Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/169/2014 z 8. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. decembra 2014, sp. zn. 11CoP/169/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213212296.2 Krajský súd Bratislava | 11CoP/169/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1213212296.2 | 2014-12-08 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 62 ZoR, § 75 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd668ef6-e12e-4a45-bfc1-3b28b0dfa8f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213212296.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/169/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213212296
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213212296.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti I.
Š. B.. XX.XX.XXXX, O. Š., B.. XX.XX.XXXX H. B. Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom Bodrocká 14, Bratislava,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
Bratislava, deti rodičov: matka - T. P., X. X. XX, X., a otec - I. Š., O. X. P. X, W., zastúpeného JUDr.
Petrom Križanom, advokátom, Koceľova 2, Nitra, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o
úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.02.2014, č.k.
28P/72/2013-99, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o výške bežného a zročného výživného m e n í tak,
že otec je povinný od 23.04.2013 platiť na výživu maloletého O. Š., B.. XX.XX.XXXX sumou XX euro
mesačne, na maloletého I. Š., B.. XX.XX.XXXX sumou XX euro mesačne a na maloletého B. Š.W., B..
XX.XX.XXXX sumou XX euro mesačne, ktoré sumy je povinný uhrádzať k rukám matky maloletých detí,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.

Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.11.2011, č.k.
27P/249/2011-22 v časti výroku o výživnom na maloleté deti.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o trovách konania zrušuje
a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. Š., B.. X.X.XXXX, zo sumy XX eur mesačne na
sumu XX eur mesačne, k maloletému I. Š., B.. X.X.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur
mesačne a k maloletému B. Š., B.. X.X.XXXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne, a
to od 23.4.2013, ktoré uložil otcovi povinnosť uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky,

- zročné výživné za obdobie od 23.4.2013 do 31.1.2014 k maloletému O. vo výške XXX euro, k
maloletému I. vo výške XXX euro a k maloletému B. vo výške XXX euro, spolu vo výške XXX euro uložil
otcovi povinnosť uhradiť do 30.6.2014,

- vo zvyšku návrh matky zamietol,



- styk otca s maloletými upravil na každý druhý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do
nedele do 16,00 hod. a každý kalendárny rok od 1.7. od 10,00 hod do 15.7. do 19,00 hod.,

- vo zvyšku návrh otca zamietol,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/249/2011-22 zo dňa 23.11.2011
v časti výroku o výživnom,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výroky o zvýšení výživného k maloletým deťom právne odôvodnil § 62 ods.2,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods1, §
78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď po vykonanom porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného
tak v pôvodnom ako i terajšom konaní zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov -
od poslednej úpravy uplynuli takmer 3 roky, deti sú v predškolskom veku (O., I.), vzhľadom na ich
vek vznikajú nové výdavky napr. u stomatologickú starostlivosť a napokon došlo aj k rastu životných
nákladov.

Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možností
otca pri konštatovaní, že odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie.
Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.
Uviedol, že otec sa svojej vyživovacej povinnosti nemôže zbaviť poukazovaním na zlé majetkové pomery
a ponechávať bremeno výživy na druhého rodiča. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že možnosti otca
mu dovoľujú, aby prispieval na výživu maloletých sumou určenou v rozhodnutí, zohľadňujúc pritom
otcovu kvalifikáciu, zdravotný stav a celkové možnosti v regiónu, v ktorom otec žije. Otec v konaní
nevedel preukázať, že sa aktívne zaujíma o iné pracovné možnosti, pričom bezpochyby by si lepšie
pracovné uplatnenie vedel nájsť ( minimálne práca v obchodných reťazcoch prináša vyššiu mzdu ako
dosahuje otec). Za nedôveryhodné posúdil aj tvrdenia otca o tom, že z prostriedkov z vyporiadania
BSM uhradil pôžičky poskytnuté mu zamestnávateľom. Mal za zarážajúce, že zamestnávateľ dlhodobo
nezvyšuje otcovi mzdu, ktorá je na úrovni minimálnej mzdy ( XXX euro netto mesačne ) , napriek tomu
otcovi požičiava pomerne vysoké sumy. Zároveň však konštatoval, že od otca nemožno žiadať, aby
dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí, mal za nevyhnutné životnej
úrovni rodičov prispôsobiť aj výdavky detí.

Zročné výživné súd prvého stupňa vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a
naposledy určeným výživným za obdobie od 23.4.2013 do 31.1.2013 (9 mesiacov + alikvótna časť za
mesiac apríl ) a osobitne ju špecifikoval u každého dieťaťa.

Pri otcom požadovanej úprave styku vychádzal z vyjadrení rodičov a priklonil sa k názoru
prezentovaného kolíznym opatrovníkom týkajúcim sa rozsahu styku otca s deťmi. Styk otca s maloletými
upravil počas jedného týždňa v mesiaci, aby tak matka mohla deťom pripraviť program a aby
nedochádzalo k sklamaniu maloletých detí, ktoré by otca v určený čas očakávali. Z rovnakých dôvodov
upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v rozsahu 2 týždňov.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletých detí požadujúc, aby odvolací súd u všetkých troch maloletých detí zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca v období od 23.4.2013 do 31.8.2014 na sumu po XXX euro mesačne a za obdobie od
1.9.2013 do budúcnosti na sumu po XXX euro na každé dieťa. Odvolateľka konštatovala, že konajúci
súd nezohľadnil skutočné náklady na starostlivosť o deti a prihliadal takmer výlučne na príjem otca. V
čase poslednej súdnej úpravy s otcom detí znova žila v spoločnej domácnosti a otec v skutočnosti do
domácnosti prispieval sumou XXX euro mesačne. Náklady na deti tvoria poplatky za stravu a pobyt v
škôlke vo výške takmer XXX euro mesačne, ďalej náklady na bývanie, stravu, hygienu a ošatenie vo
výške cca XXX euro mesačne na dieťa. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa neprihliadol k tomu, že otec
si nehľadá zamestnanie a ani prípadnú brigádu popri ňom. Súd prvého stupňa neprihliadol na to, že
v období od podania návrhu do 1.9.2013 deti chodili do súkromnej škôlky, kde boli náklady vyššie. Do
štátnej materskej školy sa jej podarilo maloleté deti umiestniť až od 1.9.2013. To, že otec má k dispozícii



finančné prostriedky vyplýva i z toho, že v mesiacoch 8,9,10/20123 úplne bez problémov a včas platil
sumu XXX euro mesačne. Pri určovaní splatnosti dlžného výživného súd prvého stupňa stanovil dlhú
dobu bez zohľadnenia, že náklady na maloleté deti musela v tom čase znášať výlučne ona. Súd prvého
stupňa nezohľadnil príjem otca vo výške XX.XXX euro z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ani skutočnosť, že sa na starostlivosti o deti takmer vôbec nepodieľa.

Proti výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec poukazujúc na nesprávny
výpočet zročného výživného, ktoré má predstavovať len sumu XXX euro, a nie sumu XXX euro, ako
vypočítal súd prvého stupňa. Otec namietol i nedostatočnosť určenej lehoty na plnenie , ktorá ho
dostáva do hraničnej životnej situácie.

Otec v písomnom vyjadrení sa k dovolaniu matky uviedol, že jeho pomery sa zhoršili z dôvodu zvýšenia
výživného na maloleté deti v Košiciach, čím došlo na jeho strane k zhoršeniu pomerov. Jeho príjem,
ktorý dosahuje mu naviac neumožňuje platiť vyššie výživné. Otec poukázal na to, že s výškou výživného
určeného v poslednom súdnom rozhodnutí matka súhlasila. Od tohto času nedošlo k takej zmene
pomerov ani na jednej strane , aby súd navrhované zvýšenie výživného akceptoval. Proti rozsudku v
časti určenej výšky výživného sa neodvolal, lebo chcel matke pomôcť a chcel s pomocou rodiny a
priateľov určené výživné platiť. Je pravdou, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného platil matke
reálne na výživu detí viac, nebola to však uvádzaná suma, ale sumy okolo XXX euro, ktoré si požičiaval
a ktoré boli jedným z dôvodov jeho neskorších dlhov.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca vyjadrila svoj nesúhlas. Poukázala na to, že v
uvedených mesiacoch musela až na XXX euro mesačne uhrádzať všetky náklady na deti sama a nikto
sa nezaujímal, kde na to zoberie finančné prostriedky . Tieto si tiež musela požičať. Otec vedel o žiadosti
o zvýšenie výživného, takže si mal finančné prostriedky odkladať. Navyše mal k dispozícii sumu 19.000
euro pri ktorej zdokladoval iba jej výber z účtu.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
matky proti výrokom rozsudku o bežnom výživnom je čiastočne dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že
súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca , avšak výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil ( § 132 O.s.p.) len vo vzťahu k preukázaniu existencie podstatnej zmeny pomerov maloletých
detí, čo do základu odôvodňujúcej úvahu o nutnosti zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.



Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov.
Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene
pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť
do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a
§ 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých
detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na
vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich
skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich
telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v
širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní
o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov
platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť
na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú
celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval vecne
správne v tom, že pri porovnaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí konštatoval nepochybnú
zmenu pomerov ich strane vyplývajúcu už len zo samotného faktu uplynutia doby dvoch rokov od
posledného súdneho rozhodnutia. Na strane maloletých detí sa síce od 1.9.2013 zmenila výška nákladov
na materskú školu ich prechodom do štátnej materskej školy, zároveň však došlo k nárastu ich výdavkov
v iných položkách, ako je napr. stomatológ, oblečenie.



Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní o výške výživného dostatočne nezohľadnil a neprihliadol
i na podstatnú zmenu pomerov na strane oboch rodičov - matka bola v čase poslednej úpravy
zamestnaná s príjmom X.XXX euro s poberaním ďalšieho príspevku na starostlivosť o dieťa, v súčasnosti
pri nezmenenom počte vyživovacích povinností dosahuje príjem cca X.XXX euro netto mesačne, spláca
splátky hypotekárneho úveru na bývanie vo výške XXX euro mesačne a náklady na bývanie vo
výške XXX euro mesačne; otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie technického smeru, v čase
posledného súdneho rozhodnutia dosahoval v pracovnom pomere príjem XXX,XX euro netto mesačne,
v súčasnosti dosahuje príjem cca XXX euro netto mesačne, má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej
L. Š., B.. XX.X.XXXX vo výške XX euro a k maloletej G. Š., B.. XX.X.XXXX vo výške XX eur mesačne,
v rámci vyporiadania BSM mu bola bývalou manželkou v roku 2013 vyplatená suma XX.XXX,XX euro.

Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci nemožno potom súhlasiť s výškou súdom
prvého stupňa určeného výživného, ktorú uložil otcovi maloletých detí s účinnosťou od 23.4.2013
( t.j. od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti matkou ) platiť. Uvedenú sumu odvolací
súd považuje za sumu nezodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca, ktorý ma dosiahnuté
vysokoškolské vzdelanie a ktorý v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie toho, že nie
je v jeho možnostiach a schopnostiach si nájsť iné pracovné miesto, v ktorom by dosahoval príjem
zodpovedajúci jeho vzdelaniu a schopnostiam.

Pokiaľ ide o otcom použité argumenty týkajúce sa jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov
je treba zdôrazniť, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak,
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania
interpretácie a aplikácie § 62, § 75 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32
ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak povinný rodič bez rozumného dôvodu dostatočne nevyužíva
svoje schopnosti a možnosti dané o.i. i dosiahnutým vzdelaním, nie je možné túto skutočnosť pripísať k
ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch tým, že na túto skutočnosť by súd rozhodujúci
o vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadal. V danom prípade otec maloletých detí ( ktorý má
spolu päť vyživovacích povinností ) s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním pracuje u rovnakého
zamestnávateľa podľa jeho vyjadrenia od roku 2008 a minimálne od roku 2011 dosahuje len príjem
vo výške minimálnej mzdy. Uvedený stav nie je možné dlhodobo tolerovať práve vo vzťahu k existencii
vyživovacích povinností otca, ktorý má povinnosť vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu sa na trhu
práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ), z ktorého by bol schopný uspokojiť
nielen svoje potreby , ale i minimálne základné potreby všetkých maloletých detí odkázaných na neho
výživou. Dlhodobá tolerancia takéhoto stavu by v posudzovanom prípade znamenala prenesenie ťarchy
vyživovacej povinnosti maloletých detí výlučne na matku, ktorá vzhľadom na ešte útly vek maloletých
detí prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje nepretržitou osobnou starostlivosťou o
maloleté deti.

V prípade otca naviac došlo k podstatnej zmene v príjmovej oblasti tým, že v roku 2013 mu bola z
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednorazovo vyplatená suma XX.XXX,XX euro,
ktorú je nutné pri určovaní výšky zvýšeného výživného zohľadniť.

Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí, ako i
finančných pomerov na strane otca pri zohľadnení jeho možností a schopností výrok súdu prvého
stupňa o určení výživného, ktoré je otec s účinnosťou od 23.4.2013 povinný uhrádzať maloletým deťom
podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia. Určenú sumu
výživného vo výške po XX euro mesačne považuje pri zohľadnení minimálneho vekového rozdielu
u všetkých troch detí spolu s dávkou rodinných prídavkov za sumu, ktorá je dostačujúca na pokrytie
základných odôvodnených potrieb všetkých troch maloletých detí. V časti nad odvolacím súdom určený
prísudok návrh matky ako nedôvodný zamietol.

Keďže v odvolacom konaní nemal odvolací súd dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie v otázke
zročného výživného ( doplatku výživného za obdobie od 23.4.2013 do rozhodnutia odvolacieho súdu )
pri zohľadnení i obsahu odvolacích námietok otca voči tomuto výroku, rozhodnutie súdu prvého stupňa



v tejto časti a i v závislom výroku o trovách konania podľa § 221 ods.1 písm. f/,h/ O.s.p. zrušil a v tomto
rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

V rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.