{"guid": "2a712b75-4ce7-49f6-9600-caeda456ddbf:e807951c-46dc-4dbd-96c1-8f540829865c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1", "spisova_znacka": "14Co/50/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/50/2012 z 15. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. januára 2013, sp. zn. 14Co/50/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1", "identifikacne_cislo": "8509201431", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2013-01-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-3", "nazov": "§ 797 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "nazov": "§ 806 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-806"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-806"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e807951c-46dc-4dbd-96c1-8f540829865c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509201431
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8509201431.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne: JUDr. W. I., bytom G., G. XXXX/X,
právne zastúpenej JUDr. Ján Jenčom, advokátom, Velické námestie 1178/15, Poprad, proti žalovanej:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, vo veci týkajúcej
sa Regionálneho riaditeľstva Košice, Štúrova 7, 042 49 Košice, o zaplatenie 663,88 eur s prísl. a 17,6 %
úrokov z omeškania ročne zo sumy 8.251,01 eur od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009, o odvolaniach žalobkyne a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/19/2009 - 156 zo 7. 12. 2011, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 663,88 eur so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. 7. 1997 do zaplatenia a tiež
povinnosť zaplatiť 17,6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 8.251,01 eur od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009.

Vo zvyšnej časti rozsudok vo veci samej  z r u š u j e .

Z r u š u j e   rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia   vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 663,88
eur a 17,6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.914,89 eur od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009 a zo sumy 663,88
eur od 1. 7. 1997 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 356,56 eur.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že po predchádzajúcom meritórnom rozhodnutí vo veci podľa rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/19/2009 - 31 zo 17. 6. 2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu Prešov č.k. 14Co/81/2009 - 91 zo dňa 12. 4. 2010 i po procesných uzneseniach o čiastočnom
zastavení konania, vylúčení časti nároku na samostatné konanie, spojení veci na spoločné konanie,
predmetom konania zostalo uplatňovanie nároku na zaplatenie zostatku uplatňovaného poistného
plnenia vo výške 663,88 eur a 17,6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 8.914,89 eur od 1. 6. 1997
do zaplatenia. Takto upresnila žalobný návrh aj samotná žalobkyňa po predchádzajúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou
poistnú zmluvu dňa 29. 6. 1994 č. 248276287/97, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla
pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia. Dňa 3. 8. 1995 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode,
pri ktorej bolo poškodené predmetné motorové vozidlo. Podľa uzavretej poistnej zmluvy a poistných



podmienok, aj pri aplikácii § 806 Obč. zák., vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie poistného plnenia vo
výške 15.550,67 eur. Žalovaná v priebehu konania, po rozhodnutí súdu prvého stupňa zo dňa 17. 6.
2009, plnila žalobkyni dňa 8. 7. 2009 sumu 8.251,01 eur. V konaní medzi účastníkmi zostala spornou
výška preddavku, aký poisťovňa plnila žalobkyni. Z písomných dôkazov vyplynulo, že dňa 7. 9. 1995
bola žalobkyni vyplatená suma 80.000,- Sk, dňa 24. 8. 1995 suma 40.000,- Sk. Na tvrdenie o zaplatení
ďalšieho preddavku vo výške 100.000,- Sk žalovaná nepredložila písomný dôkaz. Žalobkyňa uznala
plnenie preddavku vo výške celkom 200.000,- Sk. Toto tvrdenie žalobkyne uznala v konaní aj žalovaná,
považovala ho za pravdivé. Preto pre účely výšky konečného priznávaného plnenia na istine súd prvého
stupňa ustálil výšku vyplateného preddavku na sumu 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 eur. Do zaplatenia
poistného plnenia, na ktoré má žalobkyňa nárok, tak zostalo doplatiť 663,88 eur, ktoré súd aj žalobkyni
priznal. Pre stanovenie splatnosti poistného plnenia platia pravidlá vyplývajúce z ust. § 797 ods. 3 Obč.
zák. Poistná zmluva, ani zmluvné dojednania medzi účastníkmi ohľadom splatnosti plnenia neustanovujú
nič. V konaní neboli súdu  dané na vedomie súhlasné stanoviská strán, ktorých obsahom by bola ich
dohoda o rozsahu plnenia. Dôkazy o šetrení poistnej udalosti u žalovanej žalovaná nepredložila a ani na
výzvu súdu nebol predložený spis žalovanej týkajúci sa predmetnej poistnej udalosti. Z výsluchu svedka
I. K. (bývalého pracovníka žalovanej poisťovne) i zo samotného vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že sa
spis týkajúci sa šetrenie predmetnej poistnej udalosti u žalovanej stratil. Za takéhoto stavu pre účely
aplikácie ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. súd prvého stupňa vychádzal z dokladov, ktoré súdu predložila
žalobkyňa. Žalobkyňa, resp. jej manžel, už bezprostredne po dopravnej nehode z 3. 8. 1995 nahlásil
žalovanej poistnú udalosť. Dňa 3. 8. 1995 pracovník žalovanej poisťovne Ing. M. realizoval ohliadku
poškodeného motorového vozidla a vyhotovil o tom zápis. Žalobkyňa žalovanej poisťovni predložila
aj faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr týkajúcich sa znášania nákladov na opravu motorového
vozidla. Žalovanej tak predložila doklady o nákladoch v celkovej výške 494.468,50 Sk. Posledná z faktúr
od G. C. č. 018/102 bola splatná a aj uhradená dňa 16. 5. 1997. Uplynutie nasledujúcej 15-dňovej
lehoty je potrebné považovať za dostatočné pre zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, a preto aj
šetrenie u nej treba považovať za skončené. Žalobkyňa v konaní požiadavku na úroky z omeškania
po predchádzajúcej platbe od žalovanej upresnila tak, že žiadala priznať úrok z omeškania od 1. 7.
1997. Od vzniku poistnej udalosti do času, od ktorého žiada žalobkyňa priznať úroky z omeškania, bola
pomerne dlhá doba na to, aby poisťovňa skončila šetrenie a tiež oznámila žalobkyni, z akých dôvodov jej
uplatňovanú sumu za opravu vozidla neuhradí. Žalovaná však takéto oznámenie žalobkyni nedoručila.
Nepožadovala od žalobkyne žiadne ďalšie doklady a tiež nevykonala ďalšie šetrenie potrebné na zistenie
rozsahu jej povinnosti plniť. Žalovaná neprimerane dlho predlžovala čas poistného plnenia žalobkyni. Na
jej urgencie viackrát oznámila, len že poistné plnenie jej vyplatí, ale musí počkať. Za takýchto okolností
súd nemohol pri rozhodovaní o splatnosti poistného plnenia zohľadniť tvrdenia žalovanej, že šetrenie a
potrebných zisteniach o rozsahu jej povinnosti plniť nebolo skončené. Konanie žalovanej, keď meškala
s plnením pre žalobkyňu, posúdil súd ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa
pritom odkázal aj na rozsudok NS ČR č. 25Cdo/4645/2007 a zdôraznil, že poisťovňa v primeranej lehote
neuhradila žalobkyni poistné plnenie, hoci nevykonávala akékoľvek ďalšie šetrenia a preto sa dostala
do omeškania, a preto má žalobkyňa nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2
Obč. zák. v spojení s Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Na rozdiel od výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, v
dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uvádza, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 17,6 % úroky
z omeškania ročne zo sumy 8.251,01 eur od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009 a tiež úrok z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 1. 7. 1997 do zaplatenia. Opakovane v dôvodoch rozhodnutia
súd prvého stupňa poukazuje aj na to, že takto požiadavku týkajúcu sa úrokov z omeškania upresnila
aj žalobkyňa.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 3 O.s.p. i aplikáciou
ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Vychádzajúc z výsledku konania uzavrel, že žalobkyňa mala iba čiastočný
neúspech s podanou žalobou. V prejednávanej veci však rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu. Preto žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania.
Je zastúpená advokátom, ktorý však prisúdené trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku. Preto súd trovy právneho zastúpenia zástupcovi žalobkyni nepriznal. Priznal len
jej náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 356,56 eur
z priznanej sumy.

Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Poukazuje na to, že po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 14Co/71/2009 - 91 zo dňa 22.
4. 2010 ostalo predmetom konania zaplatenie istiny vo výške 663,88 eur so 17,6 % úrokom z omeškania



ročne zo sumy 8.914,89 eur od 1. 6. 1997 do zaplatenia. V tejto časti, ktorá ostala predmetom konania,
súd žalobe vyhovel. Jeho skutkový i právny záver však nie je správny. Žalovaná tvrdila v konaní, že
žalobkyni bolo poskytnuté žalované poistné plnenie vo výške 220.000,- Sk. Táto suma bola vyplatená
žalobkyni v troch častiach, a to 80.000,- Sk, 40.000,- Sk a 100.000,- Sk. K platbám v sume 40.000,- a
80.000,- Sk žalovaná predložila výpisy z účtov v Istrobanke, a.s. zo dňa 24. 8. 1995 a 7. 9. 1995. K sume
100.000,- Sk nepredložila výpis z účtu z dôvodu uplynutia značnej doby odo dňa výplaty uvedenej sumy.
Súdu však predložili výpis z interného informačného systému, kde sú všetky tri platby zaznamenané
ako vyplatené žalobkyni. Žalobkyňa síce tvrdila, že jej bola vyplatená len suma 200.000,- Sk, ale
toto nepreukázala žiadnym dôkazom. Korektnosť údajov vyplývajúcich aj z interného informačného
systému žalovanej je daná vedením účtovníctva podľa zadaných údajov. Za takéhoto stavu sa mal
súd prvého stupňa prikloniť k tvrdeniu žalovanej, pretože žalobkyňa svoje tvrdenie o výške vyplatenej
zálohy žiadnym spôsobom nepreukázala. Neuniesla v tomto spore na túto skutočnosť dôkazné bremeno.
Žalovaná nesúhlasí ani s priznaním úrokov z omeškania. Poukazuje na aplikáciu § 517 ods. 2 a §
797 ods. 3 Obč. zák. Šetrenie poistnej udalosti v predmetnej veci nemohlo byť uskutočnené v lehote
jedného mesiaca od jej vzniku, o čom svedčí i samotná skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala opravu
poškodeného motorového vozidla v priebehu 2 rokov postupne až do roku 1997. Potvrdzujú to aj
čiastočné faktúry, resp. príjmové pokladničné doklady, ktoré žalobkyňa predložila za účelom preukázania
výšky škody, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle. Z uvedeného dôvodu žalovaná splnila
povinnosť uloženú jej v ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. a postupne vyplatila žalobkyni v mesiacoch august
a september 1995 primeraný preddavok vo výške 220.000,- Sk. Žalovaná odkazuje na konštatovanie
odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí, v jeho dôvodoch. Zdôrazňuje, že žalovaná nikdy
netvrdila, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené a túto skutočnosť nepreukázala ani žalobkyňa.
Celý priebeh súdneho sporu potvrdzuje, že medzi oboma stranami nedošlo v priebehu sporu od vzniku
poistnej udalosti k dohode o rozsahu povinnosti žalovanej plniť poistné plnenie. Pre spor účastníkov
týkajúci sa určenia rozsahu poistného plnenia boli v konaní vypracované tri znalecké posudky, z ktorých
každý prijal iný záver. Toto vylučuje možnosť dohody strán na ukončení šetrenia rozsahu povinnosti
žalovanej plniť. Súd prvého stupňa napokon za základ pre svoje rozhodnutie vzal do úvahy len obsah
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý bol vypracovaný ako posledný. Aj pri
tomto posudku však nerešpektoval úplne jeho závery. Žalobkyňa až v roku 2009 na pojednávaní dňa 16.
4. 2009 uznala podľa posudku USI Žilina, že oba zadné blatníky na motorovom vozidle, ktorých oprava
bola účtovaná v predložených faktúrach, neboli pri dopravnej nehode poškodené. Tomu zodpovedajúcej
sume zobrala aj žalobu späť. Toto nasvedčuje aj tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k zhode na
celkovom rozsahu poistného plnenia a tento musel súd určiť až na základe rozsiahleho a kvalifikovaného
dokazovania. Pre tento účel nie je podľa názoru žalovanej podstatnou skutočnosťou to, či sa v istom
časovom období likvidačný spis u žalovanej stratil alebo nie. Toto by malo význam len v prípade, že
by došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, resp. rozsahu povinnosti žalovanej poskytnúť poistné
plnenie žalobkyni a strata spisu by zabránila toto plnenie žalobkyni poskytnúť. Vyplatený preddavok
žalobkyni tvorí značnú časť poistného plnenia, ktoré napokon žalobkyňa mala zaplatené. Žalovaná
strana namieta aj to, že v rámci priznania úrokov z omeškania súd prvého stupňa priznal žalobkyni
duplicitne úroky z omeškania zo sumy 663,88 eur za obdobie od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009. Suma
663,88 eur je doteraz nezaplatenou časťou sumy 8.914,89 eur, ktorú súd prvého stupňa považoval za
poistné plnenie patriace žalobkyni. Ak súd priznáva žalobkyni úrok z omeškania, mal priznať jej úrok z
omeškania zo sumy 8.251,01 eur od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009 a zo sumy 663,88 eur od 1. 7. 1997 do
zaplatenia. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.
Zdôrazňuje, že výrok o náhrade trov konania závisí od rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku, proti výroku o náhrade trov konania, podala odvolanie žalobkyňa. Namieta to, že právny
zástupca realizoval vyčíslenie uplatňovanej náhrady trov konania v zákonom určenej lehote. V posledný
deň 3-dňovej lehoty bola zásielka adresovaná súdu podaná na pošte, čo preukazuje aj priloženým
podacím lístkom. Namieta aj to, že súd nepriznal žalobkyni okrem nákladov právneho zastúpenia, ani
náhradu nákladov súvisiacich so znášanými výdavkami na znalecké posudky. Na tieto zaplatila 27.600,-
Sk, ktorým zodpovedá 916,15 eur. Toto je zrejmé z obsahu spisu, preto mal súd žalobkyni priznať aj tieto
trovy. Navrhuje preto, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania
bolo zmenené a aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 6.212,84
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedla, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.
Nemožno akceptovať obranu žalovanej, že sa jej nezachovali dôkazy o výške poskytnutých preddavkov.



V čase, keď bola žaloba podaná, od poistnej udalosti uplynuli ešte len štyri roky  a žalovaná všetky
dôkazy na použitie v tomto spore mala a mohla mať, keď bola povinná ich aj archivovať v zmysle
Zákona o účtovníctve a o správe daní. Nesúhlasí ani s odvolacími námietkami týkajúcimi sa úrokov z
omeškania. Poukazuje na to, že šetrenie udalosti síce trvalo dlhšie ako jeden mesiac, avšak reálne bolo
ukončené poslednou ohliadkou vozidla v marci 1996. Rozsah škody a teda aj plnenia bol zistený v tejto
lehote, a to tromi ohliadkami poškodeného auta, ktoré žalovaná vykonala a k udalosti bola privolaná
aj polícia. V tom čase žalovaná aj určila časovú hodnotu vozidla. Oprava trvala dlhšie, do 16. 5. 1997,
čo bolo zapríčinené aj tým, že žalobkyňa nemala dostatok vlastných finančných prostriedkov na rozsah
žiadanej opravy a žalovaná jej vyplatila len časť škody ako zálohu, ani nie v jednej polovine skutočnej
škody. Pritom žalovaná vedela, že škoda dosiahne cca 500.000,- Sk. Už takýto postup žalovanej nebol
celkom v súlade s morálkou. Žalobkyňa riadne predložila žalovanej všetky doklady a žalovaná po ich
prehliadnutí tieto akceptovala a pracovníkom poisťovne jej bolo uvedené, že peniaze budú vyplatené.
Žalovaná nemala žiadne pripomienky k rozsahu alebo k výške ceny opravy a do dňa 16. 4. 2012 žiaden
list žalobkyni, že by proti škode niečo namietala, nedoručila, ani jej nikdy neuviedla, že by takéto dačo
žalobkyni adresovala.  Niet dôvodu vychádzať z toho, že by sa museli poisťovňa a poistený na plnení
dohodnúť pred jeho poskytnutím. Jediný postup, ktorý možno od poisťovne očakávať je taký, že po
predložení dokladov o nákladoch na opravu listom oznámi, že výšku opravy akceptuje buď v plnej výške
alebo len do určitej výšky, prípadne aj s odôvodnením a s následným plnením na účet poisteného. Aj
tvrdenie žalovanej o tom, že rozsah škody nebol ustálený, nepovažuje za pravdivé. Aj k poškodeniu
blatníka na poistenom motorovom vozidle došlo, ale neskôr. Ak v súdnom konaní bola pochybnosť, či
tento diel motorového vozidla bol poškodený predmetnou poistnou udalosťou, žalobkyňa upustila v rámci
tohto konania v záujme čo najrýchlejšieho skončenia veci od tejto spornej otázky a v rozsahu škody
za blatník vzala žalobu späť. Netrvala tak na úhrade tejto položky. Predmetný spor hlavne zavinením
zo strany žalovanej už trvá takmer 14 rokov. Zákon určuje pre splatnosť poistného plnenia lehotu 15
dní od skončenia šetrenia. Ani z ustanovení zákona však nemožno vyvodzovať, že šetrenie poistiteľa
by mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých mesiacov, ba dokonca rokov. Odkazuje na ním
predložený rozsudok Najvyššieho súdu ČR. Pripája aj ďalšie rozhodnutia NS SR ako 4Obo/5/2010 alebo
4Cdo/166/2007. Z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že ak žalovaná poisťovňa nesplní svoju
povinnosť vyplatiť plnenie do 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti, dostáva sa do omeškania
s plnením peňažného záväzku. Nemožno vychádzať z toho, že by poistiteľ objektívne skončil šetrenie
za účelom zistenia nároku až v momente, keď základ nároku ustáli právoplatným rozhodnutím súd. V
predmetnej veci poisťovňa po predložení konečného vyúčtovania za opravu v roku 1997 už nerobila
žiadne ďalšie šetrenie smerujúce k ustáleniu výšky plnenia. Nepoprela nárok a argumentovala len tým,
že sa jej stratil spis o likvidácii poistnej udalosti. Až neskôr, s odstupom piatich rokov po začatí súdneho
konania, začala žalovaná spochybňovať jednotlivé položky s účelom zmariť plnenie. Záverom žalobkyňa
uvádza, že je možné akceptovať výhradu týkajúcu sa duplicitného priznania úrokov z omeškania zo sumy
663,88 eur. Aj podľa nej mal súd priznať úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 8.251,01 eur
od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009 a zo sumy 663,88 eur za čas od 1. 7. 1997 do zaplatenia.

Odvolací súd prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Preskúmal napadnuté rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je len čiastočne dôvodné. Odvolaniu
žalobkyne je potrebné vyhovieť.

Z dôvodov odvolania podaného žalovanou vyplýva, že žalovaná zotrváva na námietke použitej už v
odvolaní proti predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17. 6. 2009 týkajúcej sa výšky
poskytnutého preddavku na poistné plnenie. V teraz podanom odvolaní už nie sú obsiahnuté výhrady
proti ustáleniu výšky poistného plnenia, na ktoré žalobkyni vznikol nárok. Žalovaná namieta, že tento
nárok zanikol splnením - zaplatením preddavku inej výšky, než uzavrel súd prvého stupňa. Túto námietku
proti skutkovému záveru treba posudzovať z hľadiska aplikácie ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 132 O.s.p. Odvolací súd je toho názoru, že skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že poisťovňa
zaplatila žalobkyni preddavok vo výške 200.000,- Sk, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého
stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy (zodpovedajúco ust. § 132 O.s.p.) a z nich aj správne
takýto záver vyvodil. Okrem skutočnosti, na ktoré v dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvého stupňa,
treba uviesť aj to, čo vyplýva z obsahu spisu sp. zn. 5C/170/2000 (konanie sa totiž viedlo pôvodne
pod touto spisovou značkou), v ktorom sú viaceré vyjadrenia účastníkov konania, vrátane žalovanej,
ktoré sa práve týkali zisťovania výšky poskytnutého preddavku. Súd prvého stupňa opakovane žalovanú



vyzýval na predloženie dôkazov o realizovanom plnení. Po vyjadreniach na pojednávaní dňa 16. 3.
2004, 26. 10. 2004 o tom, že žalovaná plnila 220.000,- Sk, následne na výzvy súdu na predloženie
dokladu o výške týchto plnení žalovaná strana opakovane odpovedala, že predloží dodatočne doklad o
plnení (napr. č. 97, 109 či 111 - 112 označeného spisu). Následne žalovaná upovedomila súd, že doklad
od ISTROBANKY, a.s. nemôže vzhľadom na odstup času od úhrady zabezpečiť (č.l. 188 označeného
spisu). Na pojednávaní dňa 4. 10. 2006 žalovaná (svojím zástupcom) výslovne uviedla, že už netrvajú na
tom, že žalobkyni bola uhradená suma 220.000,- Sk a uznávajú, že jej bola zaplatená len suma 200.000,-
Sk, a ak jej bolo vyplatené plnenie vo väčšom rozsahu, netýkalo sa tejto poistnej udalosti. Nemožno
súhlasiť so žalovanou, ak tvrdí, že dôkazné bremeno o tom, v akej výške bol zaplatený preddavok, je
na žalobkyni. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré postihuje toho z účastníkov, v
záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola
v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Vychádzať treba z hmotného práva,
ktoré určuje kto musí čo preukázať preto, aby nastal určitý právny účinok, teda kto má dôkazné bremeno.
Ak žalovaná tvrdí, že splnila svoju povinnosť vyplatením preddavku, je odvolací súd toho názoru, že
predovšetkým na nej o tejto skutočnosti bola dôkazná povinnosť. Každopádne však z vyhodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa vyplynul záver o zaplatenom preddavku vo výške 200.000,- Sk. Táto
odvolacia námietka žalovanej preto nie je dôvodnou.

Aj pre rozhodnutie o uplatnených úrokoch z omeškania treba mať na zreteli to, čo pre potreby aplikácie
ust. § 559, § 517 ods. 1, § 797 ods. 3 Obč. zák. vyplynulo z vykonaného dokazovania. Aj tu treba
zdôrazniť aplikáciu § 153 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí č.k. 14Co/71/2009 - 91
z 22. 4. 2010 zdôraznil, že čas, kedy je poistiteľ povinný poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy upravuje
právny predpis, konkrétne ust. § 797 ods. 3 prvá veta Obč. zák. Podľa tohto zákonného ustanovenia
je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré neumožňuje určenie iného času zročnosti
poistného plnenia. Z hľadiska určenia času poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy je tak rozhodujúci
okamih, kedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, ak skutkovo uzavrel, že v konaní z vykonaných
dôkazov nevyplynul presný údaj o tom, kedy poistiteľ skončil vyšetrenie predmetnej poistnej udalosti tak,
aby mal ozrejmené skutočnosti potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Niet pochybnosti
ani o tom, že spis o likvidácii poistnej udalosti sa u žalovanej nezachoval, a to napriek tomu, že už od 2. 8.
1999 sa vedie vo veci aj súdne konanie. Odvolací súd je toho názoru, že bolo a je predovšetkým v záujme
žalovanej poisťovne, aby sa skutočný čas skončenia vyšetrenia potrebného pre určenie rozsahu plnenia
preukázal. Poisťovňa podľa záznamov, ktoré sú obsahom spisu, realizovala ohliadku poškodeného
motorového vozidla prvýkrát 3. 8. 1995 a druhýkrát v opravovni, kde auto bolo, dňa 11. 3. 1996. Aj podľa
vyjadrení žalovanej v tomto súdnom konaní nebol napokon v konaní rozporovaný do základu uplatnený
nárok na poistné plnenie. Záznamy o ohliadkach svedčia o tom, že poistiteľ vykonával šetrenie za účelom
zistenia aj rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie. Nie sú spochybňované ani tvrdenia žalobkyne o tom,
že žalovanej boli predložené doklady o znášaných nákladoch na opravy. Aj svedok p. K., na výpoveď
ktorého súd prvého stupňa poukazuje v dôvodoch svojho rozhodnutia, potvrdil stratu spisu o likvidácii
poistnej udalosti. Ak sa tento spis u poistiteľa nezachoval, z hľadiska záverov o skutočnom dátume
skončenia potrebného šetrenia nemôže byť táto skutočnosť na ujmu poisteného. Ak právny základ práva
žalobkyne na poistné plnenie nebol sporný, nemožno súdne konanie hodnotiť ako pokračovanie šetrenia
poistiteľa vykonané poistiteľom za účelom zistenia vzniku príčin a rozsahu poistného plnenia. Je vždy
vecou poistiteľa, akým spôsobom potrebné vyšetrovanie vykoná a k akým záverom po jeho skončení
dospeje. Poistiteľ v súdnom konaní netvrdil, ani nepreukázal to, že by po uvedených ohliadkach i po
uvedených doručeniach dokladov o znášaní nákladov na opravu žalobkyni oznámil výsledok šetrenia i
dôvod, pre ktorý jej poistné plnenie nevyplatil. Ak všeobecne záväzný právny predpis neurčuje pevnú
lehotu, v ktorej je povinný poistiteľ skončiť vyšetrenie, treba mať na zreteli vždy konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré môžu mať vplyv na dĺžku času potrebného na šetrenie rozsahu plnenia. Ani poukazy
žalovanej poisťovne  o tom, že znalecké posudky v súdnom konaní svedčili o rôznych záveroch, nie sú
takou skutočnosťou, ktorá by bránila poisťovni skončiť šetrenie a oznámiť poistenému výsledok tohto
šetrenia. V tejto súvislosti aj odvolací súd je toho názoru, že je aj pre predmetnú vec aplikovateľný názor,
ktorý vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/4645/2007, podľa ktorého nemožno z ust. § 797 ods.
3Obč. zák. vyvodiť záver, že šetrenie poistiteľa by malo a mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľko
mesiacov, či dokonca rokov a nepripadá do úvahy, že by po čas, po ktorý prebieha civilné súdne konanie,



neplynula lehota na plnenie určené v § 797 ods. 3 Obč. zák. K podobnému záveru dospelo aj súdne
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/166/2007.

Ak v predmetnej veci v poistných podmienkach, ani v poistnej zmluve nebol upravený čas splatnosti
poistného plnenia inak, ako je to uvedené v § 797 ods.3 Obč. zák., je odvolací súd toho názoru, že
skutkovo súd prvého stupňa správne uzavrel, ak priznal žalobkyni úroky z omeškania od 1. 7. 1997.
V konaní žalovaná poisťovňa neprodukovala také skutočnosti, ktoré by v závislosti na konkrétnych
okolnostiach prípadu odôvodňovali záver o inej potrebnej dĺžke vyšetrenia skutočností potrebných pre
rozsah poistného plnenia. K poistnej udalosti došlo 3. 8. 1995 a ohliadky boli realizované 3. 8. 1995
a 11. 3. 1996. Po preukázaní nákladov na opravu nebol dôvod, aby poisťovňa do polovice roku 1997
neskončila šetrenie potrebné pre rozsah poistného plnenia.

Tento dátum, od ktorého sa priznali úroky z omeškania, bol ustálený a odvolací súd mal tento dátum na
zreteli aj v nadväznosti na to, čo predchádzalo predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, najmä
v tých častiach, keď bolo o časti žalobného návrhu už aj právoplatne rozhodnuté, či už čiastočným
zastavením konania alebo zamietnutím podanej žaloby. To isté treba mať na zreteli aj vo vzťahu k výške
uplatnených úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne, ktoré napokon ani odvolateľ nespochybňuje.

Dôvodnou však bola odvolacia námietka odvolateľa týkajúca sa duplicitného priznania úrokov z
omeškania zo sumy 663,88 eur. Táto suma bola každopádne súčasťou aj sumy 8.914,89 eur, z ktorej
boli priznané úroky z omeškania 1. 7. 1997. Časť nároku vo výške 8.251,01 eur bola uspokojená a preto
úroky z omeškania zo sumy 8.251,01 eur možno priznať len od 1. 7. 1997 do 8. 7. 2009 a zo sumy 663,88
eur od 1. 7. 1997 do zaplatenia. Ak súd prvého stupňa rozhodol o väčšom rozsahu úrokov z omeškania,
a teda duplicitne zo sumy 663,88 eur (uvedenej v rozsudku samostatne ale súčasne aj v sume 8.914,89
eur) je odvolací súd toho názoru, že išiel nad rámec žalobného návrhu ako bol pred rozhodnutím súdu
prvého stupňa upresnený samotnou žalobkyňou.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho časti, ktorou bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 663,88 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1. 7.
1997 do zaplatenia a tiež povinnosť zaplatiť 17,6 % úroky z omeškania ročne zo sumy 8.251,01 eur od
1. 7. 1997 do 8. 7. 2009, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšnej časti, keď súd prekročil rámec
žalobného návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 221 písm. e) O.s.p. zrušil.

Aj v súvislosti s odvolaním podaným žalobkyňou je potrebné zdôrazniť vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvého stupňa uplatnené odvolacie dôvody. Žalobkyňa založila svoje námietky na tom, že v lehote
uvedenej v § 151 ods. 1 O.s.p. boli vyčíslené uplatňované trovy právneho zastúpenia.

Podľa zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 7. 12. 2011 bol vyhlásený rozsudok o
prisúdení uplatnených nárokov žalobkyni, vrátane výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni trovy
konania, aké budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Žalobkyňa dňa 12. 12. 2011 podala na poštovú prepravu zásielku obsahujúcu vyčíslenie aj trov právneho
zastúpenia. Dňa 7. 12. 2011 bola streda. Tretí, posledný pracovný deň, aký má na mysli ust. § 151 ods.
1 O.s.p., pripadol na deň 12. 12. 2011. Z týchto dôvodov boli aj v lehote, aké má na mysli ust. § 151
ods. 1 O.s.p., vyčíslené trovy právneho zastúpenia.

Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je však relevantnou aj ďalšia zásadná vec. Podľa § 148 ods.
1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu (§ 151 ods. 6 O.s.p.). Štát je aj účastníkom konania v tej
časti, ktorá sa týka plnenia z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd (§ 91 ods. 4 O.s.p. v znení
novely realizovanej zák. č. 495/2009 Z.z).

Pozornosti súdu prvého stupňa uniklo to, že z obsahu spisu (vrátane pôvodného spisu 5C/170/00)
vyplývajú viaceré výdavky, ktoré znášal štát, či už na znalečnom Ing. G., Ing. X., na znalečnom Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline, ale aj na svedočnom. O náhrade trov štátu súd nerozhodol.

Prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu o nárokoch štátu na náhradu trov a prípadne aj zmeňujúce
rozhodnutie o prisúdení nárokov na trovách konania účastníkovi konania, ktoré by súviseli aj s takými



položkami, na ktoré neprihliadal súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, by znamenalo
porušenie dvojinštančnosti civilného súdneho konania.

Z týchto dôvodov, majúc na zreteli aj dôvodnosť uplatnenej námietky žalobkyne poukazujúcej na
splnenie povinnosti vyčíslenia trov konania v zákonnej lehote, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania medzi účastníkmi zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou súdu prvého stupňa, okrem otázok týkajúcich sa náhrady trov konania medzi účastníkmi,
bude venovať sa aj skutočnostiam týkajúcim sa náhrady trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/19/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}