Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/12/2012 z 23. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. augusta 2012, sp. zn. 2Sp/12/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200536.1 Krajský súd Prešov | 2Sp/12/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200536.1 | 2012-08-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d70f6067-fd74-4951-8b0c-8a02b5208c6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200536.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sp/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200536 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, P.O.BOX 69, 080 01 Prešov, za účasti Mgr. F. T., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom I. XXX/ X, XXX XX A., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení X. F. predseda združenia, X. XX, XXX XX . B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 11. mája 2012 číslo V 2034/2012- V takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. mája 2012 pod číslom V 2034/2012-V. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. Z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu Mgr. F. T., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX A., ako záložcu zastúpenej združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporkyňa zamietla. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 18. apríla 2012 sa týkala záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. A.. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že dňa 15. marca 2012 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. A.. Odporkyňa preskúmala v súlade s ustanovením § 31 Katastrálneho zákona zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať na povolenie vkladu. Odporkyňa ďalej citovala ustanovenia § 31 ods. 1,4, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka. Preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh odporkyňa zistila, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec Pro Help - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov. Odporkyňa dospela k záveru, že neboli splnené podmienky na zápis vkladu, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Správny orgán považuje dohodu o splnomocnení za neplatnú, pretože neobsahovala bližšie označenie nehnuteľnosti ( druh pozemku a výmeru pozemku ), ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné ( § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona ). vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení. Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 8. júna 2012, doručený Správe katastra Prešov 19. júna 2012. V odvolaní poukázal na to, že dňa 27. marca 2012 bola uzatvorená Zmluvy o zriadení záložného práva č. 76/2012 - RAč medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou Mgr. F. T. zastúpenou združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení zo dňa 18. augusta 2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve. Dňa 18. paríla 2012 bol správe katastra doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp. zn. V 2034/2012-V o povolení vkladu záložného práva a dňa 11. mája 2012 Správa katastra vydala rozhodnutie pod č. vkladu V 2034/2012-V o zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej citoval príslušné ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj v katastrálnom konaní. Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). Navrhovateľ sa domnieva, že predmetné rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov" čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádzame, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Navrhovateľ sa rovnako sa nestotožnil s právnym názorom Správy katastra Prešov, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26. júla 2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva .... zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti, a nie o výkon záložného práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde SR, a to s ohľadom na rozhodnutie veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej treba uviesť, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad. O tomto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia ( ktorý správa katastra iba parafrázovala, a to naviac v rozporne s jeho obsahom). Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu podpísala osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa. Odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaná práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Katastrálny zákon neobsahuje s výnimkou § 42 ods. 3 žiadne ustanovenie, ktorí by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona síce obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastupovanie vo vkladovom konaní. Podľa navrhovateľa predmet plnej moci nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, ale plnomocenstvo bolo potrebné posudzovať podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo išlo o špeciálnu plnú moc. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Podľa navrhovateľa Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Odporkyňa doručila predkladaciu správu krajskému súdu spolu so spisovým materiálom a navrhla, aby súd v danej veci potvrdil jej rozhodnutie. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. augusta 2012, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 17. augusta 2012 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporkyňa sa ospravedlnila listom zo dňa 06.júla 2012 a žiadala, aby súd pojednával bez jej prítomnosti. S poukazom na to, že predvolanie na pojednávanie prevzalo dňa 30. júla 2012 občianske združenie ProHelp, do otvorenia pojednávania sa z neúčasti na pojednávania neospravedlnilo, konal súd bez jeho prítomnosti, ako aj v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne. Zúčastnená osoba Mgr. F. T. uviedla, že ona splnomocnenie občianskemu združeniu nedala v tom zmysle, aby ju zastupovalo vo veci založenia nehnuteľností v jej vlastníctve do budúcna. Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu a z výpovede zúčastnenej osoby. Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul zúčastnenú osobu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 2. marca 2012, doručený správe katastra 18. apríla 2012 pod č. V 2034/2012-V podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 76/2012 - RAč zo dňa 27. apríla 2012 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 76/2012 - RAč zo dňa 27. apríla 2012 uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a záložcom Mgr. F. T., nar.XX. T. XXXX , v zastúpení na základe Dohody splnomocnení občianskym združením ProHelp, so sídlom Bratislava. Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 18. augusta 2011, ktorou splnomocniteľ Mgr. F. T., A., splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO: 4218139, v zastúpení X. F. - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto Dohode vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. č. zmluvy 806300623 a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. A. na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .) Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník P. X. splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluve o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... . Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú bližšie špecifikované .... „. Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti. Súd sa preto stotožňuje so záverom odporkyne, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný. Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporkyne, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých. Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače. Ak teda odporkyňa konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správa katastra v tomto prípade zistila presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzala nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočností všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutie, ako aj sám navrhovateľ uviedol, určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správa katastra aj keď nebola v tejto veci viazaná len Správnym poriadkom ale hlavne Katastrálnym zákonom zistila a vychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti. S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený, resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd, ani správa katastra podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka Mgr. F. T., resp. zo samotnej dohody už vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ. Správa katastra na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jej povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. 76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36 ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej správy je povinná a oprávnená skúmať. S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval súd rozhodnutie odporkyne za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne vydané dňa 11. mája 2012 pod č. k. V 2034/2012-V ako vecne správne a zákonné potvrdil. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. 8 Sžo 17/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXX XXX XXXX podľa § 2 ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch...v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov položka 10b do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.