{"guid": "2a671a5b-2ffe-4e6f-b4fc-26e7d97a421c:f842f6da-4ef2-4379-9da9-41608a7474fb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1", "spisova_znacka": "9CoP/69/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/69/2014 z 20. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 20. augusta 2014, sp. zn. 9CoP/69/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1", "identifikacne_cislo": "5111239368", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f842f6da-4ef2-4379-9da9-41608a7474fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111239368
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111239368.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti X., J., nar. XX. X. XXXX, K.,
nar. XX. X. XXXX a A., nar. X. XX. XXXX, všetky bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., O. XXXX/
X, zastúpenej JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom v G., B. XX a otca Ing. X. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. W. - O. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val 11, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca
na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 9P/164/2011-720
zo dňa 9. 5. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého J. zo
sumy 66,39 eur na sumu 120,- eur od 1. 12. 2011 a na sumu 130,- eur od 1. 9. 2013, na maloletú K. zo
sumy 49,79 eur na sumu 90,- eur od 1. 12. 2011 a od 1. 9. 2013 na sumu 100,- eur, na maloletého A.
zo sumy 38,84 eur na sumu 70,- eur od 1. 12. 2011 a od 1. 9. 2013 na sumu 80,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky u
maloletého J. po 50,- eur, u maloletej K. po 45,- eur a u maloletého A. po 40,- eur mesačne, splatné spolu
s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline 25C/148/2008-93 zo dňa 1. 6. 2009) došlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného pre maloleté deti. K zmene
pomerov došlo jednak na strane maloletých detí v dôsledku ich fyzického a psychického vyspievania,
s čím nepochybne vzrástli náklady na uspokojenie ich životných potrieb, ako i na strane otca, u
ktorého poklesol jeho deklarovaný príjem z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. V súčasnosti poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 100,- eur a iný príjem podľa vlastného vyjadrenia nemá. Na
strane matky k zmene pomerov od poslednej úpravy podľa názoru súdu nedošlo. Poukázal na celkom
zrejmý nepomer medzi deklarovanými príjmami a výdavkami otca, nakoľko jeho príjmy pozostávajúce z
nemocenských dávok v súčasnosti z priznaného invalidného dôchodku nemôžu postačovať na pokrytie
štandardných výdavkov štvorčlennej rodiny. Otec vlastní dvojgaráž, absolvuje pravidelné zahraničné
dovolenky, pričom by sa mohol presťahovať aj do menšieho domu alebo bytu a zo získaných peňazí by
si riadne a zodpovedne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu otec maloletých detí. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd, i keď vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, nesprávne
vec právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. K pochybeniu zo strany
súdu došlo podľa názoru otca i v procesnom postupe, keď vylúčil na samostatné konanie návrh na
zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti dôvodiac tým, že určenie vyživovacej povinnosti má



prednosť pred rozhodnutím o tom, komu a akým spôsobom budú deti zverené do osobnej starostlivosti.
Povinnosťou súdu podľa jeho názoru je rozhodnúť komplexne o všetkých právach a povinnostiach
rodičov k maloletým deťom, lebo len vtedy možno hovoriť o zachovaní práva účastníkov na spravodlivý
proces. Prvostupňový súd na jednej strane poukazuje na to, že na strane otca došlo k zmene v
pomeroch v dôsledku poklesu jeho príjmu a k priznaniu čiastočného invalidného dôchodku, ale tieto
skutočnosti pri rozhodovaní nezohľadnil a žiadnym spôsobom ich ani v dôvodoch svojho rozhodnutia
nevyhodnotil. Taktiež podrobne hodnotí majetkové pomery na strane účastníkov konania, ale tieto
neporovnal s pomermi, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Pred úrazom nohy a
zhoršeným zdravotným stavom mal príjem z podnikateľskej činnosti obchodného charakteru, pričom
z dôvodu výpovede z nájmu bola jeho prevádzka zrušená a vzhľadom na jeho súčasný zdravotný
stav nemožno od neho vyžadovať, aby bol schopný a spôsobilý zabezpečiť chod novej prevádzky, čo
vyžaduje nový priestor, náklady súvisiace s jeho zriadením, fyzickú kondíciu, presťahovanie starého
tovaru a zariadenia, nákup nového tovaru.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Prvostupňový súd podľa jej názoru zohľadnil pri rozhodovaní všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom z
vykonaného dokazovania vyplynul zjavný nepomer medzi príjmami a výdavkami na strane otca. Pokiaľ
si i otec založil novú rodinu, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, i s touto skutočnosťou
sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom vyporiadal, keď poukázal na zodpovednosť otca, ktorý
vzhľadom na vek, vzdelanie, životné skúsenosti, musel mať na zreteli, že už má tri zákonné vyživovacie
povinnosti. Otec na jednej strane tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov, na druhej strane
chce deti zveriť do striedavej starostlivosti, pričom za takéhoto stavu potom nie je zrejmé, z akých
prostriedkov chce zabezpečovať ich potreby v čase výkonu osobnej starostlivosti, a preto aj v tomto
smere prvostupňový súd postupoval správne, keď konanie o takomto návrhu vylúčil na samostatné
konanie.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h/, f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k
takej zmene pomerov, kedy pôvodne určené výživné už nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K
zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí) v dôsledku
jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod.,
ale i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia
jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod.. Vždy sa musí ale jednať o
zmenu trvalého charakteru, pričom súd rozhodujúci o novej (zmenenej) vyživovacej povinnosti už nie
je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o
neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia, ale naopak je povinný vždy porovnať pomery, ktoré
tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi na strane účastníkov konania, ktoré sú tu
v čase novej úpravy a tieto zákonným spôsobom vyhodnotiť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z jeho
rozhodnutia preto musí byť vždy zrejmé nielen to, k akej zmene v pomeroch medzi účastníkmi došlo,
ale i aký význam mala táto zmena pre rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je potom
potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že prvostupňový súd na jednej strane podrobne rozoberá v
dôvodoch svojho rozhodnutia majetkové pomery na strane otca, pokiaľ ide o jeho hnuteľný a nehnuteľný
majetok a možnosti jeho speňaženia, no na strane druhej tieto pomery neporovnal s pomermi, ktoré
tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (pokiaľ otec vlastnil hnuteľný a nehnuteľný majetok v
čase predchádzajúceho rozhodnutia, na tieto okolnosti prihliadal súd už v čase pôvodnej úpravy, a teda
i na možnosť speňaženia takéhoto majetku).

Zákonná úprava v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zároveň umožňuje súdu prihliadnuť na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu



výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, ako i na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie, ale i tieto skutočnosti musia byť v konaní jednoznačne preukázané. V
dôvodoch súdneho rozhodnutia už niet miesto pre domnienky, lebo takéto rozhodnutie potom pôsobí
autoritatívne a nezodpovedá požiadavke presvedčivosti.
Pokiaľ preto prvostupňový súd apeluje na zodpovednosť otca v súvislosti so založením novej rodiny,
ani táto skutočnosť sama o sebe ešte nie je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, lebo i túto
skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Tak ako skutočnosť,
kedy povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká, v dôsledku čoho zníži svoj majetkový
prospech (majetkové pomery), nie je dôvodom na zníženie výživného, tak táto skutočnosť ešte sama o
sebe neznamená, že by došlo k zvýšeniu jeho príjmov, t.j. k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu, odôvodňujúcemu zvýšenie vyživovacej povinnosti.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu dôsledne vyhodnotiť zmenu pomerov
na strane všetkých účastníkov konania tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, aké majetkové pomery
najmä na strane otca tu existovali v čase predchádzajúcej úpravy a tieto porovnať s pomermi v
súčasnosti, lebo len potom bude možné ustáliť, či tu existuje dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom.

Konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je špecifickým konaním, v ktorom by súd
mal upraviť všetky práva a povinnosti rodičov v rámci jedného rozhodnutia, čo je v súlade i so zásadou
hospodárnosti konania. Ak prvostupňový súd vylúčil návrh o zverenie detí do striedavej starostlivosti na
samostatné konanie, takýmto postupom neporušil síce procesné predpisy a odvolaciemu súdu v tomto
štádiu konania ani neprislúcha jeho postup hodnotiť, ale na druhej strane otázka zverenia maloletých
detí do osobnej starostlivosti tomu ktorému z rodičov má bezprostredný vplyv i na určenie vyživovacej
povinnosti rodičovi, ktorému deti neboli zverené, a preto by bolo vhodné, aby túto otázku súd riešil
súčasne s konaním o určenie, resp. zmenu vyživovacej povinnosti. Ak by súd totiž potom, čo právoplatne
rozhodne o výživnom, následne zmenil rozhodnutie o zverení detí do osobnej starostlivosti, musel by
nanovo upraviť i rozsah vyživovacej povinnosti rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné    n i e    j e .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/164/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}