{"guid": "2a758f3f-751f-4669-8e91-f2c53f0ed65e:b979ef2b-42fa-4b53-b45c-9ad6d61d263a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1", "spisova_znacka": "23Co/220/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/220/2015 z 29. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2015, sp. zn. 23Co/220/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1", "identifikacne_cislo": "2214202960", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jankovičová", "sudca_id": 1565, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jankovicova-1565", "datum_vydania": "2015-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b979ef2b-42fa-4b53-b45c-9ad6d61d263a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/220/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2214202960\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214202960.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov\nsenátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 595,61\nEur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 11C/35/2014 - 42\nzo dňa 18. septembra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa  s a     p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi   s a   n e p r i z n á v a   náhrada trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPrvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa ktorým domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu\nmajetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 595,61 Eur  za nesprávny úradný postup súdu spočívajúci\nv nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných\nprieťahov, a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci. Podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu\nzmluvy o úvere,  súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie\nrozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že exekučný súd nevydal rozhodnutie\nv zákonom stanovenej lehote, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu konať\nnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tvrdil, že mu vznikla majetková škoda v celkovej\nvýške 125 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou\nuskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi\ndoručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatnil\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdil, že samotné konštatovanie porušenia práva na\nsúdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti,\novplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych\nočakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v\nspravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 595,61 eur.\nUviedol aj ďalšie dôvody na podporu žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že pred podaním\nnávrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal\nodporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca do podania tohto žalobného\nnávrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie jeho práva na súdnu\n\nochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného\nsúdu a nahradiť mu nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym\nrozsudkom rozhodol o základe veci a následne, aby uložil povinnosť odporcovi nahradiť mu majetkovú\nškodu a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného\norgánu, ktorým by boli konštatované prieťahy v exekučnom konaní ani sťažnosť na prieťahy, ktorá by\nbola posúdená ako dôvodná. Nepredložil ani v návrhu uvádzané žiadosti o informáciu, ani sťažnosti\na tieto nie sú ani súčasťou exekučného spisu. Navrhovateľ podal u odporcu žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca na uvedenú žiadosť neodpovedal s odôvodnením,\nže navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený.\nOdporca nespochybnil podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto rozhodnutia\nuž uplynula 6 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody. Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zák. ust. § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady\nškody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti\nprieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. ( zákonom\nč. 412/2012 Z.z. ) však  jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné\nvždy ( teda aj pred účinnosťou novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o\nudelenie poverenia ) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym\núradným postupom musí už existovať príslušné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo neprávny úradný\npostup súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať\nsúd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo\nzrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu\nnepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu\nvychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z\nrozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je\nv právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona\na zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu\nzákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej\núpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti\nv súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo\nporušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,\nje kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných\nkritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súd nie je kompetentný\npreskúmavať súdne konanie v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný\nsúd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,\nktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku\nzbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z\nhľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by\npreskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických\nosôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy,\nNajvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený\nsubjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho\nnadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto\nprípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že\nkonštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR. Navrhovateľ\ndo vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu,\nktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v\ntomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípadne\nrozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu\no existencii prieťahov tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v\ndôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Do podania\nnávrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty\n\nod prijatia predmetnej žiadosti odporcom. Na základe uvedeného, nemožno posúdiť návrh navrhovateľa\nako predčasný, ako to tvrdil odporca vo svojom vyjadrení. Podmienky na priznanie nároku na náhradu\nškody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného\nsúdu v danej veci splnená nie je. Navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno ( povinnosť tvrdenia )\no existencii nesprávneho úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť\nsplnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou,\nlebo ak neexistuje v danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou navrhovateľa\nvzniknúť súvislosť s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Navrhovateľ z tohto dôvodu\nneuniesol dôkazné bremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza\ndo úvahy len v tom prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným\nvzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné\nani len konštatovanie porušenia práva, lebo navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného\npostupu. Vzhľadom na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu\nškody, jej rozsah a ani nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ\nnavrhol doplnenie dokazovania spisom odporcu ohľadne jeho žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo odporca nespochybnil doručenie takejto žiadosti\nod navrhovateľa a vyjadril sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený\nnebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by pre účely tohto\nkonania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania potrebného pre\núčely tohto konania. Navrhovateľ navrhol doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku,\nktorý si pre účely tohto konania dal vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie\nnevykonal. Išlo by totiž o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho\nkonania. Nebola totiž splnená ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek\nďalšie dokazovanie o príčinnej súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania\npotrebného pre účely tohto konania, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.  Odporca vzniesol\nnámietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ju vznáša ak došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty\npred dňom 23.04.2009. V danej veci však o takýto prípad nešlo, pretože samotné exekučné konanie sa\nzačalo až dňa 13.12.2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľom u súdneho exekútora.\nPreto sa touto námietkou súd ani nezaoberal. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojom\ntvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od\nktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní,  bol jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. O\ntrovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. pričom úspešnému odporcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko  si trovy nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal,\naby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa\nžalobcu účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Žalobca namietol skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe (a\ns použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ. z., pričom nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti\na založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou\nprávneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného\nprávneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. l zákona č. 514/2003\nZ. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie\nprostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z..\nSúd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nK jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že\núčastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná\ndôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak\nznemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej\nvzniku. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše\nsúd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj\npráva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas\núčastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný\n(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a\ndôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.\n2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát\nodvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná\nveta zák. č. 757/2004 Z. z.).\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nV preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:\n\nŽalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je\nzodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,\npretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej\nlehote. Súčasne sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej\nškody a z titulu nemajetkovej ujmy. Škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu účelne vynaložených\nnákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,\nktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a\nrozhodnutím o nej. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v tomto období na správu pohľadávky\nprostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur,\nna udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 Eur, na administratívne spracovanie\ntextov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním\nurgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním\na kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného\nčl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným\nzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Sumu žalobca vyčíslil\nvýpočtom - alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu\nna základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 Eur\nza mesiac. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca tým, že nesprávnym úradným\npostupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu\ndôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného\nsúdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu\núspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by\nvedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2\nExekučného poriadku, žalobca považoval za nesprávny úradný postup exekučného súdu.\n\nNavrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 13.12.2010 návrh na vykonanie exekúcie\nvoči povinnej osobe na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere č. 205500289. Exekučná vec\nje vedená u súdneho exekútora pod č.k. EX 18406/10. Zo strany súdneho exekútora boli návrh na\nvykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a žiadosť súdneho exekútora o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému súdu dňa 20.01.2011. Na Okresnom súde\nGalanta je vedená pod č.k. 16Er/63/2011. Dňa 06.07.2011 exekučný súd vydal uznesenie, ktorým\nžiadosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatnosť\nrozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. O\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie tak bolo rozhodnuté v lehote 167 dní odo dňa doručenia\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa v exekučnom konaní dňa 12.08.2011. Proti uzneseniu zo strany navrhovateľa ako\n\noprávneného v exekučnom konaní nebolo podané odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n31.08.2011. Uznesenie nebolo zmenené ani zrušené.\n\nPodľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom, za škodu tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 2  zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o\npredbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.\n\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia\nnároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.\n\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.\n\nPodľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia\npráva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nZ citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany\noprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.\nnedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.\n\nÚstavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: Každý má\nprávo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu\nverejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a\nto aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\n\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej\nmoci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,\nktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v\nsúlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí\n15 dní.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie  alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c, d) zákona  č. 233/1995 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať\nexekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená\noprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej\nzápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nZ citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre\nexekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nalebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je\npovinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie\nexekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia\nžiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil. Nie je teda\nmožné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného\nsúdu tým, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15-tich\ndní odo dňa doručenia žiadosti. Správne je tvrdenie žalovaného, že nesprávny úradný postup nespočíva\nv existencii prieťahov v konaní exekučného súdu. Žalobca nepreukázal, že by v konaní exekučného\nsúdu boli príslušným orgánom konštatované prieťahy, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom takýmto orgánom nie je.\n\nAko bolo uvedené vyššie, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené\nsúčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená\nnie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym\núradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu škody, jej\nrozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.\n\nSúd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil\nsprávne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a\nsčasti zmätočné. K námietke interpretácie ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z .z. „inšpirovanej“\nustanovením § 9 ods. 2 cit. zákona v znení zák. č. 412/2012 Z. z. odvolací súd uvádza, že namietanú\nretroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvého stupňa správne\naplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z..\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa     § 219 ods. 1\nO.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n\nPodľa ustanovenia § 224 ods. 1  O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,\npreto mu neboli odvolacím súdom priznané.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/35/2014", "guid": "626039bd-972a-4d5c-9289-711694110075:ce57d4a9-99ca-41fe-b78d-c1091340af2c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "70de2c67-2656-4506-a2c7-0fdc3eff2d7e:551e3bfb-a29d-4728-ac3b-45e5d5af24d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/63/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Er/63/2011 z 17. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/70de2c67-2656-4506-a2c7-0fdc3eff2d7e:551e3bfb-a29d-4728-ac3b-45e5d5af24d5"}], "citovane_v": []}