{"guid": "2a688ed7-8cfc-440f-9bc5-afdcaab70eb2:013471e2-469f-4e7c-99ce-c6b0ccf0ca79", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1", "spisova_znacka": "23CoP/111/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/111/2013 z 16. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. februára 2014, sp. zn. 23CoP/111/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1", "identifikacne_cislo": "1713202582", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2014-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/013471e2-469f-4e7c-99ce-c6b0ccf0ca79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/111/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713202582
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1713202582.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety
Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. B., nar. XX.XX.XXXX, a H.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny v Nových Zámkoch, deti rodičov: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXX/X a H. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom G. F., X. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživných, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 23. septembra 2013, č. k. 13P/88/2013-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok z
12.10.2009 č. k. 28P/84/2008 v časti o výživnom na maloleté deti tak, že výživné u oboch maloletých
detí zvýšil zo 66 eur na 110 eur mesačne na každé z nich od 1.1.2013 naďalej. Zročné výživné na
maloletú H. od 1.1.2013 do 23.9.2013 vo výške 396 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach
po 15 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.
Zročné výživné na maloletého H. za rovnaké obdobie, od 1.1.2013 do 23.9.2013, vo výške 396 eur povolil
otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti
rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a ustanoveniami hmotnoprávneho predpisu zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 78 ods. 1 prvá veta,
§ 75 ods. 1 prvá veta a § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine. Vychádzal z príjmu otca, ktorý sa zvýšil
od ostatnej úpravy z 211,28 eur na 304,79 eur a v roku 2013 na 299,53 eur. Z daňového priznania
za rok 2012 mal preukázaným príjem otca 300 eur mesačne. Z daňového priznania spoločnosti L., s.
r. o. mal preukázaným, že v roku 2012 mala stratu 7 352,98 eur. Zo správy U. J., a. s. vyplynulo, že
28.2.2013 bola so spoločnosťou L., s. r. o. vypovedaná zmluva o sprostredkovaní bez uvedenia dôvodu.
Z listinných dôkazov Y. Y. vyplynulo, že spoločnosti L., s. r. o. boli vyplatené provízie vo výške 13 461,14
eur a stornované poplatky vo výške 9 340,97 eur. Z výkazov o nákladoch a výnosoch spoločnosti L.,
s. r. o. za jednotlivé mesiace roku 2011 vyplynulo, že uvedená spoločnosť je stratová. Z vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživných je dôvodným,
avšak vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca mu vyhovel len čiastočne a zvýšil výživné zo 66
eur na 110 eur mesačne od 1.1.2013. Poukázal na skutočnosť, že odôvodnené potreby maloletých budú
neustále rásť, preto otec si musí nájsť zamestnanie, aby aspoň sčasti mohol pokryť odôvodnené potreby
maloletých detí. Dlh zročného výživného od 1.1.2013 do 23.9.2013 vzniknutý vo výške 396 eur povolil



otcovi zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku
pod stratou výhody splátok z dôvodu, aby nebola ohrozená výživa otca maloletých. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil vo veci skutkový stav, nakoľko matka maloletých detí len všeobecne vyčíslila náklady
na maloleté deti, ktoré listinne nepreukázala. Najmä mesačné náklady na stravu, ošatenie a náklady
súvisiace so školskou dochádzkou nie sú relevantné, pretože ošatenie a potreby do školy im na 90
% hradí on a ich krstná matka, čo aj listinne preukázal. Poukázal tiež na to, že v priebehu každého
kalendárneho roka tretinu roka, približne 120 dní, deti trávia u neho a u ich starej matky. Náklady na
bývanie navrhovateľky sa znížili, nakoľko jej nezabezpečená dcéra od 1.9.2013 už s ňou nebýva v
spoločnej domácnosti, nakoľko odišla pracovať do Dánska. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne
vychádzal zo skutočnosti, ktoré súdu predložil 20.5.2013 a z výšky jeho vtedajších príjmov. Uvedené
skutočnosti už na poslednom pojednávaní a v čase vydania rozsudku nezodpovedali. Poukázal na to,
že čiastka zvýšeného výživného by aj tak dosahovala 73 % hodnoty jeho pôvodného čistého príjmu, čo
vysoko prekračuje minimálnu vyživovaciu povinnosť podľa zákona č. 601/2003 Z. z. Uviedol, že pracovný
pomer ukončil k 1.8.2013, je nezamestnaným bez akýchkoľvek príjmov. Uviedol, že nemá možnosť vo
svojom veku si nájsť lepšie platenú prácu a najmä na Orave, kde teraz žije, je 21 % nezamestnanosť.
Vzhľadom na uvedené, navrhol návrh matky na zvýšenie výživných zamietnuť a ponechať pôvodnú
výšku výživných vo výške 66 eur mesačne na každé z maloletých detí.

Matka maloletých vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej
správnosti. Uviedla, že náklady na stravu vyrátala z priemeru 4 eurá na deň, potrebné na raňajky,
desiatu, obed a večeru, čo je minimum. Reálne náklady na stravu sú nepochybne vyššie. Potvrdila, že
otec kupuje na sviatky, či Vianoce maloletým oblečenie, ktoré maloletým chýba. Poprela zakupovanie
školských potrieb otcom maloletým deťom, ktoré im kupuje ona sama a tiež za nákupné poukážky, ktoré
získajú počas roka za rôzne olympiády maloleté deti a za ktoré im môže kúpiť školské tašky a iné potreby
do školy. Maloletí cestujú do školy autobusom a v septembri majú vždy zvýšené  náklady na rôzne
pracovné zošity, triedny fond, poplatok ZRPŠ, poplatky za rôzne súťaže ako je Klokan expert, nejaké
exkurzie a podobne. Uviedla, že maloleté väčšinu času trávia u starej matky a sestier otca, ktorý má
iné záujmy a ktorý nedodržuje súdne rozhodnutie. Poukázala na to, že nájomné treba platiť i keď sú
maloletí na prázdninách, náklady na bývanie sa jej nezmenili, nakoľko jej dcéra od 1.9.2013 odišla do
Dánska študovať na vysokú školu, preto ona aj cez víkend si privyrába, nakoľko jej mesačné nájomné
je v prepočte 470 eur plus strava a nákup školských učebníc. Uviedla, že financie otca maloletých
spravuje a aj spravovala počas spoločného života jej a otca maloletých jeho sestra H. B.. Podľa jej
názoru, otec disponuje minimálne s 200 000 eurami, z ktorých by mohol platiť maloletým deťom 300
eur mesačne výživné. Otec maloletých v rokoch 1998 - 2008 pracoval na vedúcich pozíciách, ako napr.
vedúci bytového hospodárstva v G., finančný riaditeľ vo firme A. A., ako aj obchodoval vo svojej vlastnej
firme L., keď obchod s dovozom a predajom výrobkov z Poľska prekvital. Predal dva prerobené byty v
Y., 2 záhrady, 3 garáže v Y., tiež predal akcie v Dusle Šaľa, a. s.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu otca maloletých sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací
súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania sú zvýšenie výživných na maloletých.

Matka maloletých detí návrhom, doručeným súdu 31.12.2012, žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na
každé z maloletých detí zo 66 eur na 200 eur mesačne. Uviedla, že prišlo k podstatnej zmene pomerov,



nakoľko vzrástli odôvodnené potreby maloletých detí. Otec maloletých detí so zvýšením výživných
nesúhlasil, nakoľko zo svojho príjmu 310 eur mesačne nie je schopný platiť ani výživné doposiaľ určené.
Kolízny opatrovník navrhol na obe maloleté deti výživné zvýšiť na 130 eur mesačne vzhľadom k uplynutiu
času od predchádzajúcej úpravy v roku 2008.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie  vyživovacej  povinnosti  rodičov  k  deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá  trvá do  času, kým  deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú  na výživu  svojich detí  podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní  schopností,  možností  a  majetkových  pomerov  povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.



Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona
o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v
súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,
poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú.
Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že strava na maloleté deti
mesačne predstavuje 120 eur, ošatenie 10 eur, hygienické potreby 10 eur a náklady súvisiace so
školskou dochádzkou 10 eur, spolu 150 eur. Na domácnosť matka platí cca 400 eur mesačne, nájomné
platí 70 eur mesačne, elektrinu, vodu a plyn vo výške 365 eur. Na maloletého H. platí mesačne ešte
20,20 stravu, maloletá H. sa stravuje doma. Okrem toho platí poplatky za pracovné zošity, divadelné
predstavenie a ZRPŠ, triedny fond a podobne. Z výpovede otca vyplynulo, že jeho príjem je 310 eur,
je majiteľom spoločnosti L., s. r. o., v ktorej je zároveň i zamestnancom a podnikal s veľkoobchodným
predajom cukroviniek hlavne z Poľska. Po viacerých aférach v médiách s poľskými výrobkami, dopyt
po nich sa úplne prepadol, preto musel v roku 2011 činnosť úplne utlmiť a v polovici roka 2012 úplne
ukončil uvedenú činnosť. Je finančným agentom spoločnosti Y. Y. J., a. s., ale pre nedostatok pravidelne
platiacich klientov k 12.3.2013 ukončil činnosť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Pezinok z 2.9.2009 sp. zn. 28 P/84/2008, v zmysle
ktorého výživné na maloletých bolo s účinnosťou od 1.7.2008 určené vo výške 66 eur mesačne. V
čase predchádzajúcej úpravy mala matka hrubý mesačný príjem 331,94 eur a otec bol nezamestnaný
a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 211,28 eur.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti-
od 1.7.2008 do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 1.1.2013, uplynulo päť a pol roka,
z ktorej skutočnosti vyplýva, že zvýšenie výživných odôvodňuje už samotný vývoj životných nákladov
vzhľadom k uplynutiu času od predchádzajúcej úpravy výživných (§ 78 ods. 3).

Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 1.7.2008) sa zvýšil mesačný príjem z 331,94 eur na
539,26 eur, o 207,32 eur. Otec maloletých bol v čase predchádzajúcej úpravy evidovaný nezamestnaný
a poberal sociálnu dávku v nezamestnanosti vo výške 211,28 eur, ktorý príjem sa mu zvýšil na 305 eur
o 94 eur.

Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti,
možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil zvýšením o 207 eur a otcovi sa preukázateľne
rovnako zmenil zvýšením o 94 eur. Z uvedeného vyplýva, že výživné na každé z maloletých detí je možné
zvýšiť o 44 eur vzhľadom k ich odôvodneným potrebám, ktoré za päť a pol roka nepochybne vzrástli,
vzhľadom minimálne na vývoj životných nákladov a vzhľadom na zvýšenie príjmu výživou povinného
otca o 94 eur, z ktorých jedna polovica je 47 eur, ktoré zvýšenie príjmu dovoľuje výživné zvýšiť o 44 eur
mesačne na každé z maloletých detí. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa,



že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je zvýšené výživné na obe maloleté platiť,
nakoľko nepreukázal objektívnu nemožnosť platiť zvýšené výživné. Pokiaľ súd prvého stupňa výživné na
každé z oboch maloletých detí zvýšil zo 66 eur mesačne na 110 eur mesačne od 1.1.2013, od podania
návrhu, postupoval správne.

Správne určil súd prvého stupňa aj dlh zročného výživného od 1.1.2013 do 23.9.2013, vzniknutý platením
výživného otcom podľa predchádzajúcej úpravy, vo výške 396 eur na každé z maloletých detí (9
mesiacov x 44 eur rozdiel), ktorý v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach po
15 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok z dôvodu, aby nebola ohrozená výživa otca maloletých vzhľadom k výške jeho preukázaného
príjmu (nie predpokladaného).

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu, keďže v danej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej
správnosti. O trovách odvolacieho konania vyslovil v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1
písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/88/2013", "guid": "b37634df-c3e7-4080-95e4-0d5ae3e1cdcf:814552a7-713d-427e-a3c1-0d4576db5d23", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}