a po rozvode so svojou priateľkou, ani v jednom partnerstve neplánovali trvale
zostať vo Veľkej Británii. Žalovaný jeho argumentáciu nevzal do úvahy a v odôvodnení rozhodnutia sa
s ňou nevysporiadal, nevysvetlil, podľa akých kritérií považoval jeho podmienky bývania v zahraničí
za plnohodnotné, nevzal do úvahy, že dohody o ubytovaní boli len ústne a že mal prenajatú jednu
izbu, nevzal do úvahy jeho zmluvy uzavreté na Slovensku - o stavebnom sporení, životnom poistení, o
bankovom účte, termínovanom vklade a dôchodkovom sporení, pričom niektoré boli u zatvorené počas
jeho pobytu v zahraničí. Má za to, že spĺňal a spĺňa podmienku zachovania bydliska na území SR a
že mu vznikol nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti nakoľko splnil podmienku ustanovenia §
104 zákona o sociálnom poistení nakoľko preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na
území Veľkej Británie od 22.03.2010 do 21.03.2014, spolu 3 x 365 dní. Na podporu svojich tvrdení
žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/48/2013 a
4Sžso/1/2011. Rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho správneho orgánu označil za nezákonné, s



tým, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a v dôsledku postupu žalovaného došlo v konaní
k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uvádzal, že z ustanovenia § 104 zák. č. 461/2003 Z.z. a článkov 61 a 65 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 vyplýva základná zásada pre zohľadňovanie dôb poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku
na dávku v nezamestnanosti na území SR, podľa ktorej slovenská doba poistenia musí byť dosiahnutá
ako posledná a iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenie na území iného
členského štátu dosiahnutú ako poslednú, a to za situácie, ak si žiadateľ zachová počas výkonu
zárobkovej činnosti na území iného členského štátu centrum záujmov a bydlisko na území slovenskej
republiky. Pritom v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa centrum záujmov určuje na základe
posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich so skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a
trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov a situáciu dotknutej osoby vrátane: povahy a
osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne
vykonáva, trvalosti tejto činnosti, dĺžky trvania každej nezárobkovej činnosti, v prípade študentov zdroj
ich príjmov, bytovej situácie, najmú toho, či je situácia stabilná, členského štátu, ktorý sa považuje za
miesto bydliska osoby na daňové účely.

V danom prípade žalobca v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie dosiahol dobu poistenia na území Veľkej Británie od 25.03.2011 do 21.03.2014, poistený v
nezamestnanosti na území Veľkej Británie bol aj pred posudzovaným obdobím od 22.03.2010. Na území
Veľkej Británie sa zdržiaval od 03.08.2006, t.j. viac ako 7 rokov, bol zamestnaný v dvoch zamestnaniach
- prvé trvalo od 07.08.2006 do roku 2009 a druhé od 18.02.2008 do 10.03.2014 bolo skončené z vôle
žalobcu, nemalo dočasný ani sezónny charakter, teda počas viac ako 7 rokov sa orientoval na pracovný
trh Veľkej Británie a jeho pracovná situácia bola stabilná. Do zahraničia odišiel spolu s manželkou, t.j.
v tom čase najbližšou osobou, po rozvode v roku 2007 býval s priateľkou, s ktorou sa v roku 2014
vrátil na územie SR. Na území SR počas zamestnania v zahraničí sa zdržiaval u rodičov, kde býva
aj v súčasnosti, na území SR má uzatvorené životné poistenie od roku 1998, stavebné sporenie od
roku 2002, starobné dôchodkové sporenie od roku 2005, termínovaný vklad od roku 2011 a bankový
účet od roku 2013, daňové povinnosti si plnil na území Veľkej Británie. Rozhodujúcou väzbou žalobcu
so SR počas výkonu zárobkovej činnosti vo VB boli jeho rodičia a ich návštevy, pričom pobyt rodičov
v krajine pôvodu vzhľadom na prirodzené osamostatňovanie sa plnoletých detí a vytváranie vlastných
domácností jednoznačným spôsobom zachovanie bydliska v tejto krajine nepreukazuje. Celková dĺžka
pobytu žalobcu na území Veľkej Británie, jeho dva kontinuálne trvajúce pracovné pomery, ako aj
prítomnosť blízkej osoby - manželky a neskôr priateľky, v porovnaní so skutočnosťami, ktoré uviedol ako
väzby k Slovenskej republike - návštevy rodičov 2-3 krát ročne, existencia sporenia, poistenia a účtu
nasvedčujú bližšiemu vzťahu žalobcu k Veľkej Británii. Žalobca tak nesplnil základnú podmienku vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti, keď nepreukázal žiadnu dobu poistenia, ktorú by mu bolo možné
zohľadniť v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Významnú osobnostnú väzbu pre žalobcu
na území VB podľa žalovaného predstavovala jeho priateľka, s ktorou v zahraničí trávil neporovnateľne
dlhšiu dobu ako s bývalou manželkou, z jeho zmluvných vzťahov výslovne pre žalobcu nevyplývajú
akékoľvek záväzky vzťahujúce sa k jeho pobytu na území SR, ide o vytváranie finančného zabezpečenia,
ktoré nie je viazané na pobyt v určitom štáte. Pojem bydlisko v zmysle aplikácie ustanovení základného
a vykonávacieho nariadenia nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt v zmysle právnych predpisov
SR. Koordinačné predpisy naviac určujú, že pri skončení zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali
nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňovať v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie, pri ktorom
uplatnení sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, a tento má možnosť požiadať o export
priznanej dávky do ktoréhokoľvek členského štátu únie. Vzhľadom na skončenie pracovného pomeru
z vlastného podnetu by žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti podľa predpisov Veľkej Británie
nevznikol a jeho priznanie v SR by preto nezodpovedalo požiadavke rovnomerného a spravodlivého
rozdelenia finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a inštitúciami vyplácajúcimi
dávky v nezamestnanosti.

Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a s takýmto procesným postupom vyslovil súhlas, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na svojom písomnom



stanovisku vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

Žalobca v konaní uviedol, že jeho bývala manželka na Slovensku vlastnila pozemok, na ktorom hodlali
stavať rodinný dom, preto si do zahraničia odišli zarobiť. Po rozvode žil vo VB s priateľkou, nešlo však
o trvalý vzťah, manželstvo nehodlali uzavrieť a rozišli sa pred jeho návratom domov, zostali spolu iba
bývať a delili si náklady na bývanie. Pracovný pomer v zahraničí ukončil z vlastnej vôle a vrátil sa na
Slovensko, kam sa vzhľadom na vzdialenosť počas pracovného pomeru nemohol vracať častejšie.

Preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.09.2014, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava nepriznávajúce
žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že na základe skutočností preukázaných v rámci
konania o dávke nebolo možné považovať jeho väzby na území Slovenskej republiky za zachované
počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, v inom členskom
štáte mal stabilné zamestnanie a za štát jeho bydliska bolo potrebné považovať štát výkonu zárobkovej
činnosti.

Žalobca vo svojom podaní namietal správnosť posúdenia okolností jeho pobytu v zahraničí žalovaným
ako nepreukazujúcich zachovanie väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky, ktoré majú vzhľadom
na dosiahnutie potrebných dôb poistenia v nezamestnanosti na území Veľkej Británie pre možnosť
priznania uplatnených dávok v zmysle čl. 61 a 65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) zásadný význam.

Rozhodujúce správne orgány pri posudzovaní bydliska žalobcu a v súvislosti s tým centa jeho záujmov
vychádzali z čl. 1 písm. j) základného nariadenia, podľa ktorého „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba
zvyčajne býva, a z čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009) stanovujúceho spôsob určenia
bydliska, pričom správny orgán prvého stupňa podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia za najvýznamnejšiu
skutočnosť považoval stabilitu zamestnania žalobcu na území VB (iné hodnotené údaje v rozhodnutí
nekonkretizoval).

Žalovaný podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia naviac prihliadal najmä na celkovú dĺžku
pobytu žalobcu vo VB (viac ako 7 rokov) a prítomnosť blízkej osoby (manželky, neskôr priateľky) na
území VB, ktoré okolnosti považoval za významnejšie z hľadiska väzby k územiu, ako okolnosti uvedené
žalobcom na potvrdenie väzieb k Slovensku.

Podľa zistenia súdu správne orgány hodnotili okolnosti pobytu žalobcu na území Veľkej Británie zjavne
bez posúdenia ich vzájomnej súvislosti a čiastočne aj v rozpore s ich logickým významom.

Odhliadnuc už od skutočnosti, že nie je daný žiaden dôvod pre spochybňovanie tvrdenia žalobcu o
jeho iba dočasnom pobyte v zahraničí za účelom zdokonalenia sa v cudzom jazyku, získanie financií
na riešenie bytovej situácie na Slovensku, či získanie pracovných skúsenosti, je potrebné konštatovať,
že žalovaný neobjektívne vyhodnotil parametre žalobcom absolvovaných pracovných pomerov bez
ďalšieho nenasvedčujúcich stabilite zamestnania, ktorú nie je možné vyvodzovať iba z uzatvorenia
zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú, či z doby trvania pracovného pomeru, ale je daná všeobecne
aj tým, či zamestnanie zodpovedá kvalifikácii a predstavám žiadateľa o jeho životnom smerovaní. V
neprospech väzieb žalobcu na Slovensko žalovaný hodnotil tiež to, že sa vo VB zdržiaval s manželkou
a neskôr priateľkou, hoci vycestovanie s manželkou žalobcom tvrdeným dôvodom vycestovania nijak
neodporuje (pokiaľ správny orgán mal v tejto súvislosti pochybnosti, mohol podľa § 195 zák. o sociálnom
poistení doplniť dokazovanie zabezpečením stanoviska bývalej manželky žalobcu), priateľka žalobcu z
Veľkej Británie nepochádza a podľa tvrdení obsiahnutých v spise sa taktiež vrátila na Slovensko.

V neprospech záveru žalovaného o stabilite zamestnania v zahraničí a naopak priamo v prospech
tvrdení žalobcu o zachovaní väzieb na Slovensko svedčí skutočnosť, že žalobca pracovný pomer
ukončil z vlastnej vôle, rovnako ako v jeho prospech svedčí uzatvorenie zmlúv o termínovanom vklade
a bankovom účte na Slovensku počas pobytu v zahraničí. Je možné sa v tejto súvislosti stotožniť so
žalovaným, že z týchto zmluvných vzťahov nevyplývajú záväzky vzťahujúce sa k určitému územiu,
logicky však nie je dôvodné usudzovať o tom, že by osoba s bydliskom na území iného štátu únie a



majúca záujem sa tu dlhodobo zdržiavať, preferovala prístup k uzavretiu zmluvy a ku komunikácii so
zmluvným partnerom v krajine pôvodu, ktorú navštevuje 2-3 krát ročne.

Aj v súvislosti s týmito okolnosťami zachovanie evidencie trvalého pobytu žalobcu na území SR,
stavebného sporenia, dôchodkového sporenia a životného poistenia, existencia rodiny a rodičovskej
nehnuteľnosti, v ktorej má trvalé bydlisko evidované, svedčia o neprerušení väzieb žalobcu s krajinou
pôvodu a o centre jeho záujmov práve na území Slovenskej republiky, ktoré priznanie odopretej
dávky podľa predpisov platných v Slovenskej republike odôvodňuje (v tejto súvislosti rozhodujúcim pre
posúdenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru nie je právo štátu výkonu zamestnania).

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia možnosti zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti
získanej na území Veľkej Británie, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere.

O trovách v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že tento sa práva na
ich náhradu voči žalovanému vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.