{"guid": "2a88ff18-c194-4be2-b8c3-cc8a8d324dcf:d46ff258-00eb-42e3-8d3c-e6ba47d1a973", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1", "spisova_znacka": "2To/35/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/35/2015 z 13. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. mája 2015, sp. zn. 2To/35/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1", "identifikacne_cislo": "6214010144", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2015-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d46ff258-00eb-42e3-8d3c-e6ba47d1a973", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010144.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí, konanom dňa 14. mája 2015, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci
obžalovaného ml. Z. L., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., konajúc o
odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 9T/74/2014 z 26.01.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. Z. L.   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 9T/74/2014 z 26.01.2015 bol obžalovaný ml. Z. L.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil
tak, že

v presne nezistenom čase od 22.00 hod. dňa 28.06.2013 do 03.00 hod. dňa 29.06.2013 počas
návštevy v byte I. A., nar. XX.XX.XXXX vo K. D. na ulici K. č. XXX/XX, odcudzil menovanej z komody
nachádzajúcej sa v izbe finančnú hotovosť vo výške 200,- Eur a následne z kabelky, ktorá sa nachádzala
v obývacej izbe uvedeného bytu odcudzil mobilný telefón zn. Samsung Galaxy ACE, čiernej farby, IME:
354794058525551, s prideleným telefónnym číslom: XXXX XXX XXX, ku škode P. G., anr. XX.XX.XXXX
vo výške 100,- Eur, obžalovaný takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. 9T/115/2012-134 z 15.11.2012 s právoplatnosťou 01.12.2012 bol uznaný vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a bolo u neho podľa § 101
ods. 1 Tr. zák. podmienečne upustené od potrestania so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.
2,4, § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a), § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu určil povinnosť nahradiť poškodeným 1/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. D., K. XXX/XX, škodu vo výške 150,- Eur a 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. č. XX, škodu vo
výške 100,- Eur.

Proti tomuto rozsudku cestou svojho ustanoveného obhajcu ako osoba na to oprávnená podal odvolanie
obžalovaný ml. Z. L..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že je pravdou, že sa odcudzený mobilný telefón
na druhý deň nachádzal u neho, avšak v priebehu konania opakovane poukázal na to, že poškodenej ten
telefón neodcudzil, ale sa nepamätá na to, ako sa ku nemu tento telefón dostal. Mobilný telefón našiel
vo vrecku svojho oblečenia, pričom nemal predstavu, kde sa tam vzal, ale podľa jeho názoru mu ho tam
nepozorovane musela vložiť tretia osoba, teda on telefón nikomu neodcudzil. Keďže nevedel, aký telefón
má poškodená G., nemal dôvod mať ani podozrenie, že pochádza z krádeže, a preto ho bol založiť do



záložne. Až od policajtov sa dozvedel, že išlo o mobilný telefón poškodenej G.. Pokiaľ ide o poškodenú
A., táto uviedla, že až keď sa vrátila z dovolenky zistila, že jej z komody zmizli peniaze. Malo sa tak
stať 04.07.2013. Avšak podľa názoru obžalovaného konaním nedošlo k náležitému objasneniu tejto
okolnosti, keď na jednej strane je tvrdenie, že svedkyňa G. sa dožadovala vrátenia peňazí už 29.06.2013
a ešte vtedy sa svedkyňa A. nachádzala na dovolenke. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že sa svedkyni
G. priznal ku krádeži peňazí. Pokiaľ sa jeho vina vyvodzuje z obsahu textovým SMS správ, tak tieto
nedokazujú jeho vinu.

Prvostupňový súd sa podľa názoru obžalovaného nedostatočne zaoberal skutočnosťami, že k podpisu
žiadosti o splátkový kalendár za odcudzenú sumu došlo len z dôvodu nátlaku jeho matky, ktorá túto
dohodu podpísala len zo strachu pred obvineniami zo strany poškodenej. Pokiaľ aj potom spolu s matkou
zaplatil určitú čiastku z titulu podpisovania splátkového kalendára, urobil tak len preto, že G. bola jeho
veľmi dobrou kamarátkou a chcel, aby jej problémy so starkou sa čo najrýchlejšie vyriešili.

Taktiež v odôvodnení odvolania namietal ustálenú hodnotu mobilného telefónu, lebo podľa jeho názoru
to bol telefón, na ktorom bol prasknutý displej a teda nemohol mať takú hodnotu, ako si to uplatnila
poškodená. Vzhľadom k týmto okolnostiam a rozporom je toho názoru, že odsúdenie jeho osoby nie
je správne, ale mal byť spod obžaloby oslobodený, a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, sa tento nedostavil, prítomný
bol len jeho obhajca, ktorý predložil žiadosť obžalovaného, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho
neprítomnosti. Taktiež nebol prítomný ani zákonný zástupca obžalovaného, napriek tomu, že mal riadne
a včas vykázané doručenie a ani zástupca Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ktorý sa
však písomne ospravedlnil.

Počas vykonávania verejného zasadnutia krajského súdu potom obhajca obžalovaného v záverečnom
návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu domáha vyhovenia odvolania, ktoré bolo podrobne zreferované a
keďže neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali vinu obžalovaného, navrhol, aby bol po zrušení rozsudku
tento spod obžaloby oslobodený.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že odvolanie obžalovaného
považuje v celom rozsahu za nedôvodné a ako také ho preto navrhol zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí bola prítomná aj poškodená Mazúchová, ktorá uviedla, že obžalovaný jej okrem
prvých 50,- Eur doposiaľ nič viacej z dlžnej sumy neuhradil.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného ml. Z. L. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por., keďže tieto dôkazy správne
vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené a pochybné a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a
prečo neuveril jeho obrane, že sa žalovanej trestnej činnosti nedopustil.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa jeho
názoru je jednoznačné a nepochybne preukázané, že obžalovaný mladistvý Z. L. sa dopustil prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.



Správne postupoval okresný súd, keď za takéhoto stavu po uznaní viny uložil obžalovanému primeraný
podmienečný trest odňatia slobody s povinnosťou nahradiť poškodeným spôsobenú škodu.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia ako i na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo podľa názoru krajského súdu poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku,
odvolací súd nemá o týchto dôvodoch prečo pochybovať, a preto si závery a úvahy súdu prvého stupňa
v celom rozsahu osvojuje a v konečnom dôsledku na ne v podrobnostiach aj odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, uvedené v odvolaní, tu musí krajský súd konštatovať,
že ani on sa s týmito námietkami nestotožnil. Tak, ako to vyplýva z predloženého trestného spisu,
obžalovaný nespochybnil, že mal vo vlastníctve mobilný telefón patriaci poškodenej G., aj svedok G.
potvrdil, že upozorňoval obžalovaného, že tento telefón môže pochádzať z krádeže, aby ho neniesol
do záložne. Naviac svedok G. potvrdil, že potom, čo odišli z bytu poškodenej, išli do herne, kde zrazu
obžalovaný sa chválil, že vyhral 200,- Eur, čo v konečnom dôsledku s dôkazmi, ktoré boli zistené od
poškodenej A. a G. nasvedčujú, že práve obžalovaný je páchateľom trestnej činnosti, za ktorú voči nemu
potom bolo vedené aj trestné konanie.

Keďže ani krajský súd sa potom nemohol stotožniť s obranou obžalovaného v tom smere, ako ju
prezentoval v odvolaní, musel toto jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr.
por.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}