{"guid": "2a81e57d-885c-4e61-a454-ddf279d338c1:0f0f627e-8ed5-4a9c-8cb3-11f1d328f9a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4", "spisova_znacka": "4Co/760/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/760/2015 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. septembra 2015, sp. zn. 4Co/760/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4", "identifikacne_cislo": "3112226296", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f0f627e-8ed5-4a9c-8cb3-11f1d328f9a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/760/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112226296.4

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F., s.r.o., so sídlom W., F. XX, G.: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou C. F., s.r.o. so sídlom W., L. 4, proti odporcovi X. republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla
2015, č. k. 15C/217/2012-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu  prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že súdu prvého stupňa  bolo dňa 19.01.2015 doručené dovolanie navrhovateľa proti
potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.11.2014  sp. zn. 17Co/497/2014.
Navrhovateľ bol výzvou súdu zo dňa 26.02.2015 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie
vo výške 40,00 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1
zákona a s prihliadnutím na § 18ca zákona s tým, že dovolacie konanie je konaním samostatným a
dovolanie navrhovateľa smeruje voči potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané po
30.09.2012. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 06.03.2015. Proti výzve podal
navrhovateľ odvolanie, namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť,   a to odôvodnenie v
zmysle § 169 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že podľa Položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody, teda, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby, ale nie
dovolanie ako je tomu pri Položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Dodal, že podal dovolanie a
nie žalobu, pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 39/2007, podľa ktorého za súdne
konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky
nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy. Uviedol, že v Sadzobníku nie je jasne a jednoznačne stanovená
poplatková povinnosť za podanie dovolania pri tomto druhu žalôb. Podotkol, že podľa ustanovenia
§ 18ca zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri
2012, pričom žaloba bola podaná pred týmto dátumom a preto je nutné aplikovať právny stav pred
30.09.2012. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť bez náhrady. V občianskom súdnom konaní sú pojmy
žaloba a návrh na začatie konania pojmami obsahovo zhodnými (§ 79 ods. 1 O.s.p.), preto v uvedenom
prípade nie je rozdiel v tom, či zákonodarca označil predmet poplatkového úkonu slovami  \"zo žaloby\",
tak ako je uvedené v Položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, alebo slovami \"z návrhu na začatie
konania\", tak ako je to napríklad uvedené v Položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. V prípade Položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov je stanovený poplatok za konanie. Na takýto poplatok sa vzťahuje
ustanovenie § 6 ods. 2 zákona, podľa ktorého sa poplatok za dovolanie vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného  v sadzobníku. Na záver súdu o tom, že na dovolanie navrhovateľa sa vzťahuje



poplatková povinnosť, postačuje jazykový výklad bez použitia analógie a svojvoľného rozširovania
okruhu úkonov, ktoré poplatkovej povinnosti podliehajú. To je aj dôvodom, prečo takáto aplikácia zákona
nie je ani v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca poukazoval. V danej veci nebolo
možné aplikovať ani ustanovenie zákona, podľa ktorého    z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30.09.2012  (§ 18ca). V uvedenej veci totiž začalo dovolacie konanie, ktoré je
konaním samostatným až po 30.09.2012, dňa 07.03.2014 podaním dovolania Podaním dovolania tak
vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, ktorá sa stala jeho podaním splatnou (§ 5 ods. 1 písm. a/ a
§ 8 ods. 1). Keďže v Sadzobníku súdnych poplatkov je v prípade Položky 7a ustanovený súdny poplatok
za konanie vo výške 20 eur, v prípade dovolacieho konania sa súdny poplatok za dovolanie vyberá vo
výške 40 eur (§ 6 ods. 2). Nakoľko navrhovateľ  vyrubený súdny poplatok za dovolanie na výzvu súdu
a v určenej lehote nezaplatil, i keď o následkoch jeho nezaplatenia bol riadne poučený, súd dovolacie
konanie zastavil. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6
ods. 1, 2 , § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vychádzajúc zo
znenia pol. č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok,
dôvodil, že spoplatneniu podľa tejto položky podlieha len podanie návrhu na náhradu škody, a nie ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Súdu prvého stupňa vytýkal, že svojvoľne
rozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a navrhovateľ, ktorý podal dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku
za podané dovolanie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2007,
sp. zn. 4 Cdo 39/2007. Mal za to, že v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vychádzajúc z
uvedeného uzavrel, že navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ďalej zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené, v opačnom prípade dochádza
k zásahu zo strany štátu do základného práva účastníka na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy, ale rovnako tak k porušeniu čl. 12 ods. 1 a 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd. Na podporu svojej argumentácie spomenul nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 zo dňa
22. marca 2006. V nadväznosti na uvedené uviedol, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okrem toho v danom prípade bol návrh podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., preto bolo podľa jeho názoru v súvislosti
s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy uvedené konanie bolo
od poplatku vecne oslobodené. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval za zrejmé, že
u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže
existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne
poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené                        v sadzobníku súdnych poplatkov
a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.



Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom do 30.09.2012), od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

Podľa § 7 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku
uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.09.2012.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal na súde prvého stupňa návrh na začatie konania, ktorým
sa voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O tomto návrhu rozhodol súd
prvého stupňa  rozsudkom č. k. 15C/217/2012-61 zo dňa 17.12.2013 tak, že návrh zamietol, a ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/467/2014-95 zo dňa 05.11.2014. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014. Proti predmetnému potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu
podal navrhovateľ dovolanie, ktorým rozsudok krajského súdu napadol v celom rozsahu. V nadväznosti
na uvedené súd prvého stupňa výzvou zo dňa 26.02.2015, doručenou navrhovateľovi dňa 06.03.2015,
vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za dovolanie vo
výške 40 eur /§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov/.  Zároveň ho poučil, že ak nebude
poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Na túto výzvu reagoval navrhovateľ podaním
odvolania.  Nakoľko však súdom prvého stupňa súdom stanovenú poplatkovú povinnosť  navrhovateľ v
určenej lehote nesplnil, napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavil.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
za daných procesných okolností jednoznačne považovať za vecne správne, a to s prihliadnutím na
skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, na základe čoho bol v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou
zákona o súdnych poplatkoch súdom prvého stupňa riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v
lehote             10 dní od doručenia výzvy spolu pri súčasnom poučení o následkoch nezaplatenia poplatku,
avšak napriek uvedenému svoju poplatkovú povinnosť v stanovenej lehote a ani do okamihu vydania
napadnutého rozhodnutia nesplnil. Súdu prvého stupňa pritom nepochybne vzniklo oprávnenie a
zároveň aj povinnosť vyrubiť navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, keďže toto smerovalo
proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom               v prípade jeho nezaplatenia poplatníkom
mu s poukazom na § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch neostávalo iné, než konanie o dovolaní
navrhovateľa zastaviť.



Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ ide o výzvu súdu
prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorú navrhovateľ neúčinne napadol
odvolaním (išlo o výzvu, ktorá nemá charakter rozhodnutia)  odvolací súd túto považuje za výsledok
správneho procesného postupu súdu prvého stupňa. Je totiž nepochybné, že navrhovateľ využil svoje
právo podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej mimoriadny opravný prostriedok v
zákonom stanovenej lehote, s čím zákon o súdnych poplatkoch v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ex
lege spája vznik poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, za ktorého treba s poukazom na § 2
ods. 4 citovaného zákona považovať toho, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť by podľa tohto
ustanovenia nevznikla dovolateľovi výlučne za predpokladu, že by bol oslobodený od platenia súdnych
poplatkov. Zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.10.2012 vypustené § 4 ods. 1 písm. k)
zákona o súdnych poplatkoch, čoho dôsledkom je v tejto súvislosti skutočnosť, že z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne
účinných predpisov (§ 18ca zákona o súdnych poplatkoch a contrario). Na základe uvedeného treba
dospieť jednoznačne k záveru, že navrhovateľovi podaním dovolania dňa 19.01.2015 vznikla poplatková
povinnosť a úlohou súdu prvého stupňa bolo vyrubiť mu výzvou súdny poplatok podľa príslušnej položky
sadzobníka, k čomu aj pristúpil.

Navrhovateľ sa v odvolaní snažil predostrieť argumentáciu, v zmysle ktorej spoplatneniu podľa položky
č. 7a podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd prvého stupňa tak svojvoľne rozšíril
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, ak tento vyrubil aj za podanie dovolania. S uvedeným
názorom odvolací súd nemôže súhlasiť                   a v danej súvislosti poukazuje na znenie samotného
zákona o súdnych poplatkoch, ktorý podanie dovolania (vo veci samej) v § 5 ods. 1 písm. a) priamo spája
so vznikom poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, teda toho, kto dovolanie podal, a to vychádzajúc
z § 6 ods. 2 vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (za konanie na prvom stupni).
Pritom platí, že poplatok za podané dovolanie sa stanovuje podľa sadzobníka platného                   a
účinného v čase podania dovolania a zásada rovnakej sadzby bola zachovaná aj v tomto prípade, keď
v rovnakom čase podaný návrh na začatie konania by bol spoplatnený sumou podľa rovnakej sadzby
ako podané dovolanie navrhovateľa odhliadnuc od toho, že                       za iniciovanie konania na
dovolacom súde sa vyberá poplatok v dvojnásobnej výške.

Ak by sa akceptovala právna úvaha žalobcu o striktnej definícii spoplatneného úkonu v sadzobníku
súdnych poplatkov, založená podľa všetkého na tom, že položka č. 7a neobsahuje doslovnú zmienku
(poznámku) o okolnostiach vyrubenia poplatku v prípade podania dovolania, potom by došlo k
obchádzaniu vyššie citovaných ustanovení a súdny poplatok by nebolo možné vyrubiť za využitie
práva podať mimoriadny opravný prostriedok proti meritórnemu rozhodnutiu v celej rade osobitných
konaní, ktoré nespadajú pod položku č. 1, na ktorú poukázal navrhovateľ. Uvedené by sotva mohlo
byť zámerom zákonodarcu, najmä ak zohľadníme, že súdny poplatok slúži na zabezpečenie úhrady
aspoň časti nákladov objektívne vzniknutých v súvislosti s vedením dovolacieho konania iniciovaného
poplatníkom na Najvyššom súde SR. V poznámke k spomínanej položke sadzobníka zákonodarca
zopakoval skutočnosť, že v odvolacom konaní sa poplatky vyberajú podľa rovnakej sadzby, ako v konaní
pred súdom prvého stupňa, právny základ pre vyrubenie súdneho poplatku                za podanie
dovolania ako všeobecného pravidla však vytvára samotný zákon o súdnych poplatkoch, ktorý následne
prostredníctvom svojej prílohy špecifikuje položky spoplatňujúce jednotlivé úkony vrátane prípadných
odchýlok. S prihliadnutím na uvedené jeho obrana spočívajúca v poukazovaní na neprípustnosť analógie
legis nemôže obstáť.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej bol návrh podaný                              pred
01.10.2012 a konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., kedy bolo od súdneho
poplatku oslobodené, túto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust.              § 18ca
zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V preskúmavanej veci však
dovolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať mimoriadny opravný prostriedok
proti rozsudku odvolacieho súdu, začalo dňa 18.09.2014, a to doručením dovolania súdu prvého stupňa.
V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z. z., preto sa navrhovateľ nemôže odvolávať na vecné
zákonné oslobodenie                od súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne
na prvom stupni.



Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/217/2012", "guid": "32e1ac6b-c3a0-4d12-84ee-555eff9fa42f:eaf9bf75-6f44-446e-872e-cd89e0772735", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}, {"guid": "5c475531-01dd-47d8-b848-b899e1712d9c:22080b03-2783-4a44-9fee-995cfcf2c463", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6812206374.1", "spisova_znacka": "17Co/467/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/467/2014 z 12. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6812206374.1"}], "citovane_v": []}